To, čo momentálne potrebujeme najviac, je porozumenie, ako situácia okolo nás vyzerá a čo sú tie nitky, za ktoré môžeme potiahnuť, ak ju chceme meniť. Ak sa z príkorí príliš rýchlo otrasieme ako hus z vody, nedôjde k poučeniu. Jednoducho sa plnou pozornosťou presunieme inak a to, čo sme mohli obrátiť na lekciu, necháme bez povšimnutia za sebou – až kým do podobnej pasce nevlezieme aj nabudúce.
Najrozumnejšie, čo môžeme urobiť, je venovať sa tomu, prečo nám niektoré veci nevychádzajú. Nebojme sa pocitu ľútosti, ktorý nás zaskočí – ľútosť prispieva k porozumeniu. Pomáha nám objaviť, čo sa posunulo vpred napriek tomu, že niečo nevyšlo… Pomáha nám vnútorne uzavrieť jednu skúsenosť a zapamätať si ju, aby sme sa jej v budúcnosti vedeli vyhnúť.
Niekedy sa naša plná sila aktivuje, až keď dosiahneme istú mieru utrpenia. No a na niektoré prelomové zmeny potrebujeme jednoducho svoju plnú silu. Preto tie prieťahy, preto tie neúspechy, preto ten pocit bezmocnosti. To v nás len vyzrieva nový plameň, ktorý dokáže spáliť prekážku. 🙂
Pridaj komentár