Život bez falošnej sentimentality

“Potrebujeme si uvedomiť, že emócie, sentimenty, nadšenie, pocit, že sme dobrí ľudia a všetko podobné nemajú nič spoločné so skutočnou láskou či súcitom. Všetky sentimenty a emócie sú produktom myslenia a preto vedú k potešeniu a bolesti…” — Jiddu Krishnamurti

Pre mňa je extrémne dôležité prestať glorifikovať to, ako “preciťujeme”. Ide o to, že môžeme niekoho znenávidieť, utiahnuť sa do seba a tam si preciťovať svoj pocit ublíženia či nepochopenia – ale čo ten pocit je? Produkt sebadôležitosti. Z nejakého dôvodu je pre nás dôležité, či sa cítime dobre alebo zle – dôležitejšie ako to, ako sa cítia ostatní (a či sa vôbec nejako cítia).

Vnímam to ako skok do rieky. Voda tečie, prúd nás strhne a nesie nás so sebou. Na brehu vidíme niečo pekné a chceme sa k tomu dopracovať, ale prúd je silnejší ako my… Máme dve možnosti: buď začneme “preciťovať” a rozoberať sa v tom, ako sa cítime a prečo tak nanič, alebo zaberieme a buď breh dosiahneme, alebo neuspejeme.

Pre mňa je dôležité, aby človek nekonal z vlastnej predstavy, že je nejaký (napr. “dobrý” alebo “spravodlivý”), pretože je to len predstava – a lej jediného človeka. Keď konáme, tak nie preto, že si od toho sľubujeme, že sa budeme cítiť lepšie. Mali by sme konať preto, že svet by bol pre nás horšie miesto, keby sme nekonali.

Ešte stále je to vec individuálneho vnímania, ale už je to len o našej vnútornej spokojnosti, nie o vovychovávaných emocionálnych reakciách na podnety. Mám známu, ktorá chodila robiť osvetu medzi Rómov. Robila to z presvedčenia, že ona vie lepšie ako tí Rómovia – a bola ukrivdená, keď na jej osvetu reagovali nezáujmom. Vnucovala im svoje “dobro” – a oni oň nestáli!

Minule som si zas čítala názor, ako treba sterilizovať mačky, pretože “pohlavný akt s kocúrom je pre mačku nepríjemný”. Tiež som sa pozastavila nad tým, že tisícročia do dnešného dňa sa mačky bez problémov a protestov množili. Ale potom príde jeden človek s jeho jednočlovečím názorom a začne ho hlásať ako všeobecne platnú zásadu. 🙂 Zas raz si niekto myslí, že to Matička Príroda nevedela dosť dobre vymyslieť a treba ju korigovať.

Nedovoľme, aby sa vovychovávané (a spoločensky preberané) vzorce reagovania stali základom toho, ako sa definujeme. Kašlem na to, či som alebo nie som “dobrý človek” – ak vidím hladné mača, kúpim mu niečo pod zub. Ak potrebujem, aby okolo mňa na obmedzenom priestore kľudne spolunažívalo veľa mačiek, kastrujem. Ak vidím, že by som niečo robila inak ako niekto iný, spýtam sa ho, či by nestál o radu alebo pomoc. Ak vidím, že sa v kaluži topí mucha, umožním jej vyliezť a prežiť to. Nie som o nič lepšia ani spravodlivejšia než tá mucha. Možno keby to bolo naopak, urobí pre mňa to isté. Alebo aj nie. Nie je dôležité, či niečo príde “na oplátku”, ale či je svet dobrý aj k hladným mačaťám a topiacim sa muchám, pretože potom bude dobrý aj ku mne, keď budem hladovať alebo topiť sa. 🙂

Pretože bude umožňujúci.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s