Carlos Castaneda: Journey to Ixtlán

Pri narodení každý z nás si prináša malý kruh moci. Tento malý kruh začíname takmer okamžite používať. Takže každý z nás je už pri narodení prednastavený a naše kruhy moci sú vzájomne prepojené s kruhmi moci zvyšku sveta. Inými slovami, naše kruhy moci sú nastavené na isté vnímanie sveta a týmto spôsobom takýto svet vytvárajú.

Napríklad tvoj a môj kruh moci sú momentálne prednastavené na vnímanie tejto miestnosti. Naše kruhy moci v tomto okamihu vyvolávajú túto miestnosť do existencie.

Človek poznania si vytvára iný kruh moci. Nazval by som ho kruhom ne-robenia, pretože je prednastavený na nerobenie obvyklého. Týmto kruhom si môže človek poznania vyvolať do existencie iný svet.

Tvoj problém je, že si si ešte nevytvoril tento dodatočný kruh moci a tvoje telo nepozná ne-robenie. Všetci sme boli naučení zhodnúť sa na “robení”. Nevieš si predstaviť tú silu, ktorú so sebou táto dohoda prináša… Ale našťastie, ne-robenie je rovnako mocné a zázračné.

Pozor: Ide o mnou prerozprávaný úryvok, takže sú možné posuny vyplývajúce z môjho individuálneho vnímania. Kto mojej interpretácii nedôverujete a chcete radšej originál, choďte na stranu 2.

Náročky som zvolila “kruh moci” miesto svojho obvyklého “kruh sily”, ale je to celé o ovládaní, preto “moc”. Môžeme/dokážeme niečo a nemôžeme/nedokážeme niečo iné. Máme/nemáme tú “moc”. Moja logika. 🙂