Je nám niečo “súdené”, alebo máme “slobodnú vôľu”?

Práve som sa na Spriaznených dušiach dopracovala k príkladu, ktorý mi ohromne sedí 🙂 … Ale najprv krok po kroku.

Niekto tam zverejnil zas taký fatalistický citát, aké ja moc nemusím a chytám z nich koprivku:

13344772_186335205100638_5780852863079829999_n

I nakrkol ma i komentovala som 😉 :

Páči sa mi, ako citát odovzdáva všetku moc z našich rúk. Nech robíme, čo robíme, nič neovplyvníme, pretože buď to “bolo súdené”, alebo nebolo. 🙂 A čo ak “bolo súdené”, aby sme robili, ako si zmyslíme – a znášali dopady toho, čo sme naštartovali? “Bolo ti súdené, aby si existoval a hýbal sa – a všetko ostatné je len dopad týchto dvoch. Bude, na čo máš dostatok energie. Nebude, čo si žiada viac energie, ako máš.” Svet podľa Sun Belangelo. 😉

A na to mi jedna kočka odpísala:

Nepacila sami nikdy ta predstava ze vsetko je dane… Mozno iba v momentoch frustracie a rezignacie prisla vhod. Nemam rada matematiku 😀 ale kamaratka mi to celkom pekne vysvetlila na osy X a Y. Ze predstav si ze X je ten osud, ktory ti je dany ale ty sa mozes svojim pricinenim hybat po osy Y a je na tebe ci bude dole (v minuse), alebo hore a ako dlho tam budes, kedy znova klesnes a kam…Viete si to predstavit, nie? 🙂 Po tomto prirovnani som si povedala “ok, to sa mi paci, to znie celkom fer” 🙂

Neviem, ako vám, ale mne to sedí. Vďakabohu za os Y. A s vďakou spomínam na súdruha Engelsa a jeho “sloboda je poznanie nevyhnutnosti”. 😀 Keď vieš, kde je “tvoj príbeh” a akceptuješ, že za jeho rámec nevyjdeš, tak sa v ňom môžeš pohybovať tak slobodne, ako si len zmyslíš. A keď na ňom niečo zmeníš, je dobré vytestovať, či sa tým nezmenili aj hranice nášho príbehu a nám sa neotvorili celkom nové možnosti pohybu. 🙂

24 thoughts on “Je nám niečo “súdené”, alebo máme “slobodnú vôľu”?

  1. Úvaha: “Čo si je súdené a čo má byť, to bude a vždy si nájde cestu.” – vidím to tak, že hovorí o tom, ČO si je súdené, teda nie úplne všetko. Teda môže to byť aj ten osud na osi X. No nemôže? 🙂

    Zase, ak by bolo napísané: “Všetko je už dopredu súdené.” – tak to by som videla tak, že áno, v istej realite, v ktorej to platí. 😀 Mne sa to prepájanie uhlov jednoducho naozaj páči! Pri odborných, exaktných vedách a ich poznatkoch by som však už bola opatrnejšia. Tam sa snažia explicitne vysvetliť, nezavádzať, ani sa nevyjadrovať metaforicky, takže ak sa niečo označí ako ľalia, neznamená to čistota, nevinnosť (aj keď si to tak môžeme vykladať), ale skrátka ľalia (lilium) – podzemná bylina z čeľade ľaliovité. 😀 Ak sa niečo nevie už 100 rokov, tak to neznamená “veľmi dlho”, ale 100 x 1 rok. No a v týchto odhadoch a dohadoch, o ktorú oblasť vlastne ide, mi pomáha moja jazyková kompetencia. To len taká poznámka na okraj. 🙂

