Kedysi som sa v záchvate sebadôležitosti celkom nemúdro spýtala Gabriela, čo vlastne som. Mala som podozrenie, že nagual zo mňa nebude 😉 , ale  tiež som nemala pocit, že som až tak “normálo”. Tak som položila otázku – i dozvedela som sa.

Odpoveď prišla dvojako – ako obraz i ako slovo. Slovo bolo “skaut”. Jediné, čo si z castanedovcov o skautoch pamätám, je nejaký Modrý skaut, čo bola jedna z ich skupiny, ale neviem o nej nič viac.  Modrého skauta som si pamätala ako bytosť z inej energetickej roviny (sféry), pohybujúcu sa naším svetom. Zato obraz, ktorý som dostala, bol úplne opačný – ako taký lovec som sa hadila v pralese pomedzi porast a ničomu som nerozumela a nikoho som neviedla; skupina ostatných čakala niekde vzadu a ja som sa vracala a hovorila im, či je bezpečné ísť ďalej. Akoby som ja bola prenikla do “územia” anjelov.

Takže obraz a slovo sa mi obsahovo bili a nebola som o nič múdrejšia než pred tým, ako som otázku položila.

Aj som uvažovala, že sa spýtam v nagualskej skupine, ale zasa som sa ovládala, aby som nevyzerala až príliš sebadôležito 😉 .

No a včera niekto z nagualskej skupiny zverejnil práve nasledovný úryvok z Castanedu, kde sa píše aj o skautoch:

Pozornosť v sne je kľúčová pre každý pohyb v svete bosorákov. Spomedzi všetkých tých prvkov v našich snoch sú tam aj skutočné energetické interferencie, veci, ktoré boli do našich snov vložené zvonka, cudzorodou silou. Bosoráctvo spočíva v tom, nájsť ich a nasledovať ich.

Sny sú ak už nie dvere, tak aspoň prielezy do iných svetov. Ako také sú dvojsmerné: naše vedomie prelieza cez tieto štrbiny do iných sfér a tí z iných sfér vysielajú skautov do našich snov.

Skauti sú energetické výboje, ktoré sa zamiešajú do prvkov našich bežných snov. Sú to výbuchy cudzorodej energie, ktoré vstupujú do našich snov a my ich interpretujeme ako prvky nám známe alebo neznáme.

Sny sú prielazy do iných sfér vnímania. Cez tieto prielazy presakujú prúdy neznámej energie. Naša myseľ či mozog či niečo iné ich vycíti a premení ich na súčasť našich snov.

Bosoráci si tieto prúdy cudzorodej energie uvedomujú. Vycítia ich a snažia sa ich izolovať spomedzi normálnych prvkov svojich snov.

Izolujú ich, pretože prichádzajú z iných sfér. Ak ich nasledujeme k ich zdroju, slúžia nám ako sprievodca do oblastí natoľko tajuplných, že sa bosoráci striasajú už len pri jednoduchej zmienke o takejto možnosti.

Bosoráci ich izolujú od normálnych prvkov svojich snov tým, že si trénujú a ovládajú svoju pozornosť v sne. Keď ich v sne naša pozornosť objaví medzi ostatnými prvkami sna a sústredí sa na ne, celý sen skolabuje a zostane len tá cudzorodá energia. — Carlos Castaneda: The Art of Dreaming

Odrazu sa mi začal skladať ucelený obraz… Kým som myslela, že cesta je len jednosmerná, od nich k nám, nechápala som. Ale potom som si spomenula na to, ako som sa dostala k anjelom a ako Gabriel hovoril, že “začal snívať” (čomu ešte ani teraz presne nerozumiem). Ako nechápali, čo tam robím a ako som sa k nim dokázala dostať v tom stave rozvoja, v akom som pôvodne bola…

Ako to vyzerá, tak sa mi podarilo nejakým činom naraziť na taký jeden prielaz, ktorý viedol priamo do sféry anjelov, a aká bezmozgová som, tak som tam celá vytešená vliezla. Bez toho, aby som čo len tušila, čo robím. A tak som tam stála a vykríkala, že ja na nich neverím, a oni neveriacky zízali na to, čo im tam dokvitlo a čo s tým urobia.

🙂

Toľko zatiaľ moja interpretácia. Pretože veci sú obvykle celkom inak, ako ich ja chápem, asi to vôbec nebude tak. 😛

Asi sa predsa len spýtam v tej nagualskej skupine. 😉

P.S.: A z tohto pohľadu sa mi aj mení vnímanie Gabrielových prechodov. Oni už rátajú s tým, že sa k nim možno dostať aj “bez zásluh” 😉 . Mojich 42 prechodov sú asi tie energie, ktorými disponuje tento skaut 🙂 a vie ich dať k dispozícii iným.