Kontakt s “operačným systémom”

Vnímame seba  zo všetkých čias. Naše myšlienky a konanie rezonujú večnosťou, zaznamenávajú sa a odrážajú sa späť na nás. — Lujan Matus

V svojej knihe Awakening the Third Eye uvádza Lujan Matus jednu peknú príhodu, kedy bol vystavený priamo kontaktu s tomu, čomu ja hovorím “operačný systém” alebo anjeli. 🙂 Predtým píše o tom, aké dôležité je pre nagualov mať vysokú mieru sebakontroly, tzv. kontrolovaný úlet – inak im hrozí, že vďaka bez-foremnosti pri stalkovaní spadnú do uchvátenosti sebou samými a babraniu svojho sociálneho prostredia miesto toho, aby sa sústredili na skúmanie nepoznaného. Predpokladám, že dôvodom je moc, ktorá ide s bez-foremnosťou (teda ľahkým a rýchlym prispôsobením sa hocijakým podmienkam) – moc nad inými, ktorá sa dá pri najslabšom záchveve sebadôležitosti zneužiť na manipulácia sociálneho prostredia (presne tak to Matus nazýva).

Takže som z toho usúdila, že dokonca aj dvojitá bytosť typu nagual môže byť ešte parádny ksicht, ak sa jeho/jej schopnosti prebudia skôr ako jeho/jej sebakontrola. (No, to som rada, že moje schopnosti sa prebúdzajú až tak neskoro. 😕 )

“Vnorenie sa do týchto spôsobov správania [=stalkovanie] si vyžaduje, aby sa človek striktne pridŕžal faktických faktorov okolností, ktoré majú viesť vnímanie vidiaceho. … Preto si to vyžaduje znovuobjavenie kontrolovaného úletu – hľadať svojho vnútorného vidiaceho a nie hľadať sebauveličenie -, aby sme sa nenechali pohltiť pozornosťou potrebnou na stalkovanie, ale aby sme stratili svoju identitu a stali sa nástrojom toho, čo sa vždy prejavuje až v danom okamihu. “

A Lujan Matus popisuje vlastný zážitok: Ponorený do stavu hlbokej meditácie sa vzniesol a pozeral na svet zhora, niekde z hlbín vesmíru. Odrazu cítil, ako ho niečo vystrčilo za hranicu vnímania reality a našiel sa v obkrúžení svetelných vlákien, ktoré mali každé svoje vedomie a ktoré mali náhodilý tvar, prispôsobujúci sa prostrediu. Vtedy si Matus uvedomil, že ich konfigurácia sa riadi všetkým poznaním a vedomím, ktoré v tom okamihu daný jedinec má, a že s využitím jeho vlastnej vôle zhmotňujú preňho konštrukt (“život, svet”), ktorý zodpovedá odrazom a obmedzeniam jeho vlastného vedomia, nech už je svojím pôvodom organické alebo ne-organické.

“Keď vlákna spozorovali, že ich vnímam, bol som akosi vymrštený poza ne. Našiel som sa v absolútnej tme bez hviezd, prehustenej informáciami, ale nevydávajúcej žiadne informácie. Nebolo možné v tomto prostredí udržať nijakú formu identity. Ani záchvev individuality, dokonca ani pozícia pozorovateľa, nebola v tejto tme možná.

Ako som vnímal to, čo sa mi v danom okamihu ukazovalo, uvedomil som si, že na mňa hľadia milióny a milióny očí, teda že nie som jediný pozorovateľ. Ako gniavivá sila tohto vnemu tlačila na moju bytosť, uvedomil som si, že sa pozerám sám na seba z mnohých perspektív. Ako tie oči na mňa tlačili, zdalo sa, že sa pýtajú, čo robím tam, kam sa tento typ vedomia obvykle nedostane. Izolácia takéhoto skúmania bola neznesiteľná v tom, že z nej vychádzala nekonečná túžba a dychtivosť.

Vnímame sami seba  zo všetkých čias. Naše myšlienky a konanie rezonujú večnosťou, zaznamenávajú sa a odrážajú sa späť na nás.

To, čo som vnímal, bola všadeprítomná schopnosť môjho Tretieho oka, ktorá sa mi ukázala univerzálnym obrazom. Bolo zjavné, že nie som tá jediná bytosť, ktorú som čakal, že uvidím; to, čo som vnímal, som bol ja v dimenziách. Mal som veľké šťastie, že som prežil. Uvedomil som si, že som nebol nastavený na to, aby som so skúmaním z takýchto uhlov pohľadu vedel narábať. Tlak na mňa bol taký obrovský, že sa moja jediná bytosť, ktorú som vnímal ako mnohoraké ja, mohla rozprsknúť na svetlo a možno pokračovať inou cestou. … Neviem a je zbytočné špekulovať. Stalo sa to, že ma to hodilo späť do môjho života (“živého konštruktu”). Iní vidiaci opisujú túto skúsenosť ako ‘skočiť do priepasti’.”