    Páči sa mi

    • Diskusný príspevok: Sila čiarok

      Myslím si, že je skvelé, keď na nás takéto výroky nejakým spôsobom zapôsobia a začneme o nich uvažovať, vytvárame vlastnú úvahu, vlastnú perspektívu. To je prínosné. Zdieľanie takýchto úvah je tiež prínosné. Problém nastáva vtedy, keď nehovoríme o tom istom a myslíme si, že hovoríme o tom istom.
      Pokiaľ nehovoríme osobne, ale komunikujeme na internete postmi, komentármi, atď., akceptujeme a používame pri tom písaný jazyk. V rámci tohto jazyka existujú pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať, aby bola výpoveď jasná. Jazyková kompetencia je pri tom super. Do jazykovej kompetencie nepatrí len produkcia textov, ale aj čítanie s porozumením.
      V produkcii textov zlyhal autor obrázku.
      Teoreticky chcel vyjadriť buď:
      ČOSI je súdené a čo má byť, to bude a vždy si nájde cestu.
      = Niečo je súdené…
      alebo:
      ČO SI, je súdené a čo má byť, to bude a vždy si nájde cestu.
      = TO, ČÍM SI… (Tá čiarka za čo si tu zohráva dôležitú úlohu, lebo sloveso byť je tu použité ako plnovýznamové sloveso, t.j. Čo si je syntagma.)
      Ak som nezlyhal pri čítaní s porozumením ja (čo je možné 😀 ), tak helar písala článok o druhom opravenom výroku, kým mimka reagovala na článok z pohľadu prvého opraveného výroku.
      Výsledok: potencionálne nedorozumenie (za predpokladu, že sa chceme dorozumievať 🙂 )
      Pozorovanie: Jazyk je nedokonalý komunikačný nástroj už sám o sebe, nieto ešte keď sa zle použije :D.

      Otázka na záver: Kedy už konečne zavedieme telepatiu ako oficiálnu formu komunikácie? 🙂

      Liked by 4 people

      • 😀 Gil, ja ťa baštím… 😆 Aspoň som si osviežila “hantýrku”. Prípadne, keď už “sila čiarok” – aspoň som, si, osviežila, hantýrku… Fčul už si nerozumiem ani ja sama. Som si, sama ja. 😛 Fčul, už si. Nerozumiem. 😆

        Páči sa mi

      • Ahaa, dobrý postreh. 😀 No, keďže som tam žiadnu čiarku nevidela, beriem, ako to vidím. A áno, je to možné, že sme to videli inak. Doslovné porozumenie už nie je v našej kompetencii, iba také “zhruba”, aspoň tú oblasť odhadnúť, ak už nič iné. A keďže to nevidím ako pokus o vedecké vystihnutie, je tu voľnosť interpretácie. Ale som rada, že je tu niekto tiež jazykovedec. 😀
        Ja som to videla tak, že čo si (sebe) je súdené… Samozrejme, pri takých výrokoch existuje aj oveľa viac interpretácií (napr. to mohlo byť o vzťahoch), aj keď sa snažíme najprv porozumieť (aspoň zhruba) a potom si to vyložiť. Ešte keď sa do toho zamiešajú trebárs tie čiarky, dĺžne, bodky, veľké písmená… Skôr to funguje v komunikácii naživo (+neverbálna komunikácia, + intonačné prostriedky), aj keď tam sú zas iné nevýhody – človek si nemusí stihnúť utriediť myšlienky, nedôkladne formuluje slová, nepochopí na prvýkrát… 😀 atď.
        Tak preto som za to, minimálne v takýchto neotesaných všehotextoch vidieť, čo sa mi zapáči. “Banán je vždy červený.” “Jablko je vždy modré.” – áno, v niekoho realite môže byť, nejaké dieťa ho tak môže maľovať, farboslepý človek to tak môže vidieť… A teraz je to už aj mojou realitou – prijateľnou. Nemá to dôležitosť samo osebe. Citát má dôležitosť, až keď mu porozumiem. Vtedy sa stáva aj mojím svetom, ktorý mi 1. môže vadiť, lebo ho vidím určitým spôsobom 2. nevadí, lebo si ho prispôsobím. Je to ako diplomacia – súhlasím, lebo v názore druhého nájdem záchytný bod, ktorý pomôže zaistiť si podporu svojich vlastných cieľov.

