Skautov popisuje stručne Castaneda v druhej kapitole (a potom buď ešte na inom mieste, alebo v inej knižke, už si nepamätám). To, čo som doteraz v hlave nosila o skautoch, boli tri veci:

1. je to nejaký týpek u Castanedu
2. Castaneda mal medzi bosorkami nejakú Nury Alexander a hovoril jej “Blue Scout” (Modrý skaut) – a bola dosť veľký ksicht – nepríjemná, výbušná, zádrapčivá; niektorí ju označovali za takmer psycho
3. “skaut” je nejaká pozícia v bosoráckej skupine, niečo dosť podradné, akoby “vecopodávač” alebo “kávovarič” alebo “šíriteľ poplašnej správy” 😉 .

No a potom mi anjelskí povedali, že som “skaut”. A s tými možnosťami hore sa nemožno čudovať, že som nebola svojou jedinečnosťou až taká nadšená.

Neskôr mi ešte Gabriel doplnil moje porozumenie toho, čo vlastne som – ale pretože som usúdila, že mi to nijako nepomôže, zabudla som na to. Takže teraz ide nábeh tretí, ktorý to už azda dá do nejakého jednotného rámca:

Podľa dona Juana, medzi tým množstvom objektov v našich snoch sú aj také, ktoré predstavujú skutočné energetické interferencie – veci, ktoré sme do sna neumiestnili my sami a naše podvedomie, ale ktoré sa do nich dostali “zvonku”. Sú externé pre náš energetický systém a sú tak príležitosť, ako aj ohrozenie. Čo z toho budú, o tom rozhodujeme sami. V každom prípade sme u nich v kontakte s pre nás neznámou energiou.

“Sny sú ak už nie priamo dvere, tak aspoň otvory do iných svetov. Ako také sú obojsmerné. Naše vedomie cez ne prejde do iných svetov a tieto svety vysielajú do našich snov skautov.”

“Čo sú títo skauti?”

“Energetické jednotky, ktoré sa zamiešajú medzi prvky nášho normálneho sna. Sú to výbuchy cudzorodej energie, ktoré sa dostanú do našich snov a my si ich interpretujeme ako známe alebo neobvyklé

“Ľutujem, don Juan, ale akosi sa nechytám.”

“Nechytáš, pretože na sny nahliadaš zabehaným spôsobom – ako na niečo, čo sa nám deje počas spánku.  A ja ti dávam inú verziu: prechod do inej sféry vnímania. Cez tento prechod k nám presakujú prúdy neznámej energie. A keď k tomu dôjde, naša myseľ alebo mozog alebo čokoľvek vezme tieto prúdy energie a premení ich na súčasti tvojho sna.”

Bosoráci si tieto prúdy energie uvedomujú a snažia sa ich oddeliť od normálnych prvkov nášho sna.

“Ak ich sledujeme k ich zdroju, poslúžia nám ako sprievodca do oblastí natoľko tajuplných, že sa bosoráci strasú už len pri pomyslení na to.”

“Ako ich bosoráci odlíšia od obvyklých prvkov sna?”

“Tým, že si vytrénovali a kontrolujú svoju snovú pozornosť. V jednom okamihu ich naša snová pozornosť objaví medzi ostatnými predmetmi sna a sústredí sa na nich, nato celý sen skolabuje a ponechá na mieste len tú cudzorodú energiu.”

Keď bosoráci v snoch odhaľujú skautov, nerobia to cielene – upozorňuje ich na to ich snové/energetické telo. Pasáž k energetickému telu príde samostatne, takže zatiaľ zostaneme s týmto. Don Juan hovorí, že energetické telo takúto energiu vycíti a cíti sa k nej priťahované, ale pre snívačov nie je vhodné vyhľadávať skautov, pretože môžu podľahnúť tej fascinácii. Problém s cudzorodou energiou je ten, že pri prvom kontakte nás desí, ale súčasne nás priťahuje, takže ak niekto má nutkavý typ osobnosti, môže si vytvoriť nezdravú závislosť na týchto zážitkoch. (Momentálne mám problém odlíšiť medzi “skaut” a “inorganická bytosť”, ale možno to niekde nájdem lepšie rozškatuľkované; zatiaľ to mám v jednom chlieviku s tým, že jedno je iba energia, kým druhé je vedomie.)

Predpokladám, že to je to, čo mi Castaneda hovoril, keď som sa bála obrazu premietnutého na stenu tunela. Jednoducho som cítila prítomnosť cudzorodej energie a keď som si ju “prisvojila”, dostala som energetický doping a vhľad z takého uhlu poznania, ktorého bežne nie som schopná. Možno presne toto sa týkalo aj iných vecí v sne, na ktoré som reagovala emotívne – boli to prvky, cez ktoré som mohla nadobudnúť iný uhol pohľadu, inú energiu. Lenže ja nie som veľmi nutkavá… našťastie. Málokedy sa dotýkam vecí, čo mi nepatria. 🙂

Toľko o skautoch pre dnešok. Už som sa pozrela do obsahu a najneskôr v kapitole 7 pokračujeme “Modrým skautom”.