V knižke som narazila na uzavretú pasáž, ktorá sa venuje téme Death Defierov. Po slovensky to značí “vzdorujúci smrti” a prekladala som to kedysi ako Nesmrteľný, ale vždy mi to pripomenulo tie filmy a Christophera Lamberta a ten “nenyje moja typa” 😉 , takže som hľadala nové označenie a stanovila som si “nezomierač”. V heslách bude vystupovať ako Death Defier, lebo by som musela meniť mnoho článkov a to sa mi nechcelo. Nie kvôli nejakému Nezomieračovi. 😛

Toto je z kapitoly 4 a viem, že som preskočila jednu kapitolu; výpisky z nej prídu neskôr. Teraz sa ide na Nezomierača:

Starí bosoráci žili podľa doja Juana pred nejakými 10.000 rokmi. Castaneda namietal, že to jednoducho nie je možné, na čo sa don Juan usmial a povedal historickú vetu:

“Ty máš svoje vedomosti a ja mám svoje. Moje vedomosti hovoria, že starí bosoráci vládli 4.000 rokov, v období medzi 7.000 rokmi a 3.000 rokmi. Pred 3.000 rokmi sa stratili. A odvtedy sa bosoráci preskupujú a reštruktúrujú to, čo zostalo po starých bosorákoch.”

Samozrejme, moja racionálna myseľ okamžite začala rátať, aká civilizácia fungovala pred 3.000 rokmi. Potom som si uvedomila, že zas raz pchám bosorácky folklór do racionálneho kontextu, a prestala som. 😉

Don Juan sa s Castanedom doťahoval presne nad týmto: či je to možné alebo nie, no nakoniec Castanedovi povedal, že jedného dňa dostane príležitosť overiť si to sám u niekoho, kto to vie s absolútnou istotou – u jedného z tých starých bosorákov.

“Je to jeden zo starých bosorákov, o ktorých sme hovorili. Ten, s ktorým som sa stretol. To on mi porozprával všetko o starých bosorákoch. Je kľúčom v mnohých našich snahách a ty sa s ním budeš musieť stretnúť tiež.”

Samozrejme, Castaneda považoval historku o Nezomieračovi za báchorku. Don Juan mu na to povedal, že to preto, že neverí na starých bosorákov. A Castaneda priznáva, že na nich v bežnom vnímaní neverí; že čakal, že na nich bude veriť v druhej pozornosti, ale ani tam na nich neverí.

🙂 Akosi mi to čosi pripomenulo.

Don Juan na to:

“Len keď premýšľaš nad tým, čo som povedal, stáva sa z toho báchorka. Ak nezapojíš svoje obvyklé rozmýšľanie, zostáva to len záležitosť energie.“

😳 Ups. A ja, že prečo mám tie problémy s anjelmi.

Don Juan potom porozprával príbeh o nagualovi Sebastianovi, ktorý patril do jeho bosoráckej vetvy. Nagual Sebastian bol kostolníkom v kostole v južnom Mexiku niekedy začiatkom 18. storočia. Mnoho nagualov našlo útočisko v zavedených inštitúciách ako cirkev, ktoré budovali  na nadradenej disciplíne. Z tohto pohľadu pre cirkevníkov vyzerali naguali ako dokonalí pracovníci a kým nagualovali v tajnosti, tak mali klídek a tabáček.

No a jedného dňa prišiel do kostola starý Indián, ktorý nevyzeral najzdravšie, a požiadal o pomoc. Sebastian mu chcel poslať farára, ale Indián vyhlásil, že prišiel za ním a že vie, že Sebastian nie je len bosorák, ale dokonca nagual. Požiadal ho o výmenu energie, že potrebuje energiu naguala, aby sa udržal nažive.

Sebastian sa najprv pohoršil, všetko poprel, ale chlapík naňho udrel a pohrozil mu, že prezradí jeho i jeho bosorácku skupinu cirkevníkom. To by v tých časoch znamenalo upálenie. Tak sa Sebastian podvolil a začal zaujímať, ako Indiánovi pomôcť, a ten mu vysvetlil, že nagualovia vďaka svojej disciplíne nadobudnú špeciálnu energiu, ktorú si ukladajú v tele a ktorú by on dokázal bezbolestne vytiahnuť zo Sebastiánovho pupočného energetického centra (taoisti tomu hovoria tan tien). Samozrejme, nebolo by to zadarmo – nielenže by ho nevyzradil, ale by mu aj dal obrovský dar moci.

Ukázalo sa, že starý Indián neklamal. Bol  jeden zo starých bosorákov, známych ako death defieri, čiže po našom novom Nezomierači 😉 , ktorý prežil až do tej doby manipulovaním svojho kotviaceho bodu spôsobom, ktorý poznal len on. Vďaka svojmu kontaktu s inorganickými bytosťami boli starí bosoráci majstri tejto manipulácie.

Výmena, ktorá prebehla medzi Sebastianom a Nezomieračom, sa neskôr stala základom pre podobné výmeny v ďalších generáciách nagualov. Kým Sebastian bol do tejto výmeny dovydieraný, ostatní nagualovia po ňom  ju “potešene a hrdo akceptovali”. (Slová dona Juana. Na jednej strane sa bojí inorganických, na druhej strane “potešene a hrdo” akceptuje Nezomierača, ktorý svoju schopnosť získal vďaka inorganickým. Divím sa ja, divím…)

Don Juan skončil rozprávanie tým, že vraj tento Nezomierač sa odvtedy nazýva “podnájomník” (anglicky tenant; možno preto, že žije “na dlh” ostatných, čo prišli po ňom) a po dvesto rokov nagualovia vetvy dona Juana s ním vytvárali symbiotický vzťah, ktorý zmenil cieľ a nasmerovanie celej línie.

A tu už sme skoro na konci príbehu, len sa mi ešte páčilo, ako Castaneda príbeh spochybnil. Na margo toho, že don Juan má svoje poznatky o starých bosorákoch od Nezomierača, sa spýtal:

“A ako viete, že vám neklamal?”

“Keď čelíš tomu nepochopiteľnému neznámu tam vonku, nezapodievaš sa malichernými klamstvami. Tie sú len pre ľudí, ktorí v živote nevideli to, čo tam vonku na nich čaká.“

Toto si dám asi ako vývesku nad dvere a počítačovú obrazovku. 🙂

Moje poučenie: Nezomierači berú len energiu nagualov. Ak nie ste práve naguali, ani o vás nezakopnú. (Hoci, ako to tak poznám, Slovensko je plné nagualov. 😛 Ja nagual nie som a tak môj vzťah k Nezomieračovi sa dá vyjadriť najlepšie slovami dona Juana: on kupuje, no ja nepredávam. 🙂 )