Niekoľko mojich vlastných skúseností hovorí o tom, o čom hovorí aj Matus – sú iné, ale patria do podobného hrnca.

Prvá z nich je, keď ma Gabriel donútil pozrieť sa mu do očí. Gabriel je energia koncov a začiatkov, rozkladu a nového skladu, zapínania a vypínania potenciálov (aj keď pravdepodobne nie priamo zhmotňovania, pretože to poznám ako nosnú vlnu Uriela). Na svojich pochôdzkach som spozorovala, že sa viem na neho pozrieť zboku, mám pocit jeho očí, ale neviem udržať pohľad upretý do jeho očí – niečo ma vždy donúti pozrieť po sekunde bokom. Raz, už ani neviem, prečo, ma donútil pozerať sa mu do očí dlhšie – a mňa rozprášilo na atómy… Mala som vnem seba v mnohých miestach a mnohých časoch súčasne, bez zjavného prepojenia, ale každý ten atóm zdieľal to isté vedomie. Bolo to dosť hrozné, ale prežili sme. Dnes už pomaličky viem aspoň chvíľku pozerať do jeho očí, ale ten pocit “rozprášenia” ešte pretrváva, hoci k rozprášeniu už “fyzicky” nedochádza. Telo zostáva pokope, len vnímanie sa rozštiepi na množstvo samostatných vnímaní, ktoré ale tvoria sústavne jedno vnímanie distribuované na mnoho bodov súčasne. (Nikdy som netvrdila, že ezoterika je zrozumiteľná. 😛 )

Druhý podobný zážitok som mala pri žam žungu, kedy som skočila do Studne Duší (Well of Souls je pesnička, na ktorú som ho vtedy stála) a pre mňa to bolo identické so skokom do Priepasti. Takisto sa v istom bode státia (asi tak po mesiaci-dvoch) moje vedomie rozplynulo, vybúšilo kamsi ponad poznaný svet a premenilo sa na vlnu, kde som vnímaním bola vo všetkých miestach súčasne a vo všetkých miestach som dostávala informácie. Našťastie som bola súčasne absolútne ľahostajná, takže som ich len viedla a ukladala, ale nerozoberala, inak by som sa asi bola zbláznila. Keď sa mi to stalo prvýkrát, musel ma späť do tela napratávať Gabriel, potom som sa naučila vracať sa sama (len sa mi nikdy moc nechce, lebo “tam hore” je mi oveľa lepšie” 😕 ).

Matusovo vysvetlenie je pre mňa novinka a budem ho musieť najprv spracovať, ale som rada, že som vyhrabala niekde podobné skúsenosti. 🙂

12 thoughts on “Kontakt s “operačným systémom”

  1. Toto bol náročný text od Lujana Matusa, ktorého mám rád práve pre aspekty a spojenie toltéckej cesty so srdcom. To v kontexte toho, ako sa Don Juan podobne láskavo javí iným nagualom nebol Castaneda schopný alebo ochotný postrehnúť a asi aj preto sú jeho knihy tak naplnené strachom a nepohodou v kontakte s jeho benefaktormi (alebo si možno až tak nesadli).

    Lujan Matus inak hovorí hneď v druhej vete (ktorú si asi dobromyseľne vynechala) tvojho prvého preloženého odstavca , že mnohé línie (nagualov a učeníkov) sa stratili v spletitostiach uplatnenia tohto princípu … 😉

    Mňa dojala iná veta (na str. 32), kde píše (voľne) – ” Už len tým, že toto čítaš, mám povinnosť ťa kontaktovať, hoci sme sa nikdy nestretli. Prídem a uvidím ťa prostredníctvom svojho tretieho oka a ako ťa budem vidieť, uvidíš ty mňa, hoci by si si to nepamätal a každý z nás bude vidieť toho druhého až do momentu svojej smrti.”

