Z dnešného webinára s Karimom Hajeem. Už mi hodne v minulosti pomohol bez toho, aby som platila za jeho kurz. Jeho myšlienky prichádzajú v čase, kedy som pripravená na ne. Niekedy v 2008 na jednom webinári hovoril o zhmotňovaní a vďaka jeho myšlienkam som to začala skúšať a uspela som. Dnes sa vrátil znova k zhmotňovaniu a dal mi ďalší krok, cez ktorý som sa sama nevedela prebojovať – bezmocnosť. 🙂

Len čo začal hovoriť, dostavila sa úžasná energia a môj mozog sa rozbehol a vymyslel, ako sa do toho zhmotňovania viem ešte lepšie obuť. Vravel, že problém je, že 1. si nevieme predstaviť, že by sa to mohlo podariť, a 2. aj keď si to predstaviť vieme, neveríme tomu.

Naše myšlienky a naše presvedčenia dohromady tvoria inštrukciu pre naše podvedomie. Podvedomie nám dá presne to, na čo sa sústreďujeme. Musíme mať jasno v tom, čo chceme (nie čo si myslíme, že chceme, alebo čo nám hovoria iní, že by sme mali chcieť – a rozhodne nie to, čo nechceme). Ak sa sústredíme napr. na to, že nechceme byť sami, tak nám podvedomie donesie viac tej samoty. (Áno, od KH pochádza moje zistenie, že podvedomie nedokáže pracovať s negáciami – prevzala som ho nekriticky, ale osvedčilo sa.) Ak sa sústredíme na to, že nechceme mať problémy so zaplatením účtov, budeme mať viac problémov so zaplatením účtov.

Ak chceme peniaze, nechceme ich preto, aby sme na nich sedeli, ale mať peniaze je pre nás cesta k naplneniu nejakého hlbšieho cieľa. Tento cieľ potrebujeme odhaliť a venovať naše myslenie jemu. Predstavovať si ho. Vizualizovať. (Dal cvičenie na rýchle “preblesky vizualizácie” želaného stavu niekoľkokrát počas dňa.)

Niekedy si to nevieme v našom živote predstaviť. Ja som si už zvykla sa tým nezaťažovať a nechávať to na anjelov. Chápem, že prvú etapu mám ako-tak zvládnutú, hoci bolo pre mňa dosť ťažké pomenovať presne to, čo chcem. Skôr som dokázala pomenovať, čo nechcem – a to je nevhodný prístup. Teraz, ešte poriadne nedohovoril, uvedomila som si, že by stačilo vyhľadávať situácie, kde sa deje presne to, čo chcem aj ja. Systematicky, znova a znova. Stokrát opakovaná fantazmagória začne vyzerať v našich očiach schodne. 🙂 A už vieme, prečo sme poniektorí začali písať… Všetko odrazu začalo zapadať do seba, aj anjeli a to, ako ma vedú, a aj to, že som im doteraz nedokázala plne dôverovať.

Uvedomila som si, ako sa to prejavuje. Požiadam o niečo – a potom sa chodím pozerať, či sa s tým konečne niečo nedeje. Keby som dôverovala, nepotrebujem sa chodiť pozerať, ale sa spoľahnem a čakám. No a to nedôverovanie vo mne posilňuje nedôveru, pretože ešte furt sa nič nedeje… Tak toto je bod, ktorý potrebujem teraz prelomiť.

V tom okamihu, ako som si to uvedomila, dostala som absolútny príval energie, ostala som hepi a vedela som, že robia všetko pre to, aby ma doviedli k cieľu. Len že ja svojou nedôverou a pochybnosťami a vnútorným zmätkom poriadne zdržujem… Ešteže sú takí trpezliví, banda moja krídlatá. 🙂

Takže naprogramovaním sa na nové napr. pozeraním filmov s touto tématikou sa mi podarí negatívne presvedčenia nahradiť pozitívnymi. Oči musia vidieť, aby mozog uveril.

Našla som sa sama v etape 2. Podľa KH sú tri etapy:

1. kontrola svojich myšlienok (sem ma doviedol prvý kontakt s ním)
2. zmena presvedčení (na to mi dal návod teraz)
3. poslanie inštrukcie do podvedomia (to už zvládnem asi aj sama 😉 – alebo o 7 rokov znova bude nejaký ďalší webinár s ním… Nuž čo, my máme čas. Všetok čas tohto sveta. Aj tak je len v mojej hlave. 🙂 ).

P.S.: Veci ako bezmocnosť, nešťastie, hnev či podráždenie sú prejavom toho, že bežíme na negatívnych predstavách.