Máme dve časti mozgu. Jedna z nich je medulla oblongata – je to najstaršia, spodná časť mozgu časť mozgu a hovorieva sa jej aj “dinosaurí mozog”. Má jednu jedinú funkciu – prežitie. Pozná len dve možnosti: útok alebo útek. A tým, že je na vstupe miechy do mozgu, jej úlohou je deliť a viesť ďalej informácie do ostatných oblastí mozgu. Čiže náš hlavný rozvod informácií je prvok, založený na boji o prežitie – a tým aj na strachu.

Väčšina nášho života je založená na strachu alebo obavách nejakého druhu. Aj keď sa nič nedeje, v pozadí v hlave nosíte vždy podozrenie, že je “podozrivo ticho”. Obvykle vnútorný monológ zbieha napäté úvahy, ako to bude, koho stretnete, ako zareaguje… Obava na obavu na obavu. Takže väčšinu času žijeme v akýchsi obavách a napätí – a to len preto, že všetky informácie do mozgu prichádzajú cez tento fiting, ktorého úlohou je všetko pitvať a hľadať možné náznaky ohrozenia. Každá jedna informácia musí prejsť týmto procesom.

Má to svoje dopady. My hľadáme voľnosť a pokoj v duši, ale informačná rozvodňa v našom mozgu na to nie je ani určená, ani nastavená. Naša naprogramovaná myseľ je v prvom rade mechanizmus na prežitie, nie na šťastie a spokojnosť a slobodu a mier v duši… a my sa snažíme pomocou nej zistiť, ako byť šťastný a spokojný a slobodný a vyvážený! Používame nesprávny nástroj. Už Einstein povedal, že nedokážeme vyriešiť problém tou istou mysľou, ktorá ho vytvorila.

Čo teda môžeme urobiť?

1. Premazať starú pásku a nahrať na ňu nové informácie; hovorí sa tomu preprogramovanie mysle/podvedomia (oboje ako samostatné heslá).
2. Obísť celý na strachu založený systém falošnej identity a žiť zo svojho skutočného ja.

Ale ako sa dopracovať do svojho skutočného ja? Dobrá správa je, že ho nosíme v sebe. Nepotrebujeme urobiť nič, aby sme ho aktivovali; potrebujeme odbúrať všetky tie falošné nadstavby, ktoré nám ho zatieňujú. To dosiahneme, keď sa nám podarí utlmiť náš vnútorný monológ. Najjednoduchšia cesta k nášmu skutočnému ja je stíšenie mysle.