Čo nám je súdené, to si udržíme

Sprievodný citát som našla na fejsbúku a pôvodne som začala komentovať tam, ale toto je vec, ktorá si zaslúži viac pozornosti ako len pár okamihov na fejsbúku…

Tak po prvé: je to zasa jedna z tých “právd”, ktoré každý omieľa a málokto si uvedomuje ich absurdnosť. A mňa to zakaždým dohreje – hlavne preto, že sa tým až pričasto riadim sama 😕 … Zlozvyk, ktorý ešte nemám celkom ošetrený.

Ako zistíte, či vám niečo bolo súdené? Tak, že vám to zostane? A ak nezostane, tak to “nebolo pre vás”?

To mi pripomína tú bájkovú líšku, ktorá pozerá na šťavnaté hrozienko vysoko nad hlavou a vraví si “aj tak je kyslé”. “Aj tak to nebolo pre mňa.”

A kedy by niečo “bolo pre mňa”? Keď v nejakej veľkej “knihe osudu” je napísané, že to tak je?

Možno už cítite, kam smerujem… Neexistuje predurčenie. Nič nie je “súdené”. Existujú len situácie a my – naše schopnosti, výdrž, odolnosť. Ak ich uplatníme, máme šancu uhrať to.

Ale keď si povieme, že nám je niečo “je súdené” a preto to dostaneme, keby aj tragáče z neba padali, potom nenasadíme, neposnažíme sa, ale len budeme čakať, až nám to nejaký “pánboh na mašine” donesie priamo pod nos.

Čiže sa odrezávame od možnosti dostať to, čo považujeme za “nám súdené”.

A keď to pod nos naservírované nedostaneme, urobíme podľa povahy jednu z dvoch vecí – vášnivo obviníme Univerzum z nepriateľskosti a neschopnosti, alebo vzdychneme a povieme si “nemalo to tak byť”.

V oboch prípadoch sa k životu staviame ako jeho obeť.

A preto ma táto “múdrosť” tak rozčuľuje. A pre to slovo “udržať si”. Keď máte potrebu si niečo “udržať”, tak už do situácie idete s tým, že to možno odíde, že to stratíte, že o to možno prídete. Cítite ten strach za tým? Strach, ktorý vás bude nútiť vopred vyhliadať situácie, kedy by ste o to mohli prísť, aby ste sa im vyhli?

A podľa základného ezoterického zákona “energia nasleduje pozornosť” si do života zhmotňujete… čo?

:-/

Hovorím, sama tomu podlieham – a preto ma to tak rozčuľuje aj na iných. Ale mentálne už viem, že oveľa lepšie je zmieriť sa s tým, že nič v živote nie je “predurčené” – všetko sú len energie, ktoré momentálne pretekajú vaším príbehom, ale zajtra už nemusia. To značí, že nič nie je vopred dané a nič nie je poistené.

Ako najvhodnejšie mentálne riešenie mi príde vychutnávať si preto každý okamih, kedy niečo máte – tak extrémne, ako keby to tu zajtra už nemuselo byť… Nerozmýšľať o tom, aké “trvalé” to pre vás bude, ale vyťažiť z okamihu maximum, pokiaľ ten okamih máte. Ak ho budete mať len chvíľku – ale užili ste si ho… A ak vám vydrží po zvyšok života – no čo je lepšie než naplno vychutnaný život?

Hm… mentálne. Teraz to ešte zvládnuť emocionálne a nezačať si zakaždým maľovať katastrofické scenáre. 😛 Vôľa je hovado, ak sa postaví na nesprávnu stranu.

Takže nie “čo nám je súdené, to si udržíme” (bez námahy a snaženia), ale “udržíme si, čo si dokážeme udržať, a ten zvyšok si aspoň parádne vychutnáme“.

P.S.: Pamätám sa na jeden z rozhovorov s anjelmi. Žiadala som, nech mi povedia pravdu, nech by aj bolela. A oni sa spýtali späť: “Podľa čoho zistíš, že je to pravda? Podľa toho, že bolí?” To bolo niekedy v roku 2009… Odvtedy na tomto svojom nevhodnom vzorci makám – zatiaľ len s veľmi okrajovým 😉 úspechom. Ale teší ma vidina, že po dnešnom článku už budete na ňom asi makať aj vy 😉 – a možno si budete prichodiť rovnako babrácky ako ja! 😛 Nebudem v tom samaaaaaa….. 😀

Reklamy

4 thoughts on “Čo nám je súdené, to si udržíme

  1. …Strach, ktorý ma nútil vopred vyhliadať situácie, kedy by som o “TO” mohla prísť, aby som sa im vyhla? Ano, tak to som ja, uplne, na 100 percent. Teraz vsak mam par dni dovolenku z tejto “prace”, ktoru som si ja sama uviazala na krk. A je mi dobre. Citim klud a ticho. Velmi velke ticho…

    Liked by 2 people

  2. …cervik do hlavy, paaaac! 😉
    Super clanok a celkom logicka uvaha Hela. Uvedomujem si strateny cas mojim cakanim a mylnym dufanim, vsetko k nicomu bez konania, skusania a znovu skusania vyuzitim inych moznosti a prostriedkov..
    “Existujú len situácie a my – naše schopnosti, výdrž, odolnosť.” – a aj tie treba niekedy objavit a vylepsovat postupne. Nezastat na pol ceste, verit si, doverovat v to dobre (=vedome si zvysovat vibraciu), konat s urcitou rozhodnostou a nezabudnut popri tom vsetkom vychutnavat kazdy moment ako pises a plynut s lahkostou a cim najcasejsie s usmevom na tvari- ten robi zazraky 🙂

    Liked by 2 people

  3. Koľko bolo tých právd v článku pár dní dozadu? Veľa a jedna z nich hovorila, buď pripravený ale teč s prúdom… Alebo tak nejako a mne to znie presne ako úvaha vyššie.. urob čo sa dá, skratky nie sú a ak si urobila dosť a správne a s trochou šťastia tak máš aj nie tak žiadne viera v osud ti nepomôže.. ak ďalej veľmi chceš, tak na sebe makaj ak nevládzeš tak to uvoľni a nechaj tiecť.. veci sa vedia uložiť všelijako a z vlastnej skúsenosti… Koľko krát som si povedala, chvala Bohu na visostiach, že sa mi toto vyhlo…hoci som feeeest chcela.. snáď mi rozumiete… To chcenie je vlastne výhybka.. keď máš si inde a keď nie zas ideš inou cestou ale ani jedna nie je lepšia ako druhá…a dosť..

    Liked by 1 person

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.