Keď sme napätí, vystresovaní, ustaraní, vydesení alebo vytočení, naša aura sa obvykle scvrkáva, z čoho môžu vyplynúť aj priame fyzické nepríjemnosti, napr. bolesti hlavy a migrény. Migrény a bolesti hlavy z napätia (tzv. tenzné) môžu vznikať aj vtedy, keď naša aura je príliš malá na to, aby sa do nej pomestila celá naša momentálna energia.

Expandovanie (=rozširovanie) aury je dobré cvičenie, ktoré nám pomôže vysporiadať sa so stresom i s jeho zlými následkami. Navyše nám pomáha pri channelingu. Tam totiž máme do činenia s vyššími formami energie, ktoré sú veľmi silné – väčšie, než obvykle býva naša aura. Pri kontakte s nimi sa naše energie zmiešavajú a ak naša aura nie je dostatočne “roztiahnutá”, môžeme mať veľmi nepríjemné fyzické zážitky: zrýchli sa nám tlkot srdca, stúpne nám tlak, telo prechádza neovládateľnými záchvevmi a niekedy môže dôjsť aj k silným emocionálnym výbuchom.

Aby sme sa tomuto vyhli, je dobré naučiť sa expandovať auru ešte skôr, než sa dáme do channelingu. Urobíme to nasledovne:

• Usadíme sa do obvyklej meditačnej polohy. Narovnáme chrbát tak, aby tvoril priamu čiaru. Pozor pritom na bradu! Obvykle, keď sa narovnávame, máme tendenciu vysunúť bradu dopredu a zdvihnúť a trochu zakloniť hlavu. Takto sa nám energetický meridián, ktorý prechádza hrdlom, “zalomí” a blokuje prietok energie do hlavy. Aby sme sa tomu vyhli, narovnávame chrbát tak, aby nad krkom bol najvyšší bod hlavy a bradu sme mali trošku priklonenú ku krku (napr. akoby sme skláňali hlavu).
• Zhlboka dýchame. Cítime, ako nám dych schádza až nadol do brucha. Uvoľňujeme telo, až kým sa necítime celkom pohodlne. Sústredíme sa na dych a skľudníme našu myseľ i emócie.
• Ponoríme sa do vlastnej energie. Predstavujeme si, ako sa skľudňuje, až zostane celkom pokojná, akoby sme spomaľovali.
• Teraz si predstavme, že k sebe privolávame svetlo a že sme obklopení nádherným jasným svetlom. Vdychujme ho, pričom sa sústredíme na náš dych. Nesnažme sa dych kontrolovať; len ho sledujme a postupne prehlbujme, akoby sme sa doň ponárali. Niekoľko minút len vdychujeme svetlo a plníme ním svoje telo.
• Keď sa už cítime plní svetla, predstavme si, že ho vydychujeme do našej aury a plníme ju týmto svetlom. Predstavme si, ako sa naša aura stáva jasnejšou a jasnejšou s každým výdychom, až začne žiariť.
• Teraz si predstavíme, že s každým výdychom sa naša aura rozširuje, ako keby sme nafukovali balón. Plníme ju svetlom. Pritom môžeme mať pocit, že sa sami “rozširujeme” a stávame ľahšími a náš dych sa môže ešte prehĺbiť.
• Chvíľu zotrváme v našej obrovskej aure. Potom sa pomaly vrátime do miestnosti, otvoríme oči a vrátime sa do reálneho sveta.

Toto cvičenie by sme mali robiť tak často, ako sa len dá – keď čakáme na zastávke autobusu alebo v čakárni u lekára. Cieľom je dosiahnuť, aby sa aura čo najviac roztiahla a aby sme ju v tomto stave dokázali udržať čo najdlhšie.