Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manDnes vďačná za svoju zatiaľ nevyčerpateľnú zásobu rôznych painkillerov. Vôbec som dnes mala deň, že som sa z neho takmer zmyšila, ale práve zmyšenie je jedna vec, ktorú si človek s toľkými mačkami jednoducho dovoliť nemôže…

Dnes sme vybehli s kámoškou na obedík. Samozrejme, príliš dlho som šaškovala pri fejsbúku, takže nakoniec som meškala, a do toho sa mi pustila ešte aj krv z nosa… Najprv som čakala, potom som si napchala do nosa hajzlák a išlo sa medzi ľudí 😉 . Problém bol len v tom, že už aj bez toho mám takmer nepriechodný nos. Všetko sa dalo ako-tak zvládnuť, dýchala som ústami, len keď sa bolo treba najesť, začali skutočné ťažkosti. 🙂 Nikto nevravel, že život je jednoduchý.

Ešte v nákupnom stredisku som sa cítila v pohode, ale cestou na autobus mi nejako došla para a domov som sa takmer doplazila. V hlave mi búšilo, strácala som rovnováhu, prehĺtala som krv… Takže jasné, že som stratila nervy. Spomenula som si na prvé, čo mi prišlo na um, keď sa mi dopoludnia pustila krv z nosa: “aspoň že tečie von a nie do hlavy”. No a teraz tlak v hlave rástol, prestala som počuť… no, paráda.

A práve z tohto dôvodu som vďačná za svoju zásobu práškov proti bolesti (a alkoholu; obvykle si to netrúfam kombinovať, ale dnes mi to bolo akosi jedno). Nakoniec som sa šla na kyvadlo spýtať Gabriela, či to bol dobrý nápad, a odpoveď bola jednoznačná: NIE. Na krvácanie celkom zlý nápad a na tlak v hlave nepomôže (hoci som myslela, že alkohol rozťahuje cievy…).

A potom sme pekne napísali nový prechod. Už minule som si všimla, že keď začínam ústrednou kartou, príbeh okolo nej mi potom ostatné karty začínajú dopĺňať a potvrdzovať. Dnes to bolo veľmi vypuklé – pri prvej karte som dostala obraz situácie, popísala som ho a všetky ostatné karty boli “veď to tam už je”. 🙂 Toto sú okamihy, kedy nemám problém veriť na anjelov. 🙂

Dnes večer sa mi kožúšky akosi vyhýbajú. Buď sú naštvaté, že mäsinko sa presťahovalo až na večeru a baba si cez obed chodí do reštiky, alebo zo mňa cítia, ako mi je. No, nevadí; zajtra možno bude lepšie. Alebo aspoň lekárka bude ordinovať, keby niečo. Alebo možno cez noc skapem a bude pokoj. 🙂

Tak. Znova sa mi púšťa krv z nosa. Idem vyskúmať, čo za sasafras som si ešte dnes nedala. Možno mi zostáva už len preháňadlo. Alebo živočíšne uhlie. 😛

Vďačná za Gabriela. Vďačná za svet, ktorý večer voňal, keď som bola vyniesť smeti. Vďačná za polhodinku na balkóne, kde spievali vtáčiky a Beruška sa pokúsila prehrýzť pletivo a dostať sa von. 🙂 Ja tie moje kožúšky nekonečne môžem. 🙂

A včera v noci prvýkrát bola Misty von z klietky. Veď som si ani nepospala. 🙂 Veď aj načo. 🙂

Advertisements

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s