        Páči sa mi

      • no a pozooor, este je tu jeden vyznam, intuitivne sa mi zda, ze to bude toto co mysleli: co si (sebe) je sudene…jakoze jeden druhemu su si sudeni….proste podla na zasa riesia osudovu lasku, presne na toto to odhadujem, pre mnohych ludi je to tema na cely zivot a furt ich to bavi riesit. A podla mna vela z nich je prave “citatovych”.

        Liked by 1 person

      • Miriam, máte podobný štýl komunikácie. A tvoj gravatar odkazuje na selilah.com.

        Zuzi no tak to sa ani nečudujem, že ja som tú interpretáciu nevidel. Osudové vzťahy :). A sme doma. (Alebo u mňa skôr v cudzine 😀 .)
        Čo si sebe je súdené? To je po slovensky? 🙂 Akože vo význame Ktorí sú si súdení?

        Liked by 1 person

      • Ale ako čo konkrétne v tom štýle, som chcela vedieť. 😀 To je jedno, ja som naozaj Miriam. Miriam Mydlová, 22 rokov, pochádzam z Prešova. Viac nepoviem. 😀 A ten selilah, som dala názov stránke, skoro náhodne, chcela som niečo znelé (možno mi tu to meno kedysi padlo do oka), ale aj tak tam nič neprispievam.
        No ale dala som si tú lilah vyhľadať, a myslela som si, že hm, dobrá blbosť. A tak pozerám… Lilah a jej stanovisko k citátom 😀 Jeden z článkov, ktoré mi posledné vyhodilo – slobodná vôľa, ehm, ešte sa na to radšej popozerám. Asi to nebude až taká náhoda. Alebo v článku “moja nová lekcia – sebadôležitosť” …jej sebadôležitosť a snaha naprávať. Reakcia za reakciou, aj my veľa kecáme, to je pravda. Ah jaj. Dopla mi jedna vec, ktorá dúfam, že nie je tak. Žeby ste ma doposiaľ považovali za tú Lilah? 😀 To by veľa vysvetľovalo, ale mohol mi to niekto aspoň povedať, lebo som trochu nechápala, že čo také zlé hovorím, keď vyjadrujem svoj názor – akoby som bola proti niekomu. :/ Je to vážne tak? :O

        Páči sa mi

      • A že je majster slov, ja odpadnem! :O
        Ja naozaj študujem jazyk – jazykovo-komunikačné štúdiá, tak preto si vravím jazykovedec. No ale toto je parádna “náhoda”, normálne z toho nemôžem. 😀 😀

        Páči sa mi

      • Miriam, prosím, nerob z toho konšpirácie. Ja som sa to opýtal len preto, lebo tam bolo to prepojenie na selilah a MNE sa zdá, že je komunikácia PODOBNÁ (rozumej je tam pár rovnakých čŕt). Neprekvapilo by ma, keby si ostatní mysleli opak :). Nepovažujem ťa za lilah a ani mi nemusíš dokazovať jazykovedné vzdelanie :).
        Ak máš zo mňa taký pocit, že tým, že vyjadruješ svoj názor robíš niečo zlé, tak to mi je ľúto. Avšak ak v tom nájdem niečo, čo mne nesedí, pravdepodobne mi to nedá a napíšem to (niekedy s tým bojujem 😀 ).

        Páči sa mi

      • Mimkamydlova,

        ja už som taká, že nemám každý deň tolerantný… “Žeby ste ma doposiaľ považovali za tú Lilah?😀 To by veľa vysvetľovalo, ale mohol mi to niekto aspoň povedať, lebo som trochu nechápala, že čo také zlé hovorím, keď vyjadrujem svoj názor – akoby som bola proti niekomu.” A aký článok ti to vraj vyhodilo – “lekcia sebadôležitosť”? Prečo okamžite dedukuješ, že ťa tu niekto považoval za Lilah a preto s tebou hovoril tak, ako hovoril? Za Gila i za seba si trúfam povedať, že v tomto sme si veľmi podobní a reagujeme na povedané/napísané, nie na autora… Hoci ku koncu som u Lilah reagovala naozaj skôr na ňu, a to tiež až na základe toho, čo mi povedala tretia osoba – čo ma dnes síce nijako nectí, ale napriek tomu neľutujem svoj postup a ani dnes by som na ňom nič nezmenila (okrem toho, že by som ju bola zabanovala oveľa skôr a s menšími výčitkami). 🙂