    Like

    • 🙂 Tá druhá veta nebola pre mňa obsahovo podstatná – brala som ju skôr ako kritiku než ako návod. 🙂 Napriek všetkému osvietenectvu je ešte v ľuďoch hodne veľa chlievikovania, snahy zaradiť/odlíšiť sa. Ja mám Matusa rada kvôli tomu jeho “sense-makingu”, teda že si dáva veci do vlastného kontextu cez vlastné skúsenosti a prežitky. A potom… ako prvý, koho som čítala, popísal proces kontaktu cez sny a ja som si prestala prichodiť ako cvok 😉 .

      Myslím, že don Juan to s Castanedom “prepískol” – že ho hnal až za hranice jeho schopnosti prijímať. Bol presvedčený, že to zvládne. Ale Castaneda by bol potreboval viac intelektuálsky prístup. Asi je to tak, ako hovoríš – “nesadli si”. Tie úlety koncom Castanedovho života mohli byť prejavom toho, že jeho snaha všetko kontrolovať jednoducho nepripustila, aby sa uvoľnil a v pohode rozpamätal, a tak sa snažil mentálne zrekonštruovať pamäť tela, čo dosť dobre nejde.

      Aspoň na mňa to anjeli takto skúšali a až keď som sa celkom zamotala a zložila, poslali mi učiteľov, ktorí boli “môj” typ energie a ktorí mi polopravdami a naznačeniami vybudovali čosi ako mostík medzi mojou realitou a tým, kam ma potrebovali anjelski dostať – a to ja nie som ani nijaký “nagual”!

      Like

      • Tá druhá veta nebola zo strany Juana Matusa kritika, bolo to konštatovanie, ktoré malo podporiť jeho odporúčanie, že je potrebné sledovať jemné odtiene prostredia, aby pozornosť snívajúceho/vidiaceho ostala v nadhľade a nebola vtiahnutá do čohokoľvek, čo sa pred ňou objavuje, ale zároveň si uvedomovala, čo sa vlastne deje. No a mnohí to svojho času kvôli náročnosti nezvládli. (Ak by chcel kritizovať, povedal by to asi takto – vedeli ako sa to deje, vedeli čo preto musia urobiť a nepoužili to, nepáči sa mi, že sa takto zachovali a neurobili to dobre …)

        V tej časti textu sa vlastne zdôrazňuje technika/umenie “kontrolovanej pošetilosti” v Castanedových prekladoch, v tvojom preklade “kontrolovaného úletu” – čo je získanie beztvarosti, čiže nelepenia sa na výsledky okolností (energie v prostredí). Ak je zvládnutá, priebeh jeho stretnutia s miliónmi očí by nebol taký dramatický, ako aj tvoj zážitok pri pohľade do Gabrielových očí, alebo Marioshkin z čierneho nekonečného vesmíru.

        Like

  2. prosim vas ako rozumiete tejto vete? “Izolácia takéhoto skúmania bola neznesiteľná v tom, že z nej vychádzala nekonečná túžba a dychtivosť.”
    vybavuju sa mi moje davne halucinogenne experimenty a moj dodnes iracionalne vnimany zazitok strachu z toho ze “spadnem do cierneho nekonecneho vesmiru”.ja som to len na chvilu uvidela a instinktivne som zaradila spiatocku.potom som sa uz len drzala zubami nechtami akychkolvek naznakov toho co by ma udrzalo odtial het.nikdy predtym som o nicom takom nechyrovala,ale je mozne ze som odkialsi vedela,ze co to tam bude.podla toho co ten pan popisuje,by som to v tom leveli kde som vtedy bola asi celkom nerozchodila.

    Like

    • 🙂 Vymákla si presne tú najslabšiu časť toho môjho prekladu… Je to slovo “longing”. Snažila som sa ho dať nejako do slovenčiny, ale skreslila som to. Skúsme obraz: predstav si strašnú, neukontrolovanú príťažlivosť, niečo, čo sa vymyká celkom tvojej kontrole; silný ťah k niekomu/niečomu. Predstav si, že sa pozrieš na všetky časti svojho “ja” – čo asi budú chcieť urobiť? Splynúť a vytvoriť jedného kompletného jedinca. Zrušiť hranice všetkých “ja”. Keď mi začali moju energiu nahrádzať Gabrielovou, mala som presne ten istý problém – len čo som sa k nemu dostala na dosah, mala som tendenciu rozpustiť sa a párkrát ma musel napchávať späť do tela. Takisto kedysi v čase, keď som v sebe mala ešte aj Efniela, som počas jednej meditácie prišla do bodu, kedy som dostala spojenie “na druhú stranu” – a efnielovská časť vo mne sa proste pustila letieť tam a liečiteľka ma musela hodne dlho presviedčať, nech sa vrátim späť… (Nevrátila som sa; teda, nie celkom. Proste som sa rozdelila na dve a jedna časť letela domov, kým druhá počúvla liečiteľku a vrátila sa späť do môjho sveta.)

