Piatok pre otázky: Čo sa deje s dušou človeka po smrti?

Orion kladie nasledovnú otázku:

Ako vnímajú smrť Toltéci a čo sa podľa nich deje s dušou človeka, potom čo zomrie?

Nespomínam si, že by som niekde bola videla koncept “duše” u castanedovcov. Možno ho používa Ruiz, to si nepamätám, ale castanedovskému vnímaniu je koncept duše cudzí. Vysvetľovala som to už tu.

Castanedovci popisujú človeka ako energetické vlákna zhvajznuté dohromady úmyslom. Ten úmysel nie je náš, je nadradený – je to buď 1. vôľa vyššieho rádu (“Boh”) alebo 2. náhoda 😉 .

Keď zomierame, tak sa úmysel, čo nás drží pohromade, postupne uvoľňuje a s ním sa uvoľňujú naše vnemy, spomienky, emócie a všetko, čo nás tvorilo, a “zožerie to Orol”, inými slovami: vráti sa to presne tam, odkiaľ sa tie naše vlákna vynorili, teda po newageisticky “vráti sa to späť do Univerzálneho Vedomia”.

No a castanedovci si okolo smrti vybudovali svoj vlastný folklór, ktorý hovorí, že ak za života odrekapituluješ všetko, čo ťa tvorí, tak to vlastne posielaš Orlovi priebežne a on nemá prečo ťa na konci zožrať… Hovoria tomu “preletieť popri Orlovi”, fly past the Eagle. Orol ťa zožerie (“zabije”) na to, aby sa dostal k tvojim spomienkam. No a keďže po rekapitulácii ťa už nemá prečo zožrať,  tak nemá dôvod začať uvoľňovať svoj úmysel – teda rušiť tvoju existenciu; proste minimalizuje svoj úmysel a ty buď máš dostatok osobnej moci, aby si ňou udržal svoje vlákna pohromade aj naďalej, alebo jej dostatok nemáš – a si v keli a mŕtvy. 🙂 A aj keď máš dostatok osobnej moci, tvoje telo je už pravdepodobne schátralé a nevládne, tak “zhorí vnútorným ohňom”, ktorý však zanechá tvoje vedomie intaktné a to môže prejsť do mimofyzickej reality s pocitom “to som ešte stále ja”.

Viem, že castanedovci neprechádzali cez Orla individuálne; pravdepodobne preto, že osobná moc jednotlivca nebýva dostatočne silná na to, aby ho preniesla cez smrť tela. Vytvorili si vehikel, ktorému hovorili “bosorácka družina” (nagual party pozostávajúca z 8-16 energeticky silných jedincov) a ktorý asi predstavoval niečo ako “energetickú základňu” pre to, aby sa bytosti zo sveta obmedzení celkom nerozpustili v svete bez obmedzení – aspoň po istú dobu.

To je ale už informácia, ktorú mám od Gabriela: po čase (nie malom) si nefyzické vedomie prestáva uvedomovať svoje “ja”, pretože sa stierajú hranice medzi ním a zvyškom, ktoré boli také jasné v hmote, a samo rozpustí to, čo ho drží pohromade, a stáva sa čistou energiou, neuvedomujúcou si seba samého. Dovtedy vie robiť všeličo, napríklad aj vrátiť sa späť do hmoty a “žiť” znova, alebo babrať energie iných (u castanedovcov sa vyskytujú “letci”/flyers, ktorí toto s potechou robia), pretože – a to zas mám veľmi čerstvú infošku – vnímanie sa deje len v konkrétnych situáciách. Keď ti chýbajú situácie (a hmota), tak sa nudíš a vyrábaš pestvá, aby si “situácie” vytvoril. 🙂

Máte aj vy otázku, na ktorú by ste chceli odpoveď?

Použite na to tento formulár! Na otázky odpovedám v poradí, ako prichádzajú, vždy v piatok (takže ak sa bude veľa ľudí pýtať súčasne, môže chvíľku trvať, než dôjde aj na vašu otázku).

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s