        A to, že máš pocit, že ak povieš svoj názor, hovoríš “proti niekomu”, teraz so zlomyseľnosťou mne vlastnou obrátim do protipólu s paradoxne tým istým významom: “že keď mám svoj názor a ostatní s ním nesúhlasia, akoby som bola proti niekomu”. 🙂 Tvoj vlastný pocit. Čo s ním máme my. Alebo ja, aby som nehovorila za druhých. 🙂

        Gil to povedal miesto mňa: nerob konšpirácie. Bav sa o myšlienkach, nie o ľuďoch a ich predpokladaných motívoch. Čo ty vieš o hocikom z nás. A už vonkoncom nie o našich motívoch. 🙂

        Páči sa mi

      • Dobre, neprišla som tu robiť konšpirácie, ale zaujalo ma to predsa len, či to tak nebude, keď sa naozaj v niečom podobáme a ešte som si dala taký nešťastný názov. 😀 Tak že by to mohlo niečo vysvetľovať. Disponujem uhlami pohľadu, tak prečo nie.
        Čo sa týka reakcií, každý deň nemusí byť tolerantný, to beriem.

        No pokiaľ ide o reagovanie na tému (konštruktívna debata) vs. na autora, tak naozaj mám pocit, že som bola napríklad v takom článku Nájdi chybu: poznanie, priveľmi rozoberaná namiesto témy.
        Ak si môžem dovoliť teraz citovať ja, aby tu bol aj viditeľný dôkaz, nie len “pocit”:
        – Ak nechceš vecnosť, no tak proste nie si vo vibračnej zhode s vecnosťou… Ja hej.:-) Ten zvyšok o “emocionalite na zahodenie” je len tvoja interpretácia.
        – A teraz už len značne zlomyseľne podotknem: nebolo ti príjemné, keď som emóciu podradila pod rozum.
        – Keď vy máte taký problém odtolerovať môj prístup, prečo čakáte, že ja nebudem mať problém odtolerovať ten váš?
        – Moje “nájdi chybu” ťa mohlo aj nerozčuľovať a mohla si ho aj nekomentovať a nevinterpretovávať úmysel tam, kde takmer žiadny nebol.
        – Hm… niekedy nerozumiem tomu, čo ťa ženie.
        – Ako keby si vo svojom vnútri rozohrávala drámu so mnou, v ktorej sme antagonisti, a nie dvaja ľudia na ceste k pravdepodobne tomu istému… Ak sa ma “a tak teda pýtaš”, mám pre teba zlú správu: odmietam sa zúčastňovať boja s niekým a preto nebudem reagovať.
        – atď atď.

        Takže v prvom rade: Nikde som sa nesnažila rozpútať boj, práveže som sa snažila o konštruktívnu debatu K TÉME, kde som 1. najprv podala svoj uhol pohľadu (bol predsa od komentujúcich vyžadovaný– najprv ok, potom to bolo interpretované ako niečo netolerantné) 2. pozerala, či ma ten druhý presvedčí, aké má argumenty 3. došla som okrem iného k tomu, že už u mňa vecnosť nebola len tá vedecká, ale že sa dá chápať aj ako osvietenecká. Lenže vedecká ani osvietenecká sa mi pri interpretácii chýb citátov neosvedčuje, keďže vedec ani osvietenec nevidí to, z čoho mohol citát vzísť, ale môže to brať jedine vo vzťahu k sebe – takže objektívna chyba tam nie je. A osvietenie sa tiež nedeje všeobecne, ale každý si uvedomí len to, na čo je pripravený.
        Ja viem, ten môj uhol pohľadu je vlastne paradigma – nezahŕňa len ten jeden konkrétny citát, ale citáty a výpovede vo všeobecnosti, a to možno tak pomýlilo, ale inak na tom naozaj nevidím nič zlé. A z hore uvedených výpovedí vidím podozrievanie z niečoho, čo tam nebolo. A tak som sa pýtala, či môžem byť konečne rešpektovaná ako komentujúci bez toho, aby som bola “emocionálne analyzovaná”. Neprišla odpoveď. Tak ja teda počkám, kým prejde toto rušné obdobie. Nestrácam nádej. Ale som aj obozretná. 😉

