Písala mi kámoška. Chcela, aby som jej urobila šamanskú cestu, pretože ona sa k tomu nejako nevie dopracovať… V poslednom čase aj ja zažívam všelijaké senzácie a nie všetko mi chodí tak, ako pôvodne, takže sa aj viac pozorujem. No a minule som si obnovila jedno staro-nové zistenie, ktoré sa v prípade šamanských ciest zíde…
Hovorí sa mu “svätý pohľad”. To je, keď obrátite oči k Nebesám, ako modliaci sa na svätých obrázkoch.
Takže môj “rýchly návod” na vybudovanie si schopnosti robiť šamanské cesty sami:
- Prvé, čo potrebujete, je rozhodnúť sa pre nejaké miesto, kam budete chodiť. Bude to čosi ako vaša osobná vstupná brána do mimofyzickej reality. Dôležité je, aby ste sa tam cítili príjemne a bezpečne. Buď to je nejaké miesto vo vašej predstavivosti, alebo je to reálne miesto. Pár dní (stačia doslova dva 😉 ) si ho vnútorne vykresľujte. Nasaďte všetky zmysly: ako vyzerá? Aké zvuky počujete? Aké pocity na koži máte? Ako to tam vonia? Má miesto nejakú chuť? Ak je to reálne miesto, tak si nájdite jeho obrázok a pozerajte naň viackrát za deň a potom aj pred spaním, až kým sa vám miesto doslova “nevypáli” do mozgu. 🙂 Nepoznám totiž nič horšieho na šamanskej ceste ako nevedieť sa rozhodnúť, odkiaľ ju vyštartujete a prečo ju vlastne robíte. 😛
- Keď už máte svoje vstupné miesto zafixované v pamäti, vyberte si večer, kedy idete urobiť svoju prvú šamanskú cestu. Urobte ju pred spánkom s tým, že počas nej aj tak zaspíte. Najprv možno zaspíte príliš rýchlo, ale opakovaním sa vaša fáza bdelého snívania bude predlžovať. Akurát by ste pred spaním nemali byť 1. príliš unavení, 2. príliš rozhodení a 3. nadžgatí vyše uší.
- Keď sa uložíte spať, uvoľnite sa (vedome si uvoľňujte svalstvo hlavne na hlave, šiji, ramenách a čeľusti), zatvorte oči a vyrobte “svätý pohľad” – obráťte oči za zatvorenými viečkami nahor, ako keby ste pozerali pánubohu pod nočnú košeľu (a dajte vedieť, ak niečo uvidíte 😉 ) a držte túto pozíciu. Po pár sekundách by ste mali dostať do hlavy taký podivný, rozpínavý pocit. To už je ľahký tranz a nekonečne výborný signál, že treba vyštartovať.
- V duchu sa preneste na miesto, ktoré ste si vybrali ako svoju osobnú vstupnú bránu. Buď ho okamžite uvidíte/pocítite, alebo si ho začnite vykresľovať pomocou všetkých tých zmyslových vnemov, ktoré ste si s ním už spojili. Ja, pretože nie som zrovna vizualizačný typ, sa sústredím na nejakú maličkosť (najčastejšie vetvička liesky, na ktorej hľadám oriešky) , a z nej potom idem na väčší a väčší obraz. Urobte, ako vám bude najlepšie, ale neponáhľajte sa hneď niekam inam. Stojte na tom mieste a vychutnávajte si ho. Všímajte si svoje pocity. A na záver poproste svoje telíčko, aby si všetko toto zapamätalo. Nabudúce už postačí otočiť oči navrch hlavy a požiadať telíčko, aby vás prenieslo na vaše miestočko – a ono to urobí cez tie pocity, ktoré si práve zapamätáva.
Tak. Už by ste mali byť nastavení na šamanskoputovanie. 🙂 Odporúčam prvý raz ísť len na svoje vstupné miesto a nasať ho do seba cez všetky zmysly. Nabudúce už sa dá aj pochodiť a poskúmať, ako vyzerá, čo je za najbližšou zákrutou/rohom.
Keď už tam ste, prestávajú platiť pravidlá fyzického sveta. Reagujte na to, čo tam uvidíte, a učte sa cez pokusy a omyly vyskúmať, ako to funguje. Nemám rada tie precízne návody, pretože podvedomie každého z nás je odlišná záležitosť a malo by si nájsť chodníček najlepší pre seba, nie držať sa predpisov.
