Tak videl – či nevidel?

Včera som spracovala časť o Death Defierovi (ktorého som si nie celkom seriózne pomenovala Nezomierač 😉 ). V tom článku je pasáž o tom, ako tento týpek prišiel za nagualom Sebastianom – a ten nezistil, o koho ide… Bolo mi divné, že taká energeticky rozvinutá bytosť ako nagual s vlastnou skupinou proste nezistí, že tam nestojí obyčajný Indián, ale energetická “superbunka”… Čo to nevidel (=bosorácky nevidel)?

A pretože čím menej niečomu dôverujem, tým viac sa tým zapodievam, tak som sa rozhodla spýtať Castanedu.

“Ako si nemohol všimnúť, že energeticky to nie je obyčajný Indián? To to nevidel?”

“Nie si vždy v režime energetického videnia,” namietol.

“Ale keď som mala do činenia s inorganickými (=anjelmi), vždy som ich cítila! Teda, aspoň vo fáze, kedy som na nich verila. Jednoducho som v situácii cítila zvláštnu energiu a začala som ju skúmať niečím, čo je u mňa najbližšie k videniu… a potom som ich aj videla. Videla som ich ako obrys okolo človeka, cez ktorého konali, ale aj v očiach tých ľudí. Vždy som vedela, keď boli prítomní. Keď ma kontaktovali prvýkrát a krátko po tom som ich videla aj ako samostatné polopriesvitné postavy v mojom reálnom priestore.”

“Kým si na nich verila. A nagual Sebastian dovtedy o nijakom Death Defierovi netušil. Proste nepozeral. Aj naguali sú len ľudia a to, že je niekto nagual, ešte neznamená, že už je vyvinutý do najvyššej miery. Ak bol vo vývoji a nebol fokusovaný, vôbec nemusel zistiť, že má do činenia s niečím mimoriadnym.”

“Hmmm. To mi zas znie ako vysvetlenie od Gabriela: Vážení diváci, porucha je vo vašom televíznom prijímači.”

” 🙂 Ale ty si povedala, že si anjelov vnímala dovtedy, dokiaľ s v nich verila. Čo sa stalo?”

“Ja neviem… Podozrievam, že vôľoví ľudia nedokážu čistou vôľou udržiavať kulisu večne. Proste kým som sa nútila veriť v nich, tak som ich videla; keď som sa prestala nútiť, prestala som ich vidieť. Gabriel hovoril, že som sa dostala príliš blízko k jeho energii a prestala som ju vnímať ako cudzorodú. Lenže… ja som ich prestala vnímať všetkých.”

“Na toto nemám odpoveď. Ty vieš o inorganických oveľa viac ako ja. Dlho si s nimi žila.”

“Neviem o nich takmer nič… Všetko, čo mi povedali, mohlo byť buď pravda, alebo lož určená na to, aby som sa upokojila a poslúchala.” Zmenila som tému. “Chcela som sa spýtať teraz na vás… na teba. Sorry, ešte stále sa pletiem. Ty si mal pri sebe Nury Alexander. Aj ona bola skaut. Ako to, že si nezistil, že aj ja som skaut, keď si ma videl prvýkrát?”

“Nevidel som to. Vyzerala si ako jednoduché, lesklé biele vajíčko. Trochu podivne intenzívne, ale to som pripisoval tvojmu naviazaniu na inorganických.”

“A teraz? Sme si podobné energetickou obálkou? Lebo si spomínal, že to moje šesťčlenenie si ešte nevidel…”

“Počkaj! Aké šesťčlenenie?”

“No keď si sa pozeral na moju obálku! Videl si, že v nej mám cudziu energiu.”

“Áno. V strede vpravo. Ale nevnímal som nijaké šesťčlenenie! Čo si videla ty?”

Zmätene som mu popísala, že som bola previazaná troma šnúrkami ako zošnurovaný špekáčik.

“To som nevidel!”

“Tak ale čo ťa potom zaujalo?”

Tvar tvojej obálky. Ten špekáčik. To mi nič neprípomínalo… Úzka a dlhá. Ako inorganickí.”

“A tie šnúrky?”

“To môže byť niečo, čo si dokázala vidieť len ty, pretože si na ich energiu nastavená…”

Chvíľu sme na seba pozerali a celkom presne som cítila, že myslíme na to isté. Nakoniec to pomenoval: “Tie šnúrky môžu byť niečo, čím ťa inorganickí držia v podobe, v akej ťa chcú mať.”

“Tá na výšku… Teraz som si spomenula, že ma raz vzali niekam, čomu hovorili, že je za hranicou našej reality, a tam sme sa premenili na také čiarky a zohlo nás to dozadu… Ty, je možné, že nie som nijaký prechod/skaut, ale že som to cudzorodé so sebou vtedy doniesla odtiaľ? To by mi pripomínalo totiž situáciu z mojej knižky, ku ktorej som zatiaľ ešte nemala kontext…”

“Ja ti na to odpovedať neviem. Potrebuješ sa spýtať ich. Ale keď ťa oni označujú za prechod (skauta), tak to tak asi nebude.”

Hovorili sme ešte chvíľu, ale ten zvyšok si už celkom nepamätám. Len viem, že som sa ho pýtala na jeho skúsenosti s inorganickými a on to prešiel úsmevom a mlčaním, celkom ako gentleman. Aha, a s Nury Alexander si energeticky podobné vraj nie sme.

A ešte jedno zistenie: túto šamanskú cestu som už ukončila regulérnym výstupom, nie obvyklým zachrápaním. 🙂

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.