        Páči sa mi

      • 🙂 Dobre, moja. Teraz už sa komunikácia vyjasnila natoľko, že VIEM, o čo ti ide. Každá interpersonálna interakcia má niekoľko rovín: napríklad verbálnu, napríklad neverbálnu a napríklad energetickú. A na tej energetickej to vyzerá tak, že ideš po mojich komentároch a vyberáš a kritizuješ. To je presne to isté, čo by som urobila ja, keby som ťa začala kritizovať, že používaš “a” medzi dvoma slovami… No, niekde si ho určite použila. A keď si ho použila, mala si nejakú vnútornú logiku, aby si ho tam dala. Ak ja z kontextu vytrhnem to “a” a vyjadrím sa len k nemu, tak potom buď nemám 1. rozum alebo 2. ochotu zapodievať sa tým, čo mi ten druhý hovorí… Z nejakého dôvodu sa ti nehodilo nechať tie vyjadrenia v kontexte. Ponúknem ti jeden z nich a odcitujem sama seba:

        Sorry, ak do teba bijem – nebijem do teba, tvoj spôsob premýšľania o veciach mi sedí. Ale v minulosti som sa častejšie stretla s tým, že mi ľudia predpisovali, čo smiem a čo nesmiem hovoriť, ako keby toto nebol blog o mojich myšlienkach, ale tom, čo chcú čítať oni. Ty si len vytvorila priaznivý priestor pre to, aby som mohla odventilovať svoju emóciu.

        Zaujímavé, že toto si tam buď nevidela, alebo nechcela vidieť, pretože sa ti to nehodilo. 🙂

        Takže čo hovorí energetická rovina komunikácie medzi nami? Že ma potrebuješ vidieť v istom svetle a preto vynechávaš (zámerne alebo podvedome) tie časti komunikácie, ktoré ti to neumožňujú. Pri tejto energetickej bilancii mi nedáva zmysel s tebou ďalej komunikovať. Pevne verím, že aj do môjho mlčania si dokážeš vinterpretovať niečo, čo sa ti bude hodiť. 🙂

        Páči sa mi

      • ano presne tak Gil, ti co su si sudeni, akoze co si je sudene. Hej je to po slovensky, trochu tak akoze umelecky alebo jak, aj v porekadlach alebo prisloviach to niekedy tak sa pouziva, napriklad ma napadlo ceske “co se skadliva to se rado miva”. To je tiez ten stredny rod pouzity.

        Páči sa mi

      • Mimka necitala som si dokladne tieto vsetky komenty, ale pochopila som ze sa obranujes. hend mi napadlo, ze to bude este koli clanku Najdi chybu. A fakt, teraz ho sama spominas. Nikdy predtym som si nijake nezhody nevsimla. Uplne presne si to co sa riesilo pri najdi chybu uz nepamatam, ale pamatam si to tak ze ty si pisala ze ti chyby nevadia a ja som ti neverila (doteraz si myslim ze ti vadia). je to to, co ti vadi, alebo koli comu mas pocit ze sa musis branit?

        Páči sa mi

      • Ozaj Mimka este jeden dotaz. Preco si myslis ze ak si emocionalne analyzovana tak nie si respektovana?Ved ak idem nieco analyzovat, tak to praveze respektujem, ak nieco odmietam brat na vedomie a nechcem sa tym zaoberat tak to nerespektujem, cize v mojom uhle pohladu to nechcem mat.

