Vďačnosť každý deň

green-tick-with-manVďačná za to, že sa mi podarilo konečne spracovať všetok foto- a videomateriál z Misty. Už som k jej príchodu urobila aj článok a všetko to tam je. 🙂 Môžem upratať disk. 🙂

Súčasne som s WordPressom početovala, keď som zistila, že na stránke nefunguje premietanie obrázkov… Už asi tri štvrte roka čakám, až to opravia, a dnes som sa posťažovala. Hneď sa mi ozvali a zistili sme, že to nie je nefungovanie, len stránka sa extrémne pomaly naťahuje a ja som nikdy nemala toľko trpezlivosti, aby som čakala – tak som myslela, že to je pokazené. 🙂 Toto je lepšie riešenie. Mňa už nebaví, aby bolo stále niečo pokazené. 🙂

Dnes dopoludnia som pustila Misty, zavrela izbu a odišla k počítaču. Mimo izby zostali len Ňuso a Gayka, takže zvyšok dňa si užíval hyperaktívnej siamky 😉 … Dopadlo to dobre, všetci boli uťahaní. Chcela som im dať aj spoločne papať, ale Misty keď zistila, že sú otvorené dvere do chodby, lietala všade inde, len nie okolo misiek so žrádlom. Nakoniec som ju musela vrátiť do klietky a dať jej žerky tam. 🙂

Včera som úplne zabudla urobiť nový Gabrielov prechod. Našťastie som si ráno na to spomenula a stihla som to pomerne v čase. V noci som bola niekde vylezená a snívali sa mi tiež nejaké veci, ale pamätám si len útržky a nedávajú mi nijaký výrazný zmysel (skôr to bolo o spracovávaní toho, čo som videla v telke).

Tak, ako sa mi včera polepšilo natoľko, že som zabudla, že som chorá (a takmer som nevzala ATB), v noci sa to zhoršilo. Znova ma rozbolelo ucho a krk. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať naďalej. Je možné, že sa prekrývali 2-3 bolesti a len čo sa odstránila tá najväčšia, ohlasujú sa tie menšie. 🙂 Teória úzkych hrdiel. Vďačná za to, že som taká múdra hlavinka a dokážem si zdôvodniť takmer všetko. (Takmer. Suchoty v peňaženke ešte zatiaľ nezvládam. 😛 )

Vďačná za seba. Len tak. Včera som si uvedomila, aká pecka bolo to moje preprogramovanie osobnosti. Viete, že kedysi som písala aj básničky? Kedysi. Potom sa preprogramovalo a odvtedy už len rácio. 🙂 A viete, že som za to vďačná? Keď vidím, ako niekto uverejní básničku, ktorá znie nádherne (samé veľké emócie) a racionálne je celkom mimo (štýl “nebo je zelené ako 12 litrov tvojej krvi, čo sa ti vyliali z rany” 😉 ) a potom nad tým dobreže neslzí, zdvihne sa mi obočie a zastaví sa na zadku. Som rada, že nie som tento emotívny typ. Kým som taká bola, večne som niečo “obrovsky” – milovala, trpela, nenávidela, zbožňovala… Tým preprogramovaním som si urobila náramnú službu. Dnes už len obočie na zadok a vztýčiť prostredník. Moja emotívna reakcia na svet. (Nie vždy. Ešte viem aj plakať. Ale už sa to nespúšťa obrovskými, megalomanicky znejúcimi slovami, ale skutkovou podstatou… Hehe, toto zas znie ako z policajného protokolu. 😉 No, akosi som nevyhrala, keď sa na to tak pozerám.)

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s