Na to, aby sme sa mohli pohnúť vpred, treba naplniť niekoľko podmienok: predovšetkým musíme byť pripravení, potrebujeme chcieť, ale aj situácia a minulé lekcie potrebujú byť už uzatvorené, lebo inak budú pohlcovať časť našej energie a budú nás brzdiť. Takže ak máme pocit, že sa ešte stále nehýbeme, možno potrebuje dobehnúť spracovávanie nejakého poznania z minulosti.Možno sme ešte niečo neuzavreli a nepustili k vode.
Doteraz sme stavali na svojich silných stránkach, na svojej vôli a snahe urobiť všetko pre to, aby sme dosiahli, čo chceme. Teraz si potrebujeme dať malú pauzu a sledovať, či nám prostredie neposiela nejaké „rušenia“ – drobné príkoria, ktoré nás rozčuľujú. Ak áno, je to signál, že tuto sme sa ešte neodpútali od svojho niekdajšieho „ja“. Ale nemôžeme siahať po novom, čo je už-už na dosah, kým nohami sme po členky zapadnutí v tom starom… To je tých pár centimetríkov, ktoré nás delia od úspechu. Nesmieme stáť v trasovisku; potrebujeme pod nohami pevnú zem a vedomie, kto sme a kto už nie sme.
Nechajme sa viesť situáciou. Ak sme schopní vnímať jej signály, sme schopní sa nimi aj nechať viesť a niečo s nimi urobiť… inak by sme ich nevnímali. 🙂
Pridaj komentár