        Páči sa mi

      • Matrioshka,

        keď niekto poriadne nečíta, nemám mu čo povedať. K druhému odstavcu (predpokladám, že už si niečo prečítala) – zbytočne pretáčaš moju reč. 😀 Nerešpektujúce je na tej emocionálnej analýze to, že nerieši tému, ale človeka, tým pádom nerieši tú tému zo svojho hľadiska, ale predpokladá, čo si ten druhý myslí a prečo to píše… a na TO reaguje. Hoci musím uznať, že aspoň spočiatku boli komentáre naozaj smerované k téme, sústredené na vývin, nie na digresiu.

        Helar,

        poviem to, ako to vidím: začala si ma z nejakého dôvodu upodozrievať, hľadať za mojimi slovami niečo iné, nekalé, a zjavne si sa veľmi potešila, keď som napísala výpočet toho, čím si sa proti SEBE (nie proti mne) spreneverila, lebo si mi to mohla fľasnúť do tváre ako veľký vrchol môjho diela. 😀 😀 Nie, nie, o tom to však nie je. A ani komunikácia nie je jasnejšia, tak to zrejme chceš vidieť ty, že sa to vykryštalizovalo do tohto smeru. Tvoj spôsob písania (o mne) si vyžiadal, aby k tomu došlo, hlavne tým, ako si napísala: “Za Gila i za seba si trúfam povedať, že v tomto sme si veľmi podobní a reagujeme na povedané/napísané, nie na autora…”, takže áno, v tomto bode už idem brániť seba – lebo vyzerá to byť až vtipne pretočené naopak – vravíš, že riešiš vecne, a ja vinterpretovávam. Tak som len poukázala na to, kde vidím ja interpretáciu. Nesprávne? Posúď sama. Mne je to jedno, ja to už nebudem riešiť, keď sa vám zdá, že vyrábam konflikt. Ja som bola zvedavá na pádne argumenty, riešenie, ale do hry “vidím to a to, takže to tak musí byť a tak to budeš vidieť aj ty, alebo nekomunikujem”, zatiahnuť nenechám.
        Nemusela som a nepotrebovala som to písať. Ale vyzerá to, že som zbytočne očierňovaná na mieste, ktoré sa mi inak páči, tak zase toto nepotrebujem tiež. Ale beriem, zlý deň, beriem, zlé skúsenosti s ľuďmi z minulosti. Ja som však v prítomnosti, v podstate nová, otvorená zložka. Vyvíjam sa, ani ja už nie som to, čo kedysi v minulosti. Preto vidím veci inak. Chcem sa o ne podeliť, veď je tu sprístupnené komentovanie. A nikomu nejdem nič predpisovať, som otvorená novým nápadom, teším sa z tvojich úspechov, z nových článkov. Vidím potenciál, nie obmedzenosť – hoci rubrika Nájdi chybu mi príde značne obmedzená na určité hľadisko. Ale keď niekto vidí obmedzenosť (alebo nevraživosť, snahu poučovať) vo mne, nič s tým nenarobím.

        Teším sa aj z reakcií na mňa, ale stále nerozumiem, prečo sa tak snažíte nájsť v mojich slovách iný, nekalý zámer. Bola by som rada, keby som bola braná ako čistý hráč. Bez tohto predpokladu sa ďalej nepohneme. Teda, pohneme, ale už len každý po svojom.

        Páči sa mi

      • Mimka a co ma byt ze neanalyzujem temu ale predpokladam nieco o tebe? To znamena ze ta nerespektujem?vsak sa ta na to prave pytam ze ci predpokladam spravne. Preco nechces povedat?Myslim to ze ci tie tvoje nedobre pocity ci nedorozuenia nepochadzaju z toho ze so ti v clanku najdi chybu neverila, ze ti chyby nevadia. Nie je toto zaciatok “konfliktu” ? Lebo ja to tak vnimam.