      Neviem, či som to vysvetlila dostatočne, ale ide o ten nutkavý pocit “znovusplynutia”.

      Like

  3. dokelu,teraz by som si potrebovala este raz pre istotu precitat co bolo napisane k tej temnote v tej Lile,ci by som nenasla daku suvislost s tymto tu.ja som to vtedy moc nepochopila,ale dva krat som sa odtial skydala.kam to?do iluzie?

    Like

    • Temnota je neprítomnosť svetla. Svetlo je poznanie, temnota je ignorancia a ignorancia sa spája s mysľou. A temnota (tamas) znamená v sanskrite aj “had”. Tento je temný a v hre najdlhší a sťahuje hráča späť do ilúzie a z roviny osvietenia späť do roviny reality (“hmoty”).

      V siedmej čakre je temnota/tma ignorancia, ktorá prichádza, keď priprsujeme priveľký význam vnemom zmyslov. Prichádza, keď sme sa dostali do šťastia a myslíme si, že už je našej karme koniec. Ale nedokážeme vynulovať všetku karmu. Po šťastí najnižšia karma je 1 (=temnota) a najvyššia karma je 6 (=kozmické vedomie). Ešte ani v šťastí sa naše konanie nemôže úplne zastaviť.

      Tamas značí úplné zahltenie ilúziami. Hráč zabudol na to, že hra má nikdy nekončiaci charakter. Zabudol, že hra neskončí, až kým nedosiahne oslobodenie. Snaha vyhnúť sa zákonu karmy sa prejavuje ako neaktivita. Karma je dharma (=kompletnosť) v jej priebehu. Ak hráč skončí na tamas, zabudol, že hra nekončí v siedmej čakre a že dosiahnutím samadhi ešte nedosiahol oslobodenie. Ak sa v takomto stave začne hýbať, pohyb nahor je spomalený a ďalšia možnosť pohybu je nadol z najvyššej čakry. Tento had čaká na hráčov, ktorí zanedbávajú svoju karmu.

      V každej udalosti pôsobia tri faktory: dharma, podstata akcie; karma, samotná akcia; neaktívnosť, odpor či ľahostajnosť. A toto tretie spúšťa tok energie smerom nadol, pretože už snaha vyhnúť sa karme je karma v akcii. Ak sa karme pokúsime vyhnúť, vtiahne nás to do druhého políčka hry, do ilúzie.

      Tamas sa podobá na stav hlbokého spánku. Keď sa zmyslové vnemy vytratia a vedomie sa rozplynie do spánku, z hráča sa stáva dýchajúca mŕtvola.

      Až v siedmej čakre sa z temnoty stáva had. V ostatných čakrách bola tiež prítomná, ale bola pre hráča potrebná, lenže tu, v rovine meditácie, čo je forma neaktivity) mení tamas celý tok energie a sťahuje hráča nadol.

      🙂 Nie je tam návod na to, ako z toho von, ale my ľudia s kvalitnou vôľou by sme na to mali návod: pozerala som si tie ostatné políčka a napadlo ma: okej, ty si hepi, ale v tom stave nesmieš zotrvať, potrebuješ sa pohnúť ďalej, hoci sa ti nechce. A celkom dobrý pohyb ďalej by bol znova sa zaoberať tými spodnými rovinami – ale nie u seba, lež u iných, teda začať niekomu v tvojom prostredí pomáhať rásť. Možno ťa to trochu vykýva z tvojho stavu “hepi” a ďalšie políčka sú zasa o zapodievaní sa živlami, základnými energiami vesmíru, takže toto by mohlo celkom dobre zafungovať.

      🙂 Idem skúsiť. Ja som sa odtiaľ tiež strepala; toto bol bod, kedy som to vzdala, lebo sa mi už nechcelo šplhať znova nahor. 🙂 Tamas je diabol. 😆

      Like

      • dakujem,trochu sa mi vyjasnuje….inak aha co pise: “Mal som veľké šťastie, že som prežil. ” ….sak jasne stastie bolo len o 1 policko vedla 😀

        Like

      • napadla mi este jedna kacirska myslienka: ci sa mi treba repetit dakam celkom nakoniec,kde sa potom uz len sedi a cusi,ked sa mozem splhat a potom juchuuu do bezpecia :D.ja mam tobogany rada a tento je exkluzivny,najdlhsi! 😀

        Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.