Mimofyzická realita nie je miesto. Je to pocit – a tak sa nečudujte, ak zbadáte muchu, že sa s ňou dá hovoriť. Napríklad ja som sa včera vyteperila do nej, že si nájdem nového komunikačného partnera. Momentálne som zneužila svoju bezcitnosť na to, aby som sa odrezala od anjelov – ale keďže boli komunikačný kanál s mojím podvedomím, potrebujem si nájsť nejaký nový. Rozhodla som sa, že budem komunikovať priamo so Životom. Keďže život je všetko, nevedela som, akú podobu mu dám a čo pôjdem “vyhľadať”, tak som si otvorila knihu Silové zvieratá – a otvorila sa mi na hadovi. Celkom sa mi zapáčila veta “minimalizovaná forma, optimalizované fungovanie”, a tak som prijala, že večer sa na svojom vstupnom mieste poobzerám po hadovi.
Vliezla som tam, pozrela si koruny stromov nad hlavou a zaskočilo ma, že sú zelené. Vonku je zima, akosi som očakávala zimnú krajinku, ale vzduch bol teplý a lístie bolo zelené. Tak som sa rozhodla, že sa obzriem po hadovi – a skoro som stúpila do snežienok.
Zarazilo ma to. (Vždy, keď vás niečo v mimofyzickej realite zarazí, venujte tomu okamžite pozornosť – tam je poklad zakopaný!) Čupla som si k snežienkam a pýtam sa ich, prečo sú tam, keď je naokolo všetko zelené. (Pýtajte sa. Pýtajte sa aj vzduchu. Len čo si niečo potrebujete objasniť, pýtajte sa. A ak nikoho nevidíte, hoďte otázku do pľacu – on sa už niekto ozve.)
Tieto rozhovory u mňa idú čiastočne ako reč, ale najviac ako pocit – pretože energia je pocit. A snežienky odpovedali, že prečo tam asi tak sú. Čo signalizujú. Napadlo mi, že nástup jari po zime, teda “dobrú správu”. Zmenu. Veci v pohybe. Snežienky mi povedali, že sú rovnako súčasť Života ako had – len iná súčasť. Tá, čo signalizuje, že bude lepšie, zábavnejšie. Že drsné obdobie končí.
Tak som sa zmierila s tým, že dnes miesto hada mám snežienky, a spýtala som sa ich, či ma môžu niečo naučiť. Povedali, že ich schopnosť je v tom, že sa stiahnu do zeme, keď je im vonku nepriaznivo, a tam že naberajú silu. (Toto bol napríklad obraz, ako cibuľka nasáva vlahu a “puchne”.) Jednoducho využívajú každú situáciu na to, aby sa posilnili. A že to ja nerobím. Že svojimi presnými predstavami a prílišnou nezávislosťou neprijímam – a tým sa nevyživujem.
Teraz neviem, ako to interpretovať, pretože som jednou nohou v starom a druhou v novom, ale o mojej interpretácii toto nie je. Je to len popis, s čím môžete rátať a ako sa zasprávať, keď sa do podobnej situácie dostanete. Ak niečo upúta vašu pozornosť, venujte sa tomu – hovorte s tým, vezmite to do ruky. V počiatočných fázach neodporúčam, aby ste to využívali ako bránu do inej reality, ale neskôr môžete urobiť aj to. A pretože ešte nie je “neskôr” 😉 , budete musieť prísť sami na to, ako to urobiť. 🙂 Sorry, toto nemá slúžiť ako návod pre senzáciechtivých, ale pre tých, ktorí naozaj chcú začať komunikovať priamo so svojím podvedomím (=mimofyzickou realitou).
Vyskúšajte a napíšte, či sa darilo a aké skúsenosti ste urobili. A ak používate iný spôsob, ktorý by ostatní mohli skopírovať, napíšte ho tiež. Čím viac rôznych postupov, tým skôr si v nich človek nájde niečo vhodné akurát pre neho. 🙂
A tu je ešte jedna meditácia (pod 5 minút), ktorá vám pomôže uvoľniť sa pred šamanskocestovaním:
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Odporúčam si nájsť svoje spiritual animal, ktoré vás bude chrániť počas ciest, hlavne ak idete len na,, skusy,, do rôznych svetov.