        Páči sa mi

  2. Raz som cítala jednu vetu o tom, čo je pravda a rezonujem s tým.
    Vraj pravda je to, čomu si ochotný veriť.
    Takze ja neverím, že mi nejaké “sudičky” i určil, čo budem prežívať. Bodka 🙂

    Páči sa mi

  3. Tiez nemam rada fatalisticke vyroky, ale ked sa tak zamyslim, tak je niekedy dost tazke rozoznat. Mozem si mysliet,ze konam na zaklade slobodnej volby a ono to je nakoniec asi aj tak nevyhnutelne. Takze je to nevyhnutelnost alebo slobodna volba?

    Páči sa mi

  4. mozno by som doplnil k tomu konceptu, ze ta os X nemusi predstavovat iba tento zivot 🙂 mozno by som to nazval liniou skusenosti, ktore chce dusa (alebo ty) zazit a je tvojou volbou akym sposobom, kedy a vlastne aj ci vobec, lebo zazitie niecoho moze spravit z ineho uz nepodstatne (viac much jednou ranou?) 🙂

    Páči sa mi

  5. Dobry den, neviem kde by som mohla napisat ale uz dlhsie sledujem tuto stranku a vsimla som si ze ludia prosia o pomoc a radu aj takto cez komentare. Stala sa mi strasna vec. Sla som spat ako obvikle a este pred tym som ziadala anjelov o pomoc a o to aby boli pri mne lebo mam teraz tahsie obdobie. Snival sa mi celkom fajn sen ktory sa v zapati zmenil na nieco strasne. Bola som sama v izbe, lezala som na posteli, zrazu sa vyplo svetlo v celej miestnosti a mne prestal pracovat mobil. Vo vedlajsej, nazvime to “hale” sme este pred chvilkou oslavovali s kopou ludi a mojou najlepsou kamaratkou. Mobil mi zacal tmavnut, objavil sa tam cerveny flak ako keby chyba obrazovky. Nevedela som zavolat kamaratke do vedlajsej miestnosti ani zakricat, proste nic. Neviem ako ale zrazu som sa ocitla u nas v byte na chodbe pred dverami do kupelne kde bola mama a chcela som od nej pomoc. Zrazu mi nieco zacalo v lavom uchu dychat a pocula som slova: Nieco nas spolu spaja. Mam rad take zakerne dievcatka ako si ty. Smiech a este nieco ale to uz som nepocula dobre pretoze som sa prebrala. Mala som pocit ako keby to bola skutocnost. Ako keby sa mi to stalo naozaj a niekto bol nadomnou a rozpraval mi do laveho ucha. Mam z toho strasne zly pocit a strach. Teraz ked o tom pisem trpnu mi nohy A bojim sa zavriet oci a vypnut v izbe svetlo. Strasne casto navstevuje. Tuto stranku, fascinuje ma svet ezoteriky, anjeli a vsetko okolo toho. Snazila som sa aj o kontakt a mam strach z toho ze som si do svojho zivota pritiahla aj nieco zle. Mohli by ste mi poradit prosim. Stretli ste sa s tym uz niekto? Co mam robit.. Som z toho na nervy…dakujem vopred 😦

    Páči sa mi

    • Nieco podobne sa mi stalo x rokov dozadu. Tiez som mala tazke zivotne obdobie, tiez som parkrat experimentovala. Zhmotnujes si strach a obavy. Skus sa hodit aspon trochu do pohody, teraz ked si v nizsich energiach neexperimentuj, nic dobre z toho mat nebudes, pritahujes iba take, na akej frekvencii si momentalne sama. Nieco velmi chces, ale najprv musis byt Ty v pohode, aby si si to pritiahla. A nie vzdy to co chceme, je pre nas to najlepsie,tak si to zvaz.. Hlavne sa prestan bat, sprav si nejake ocisty, ktore Ti funguju napr. umy sa solou a vydym sa vonnou tycinkou alebo salviou, uprac si byvanie a vydym aj to. Daj si teraz od tychto veci odstup, neskor ked uz nebudes v derpesiach, tak sa k tomu mozes vratit.

      Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s