Páči sa miPáči sa mi
Momentálne prežívam ťažké obdobie. Rozhodla som sa že sa skúsim pozrieť na svoje silové miesto a možnože sa aj niečo dozviem. Mediácia mi pomohla k uvoľneniu a zrazu som bola na krásnom mieste kde rástol veľký mohutný strom. Mal veľmi hrubý kmeň a krásnu širokú korunu. Naokolo poletovali motýle, bzučali včely, spievali vtáky a slnko ma hladilo po tvári. Zrazu som objala ten hrubý kmeň stromu. Zostala som tak dosť dlhý čas a ani sa mi nechcelo od neho “odlepiť” Mala som pocit neuveriteľného pokoja a vyrovnanosti. Nasávala som tú stabilitu zo stromu ako sa dalo. Keď som sa nasýtila sadla som si po strom na mäkúčký mach a v duchu som sa spýtala ktoré zviera sa mi asi zjaví? Zrazu bol predo mnou slimák. Dosť ma to zarazilo a pýtala som sa ho či je tam preto že som pomalá alebo nepružná v riešení problémov. On mi však odpovedal že má so sebou dom a že keď potrebuje môže sa doňho schovať hocikedy. Vtedy ma napadlo že asi aj by som potrebovala nejaký úkryt v ktorom sa budem cítiť v bezpečí. A v tom som zbadala v tom strome skrýšu-bútľavinu. Vošla som do nej a schúlila som sa tam ako v dieťa v lone matky. Skrýša bola mäkučká, hebučká, vystlatá machom. Ako som ležala napadlo mi že by som potrebovala nejaké zviera ktoré by ma ochraňovalo. A vtom sa mi pri hlave usadili krásne zajačiky!Ja som oponovala že veď v rozprávkach sa hovorí že zajace su bojazlivé že ma neustrážia a začala som silou mocou preberať medzi zvieratami ktoré by sa mi tam ako ochranca hodilo – medveď, jeleň…. Ale žiadne mi nepasovalo a zajačiky si spokojne s mäkými kožúškami sedeli pri mojej hlave. Už ani neviem ako ale zrazu som bola “na tomto svete” a dumala som prečo tie zajace???
Toto som našla na nete: Podporuje vytváření hojnosti na všech úrovních našeho života. Podporuje a zlepšuje vrozenou tvořivost. Posiluje důvěru v naši schopnost tvořit život svých snů. Pomáhá nám čelit spoustě změn a aktivit v rušných obdobích.(TOTO MA ZAUJALO) Podporuje tvořivost a projevení ve všech aspektech života. Nie som si istá, ale mám taký pocit že nateraz je mojim pomocníkom v mojich ťažších časoch… Ako to vidíš ty Helar?
Páči sa miPáči sa mi
🙂 Tie zajačiky si si tam dosadila ty. Pocítila si dotyk energie, vyvolal v tebe nejaký pocit či spomienku a tá sa zhmotnila v obraze zajačikov. Tak sa pýtaj, čo znamená zajačik pre teba… A nenechaj sa pomýliť, ak ťa má “ochraňovať” niečo bojazlivé. Ochrana nie je vždy len proti nepriateľovi… niekedy je to ochrana pred niečím, do čoho ideš vliezť – a vtedy by “bojazlivé” niečo signalizovalo opatrnosť. Ale príde mi to ešte výpovednejšie: slimák má dom, do ktorého sa môže stiahnuť (do bezpečia). Potrebovala si úkryt – a on sa ti objavil. Chcela si ochranu – a objavila sa bojazlivosť… Čoho sa v živote bojíš? Pretože ten strach si si do toho pokojného prostredia priniesla sama… Čo ťa desí? A ako sa správali zajačiky? 🙂 Prečítaj si svoj text ešte raz. Je v ňom udičiek, že by si mohla otvoriť veľkoobchod s rybárskymi potrebami. 😉
Páči sa miPáči sa mi
Bojím sa choroby, jej postupu..a zajačiky boli kľudné, spokojné. Tak fakt neviem co by som z toho vydolovala. Ale jednoznačný problém s ktorým bojujem roky rokúce je STRACH.Strach o blízkych, strach o moje zdravie po prepuknutí ochorenia. Pracujem s tým , niekedy mám pocit že sa mi to darí a keď príde jóbovka tak som zase na kolenách…
Kedysi pred rokmi tiež v podobných záťaźových situáciach som si robila šamanskú cestu cez tvoju meditáciu mysím že zrkadlo a vtedy sa mi zjavil orol ktorý ma niesol na svojich krídlach a ja som videla všetko zhora a mala som pocit sily a istoty. Bol to úžasný pocit. Zohnala som si orlie perá a očisťovala som sa s nimi. Teraz tam mám spokojných zajačikov… Skrátka som z toho jeleň. 🙂
Páči sa miLiked by 1 person
🙂 Takže už poznáš svoje silové zviera… Jeleň. 😉 Ale vážne. Zasa si si odpovedala. Bojíš sa choroby, ale zajačiky boli pokojné. Ochraňujú ťa – a už vieš aj to, pred čím. Kým sú zajačiky pokojné, je zbytočné sa báť. Možno toto je ich funkcia – ochraňovať ta pred strachom. 🙂
Páči sa miPáči sa mi