Cvičenie: Proaktívna formula

mmerkatsZ druhej a tretej lekcie kabaly som sem nedávala zápisky, pretože si to najprv musím vnútorne spracovať. Miestami sa môj svetonázor bil s ich svetonázorom, takže to bude chcieť čas, než veci do seba zapadnú… Ale na dnešnej lekcii sme robili úžasné cvičeníčko, ktoré si sem idem hneď nahodiť.

Tak po prvé, musím siahnuť do nespracovaných vecí a budem hádzať pojmy bez hlbšieho vysvetlenia, len na to, aby sme s nimi vedeli pracovať. Na minulej lekcii sme sa zapodievali pojmom “oponent” (protivník, dokonca padlo i slovo Satan – vtedy som sa totálne vypla, tieto náboženské bláboly ja skutočne nemusím 😕 ). Minule to vysvetľoval iný učiteľ, David, a nejako horšie som rozumela jeho dôvodeniu; dnes sme mali znova Michal a tak som si veci ozrejmila. Oponent je čosi, čo spôsobuje náš pocit opozície voči zvyšku sveta, pocit malosti, nedostatočnosti, pocit obete. Toľko na vysvetlenie stačí. Je to taký vnútorný hlas v nás, ktorý nás večne upratováva a núti nás konať z predpokladov a predsudkov a autopilota. Asi už tušíte, že sa blížime k Ruizovi a Castanedovi. 🙂

Problém s týmto oponentom je, že ho nevidíme, pretože je naše dokonalé zrkadlo. On je spôsob, akým nazeráme na svet, a tak ho slepo počúvame bez toho, aby sme si ho uvedomovali. Keď nás má pod kontrolou, dostáva nás do rutinných reakcií bez premýšľania – a robí z nás blbcov. Náš “oponent” je totožný s naším reaktívnym systémom.

No a tu prišlo cviko, ktoré nám malo pomôcť uvedomiť si, aký je ten náš reaktívny systém. Michal čítala isté vlastnosti/reakcie a my sme si mali vybrať, ktoré pre nás platia najviac. Tu je zoznam:

  • nariekanie, sťažovanie si
  • hádanie sa
  • dokazovanie svojej pravdy
  • zotrvávanie v zóne vlastného komfortu
  • hľadanie overenia/potvrdenia/schválenia
  • priemernosť
  • neriešenie vecí
  • pochybnosti
  • robenie si starostí
  • snaha vyhovieť
  • najedovanie sa
  • silná potreba, pocit nedostatku
  • neistota
  • prázdnota
  • netrpezlivosť
  • veci musia byť po mojom
  • potreba mať na všetko odpoveď
  • riešiť problémy iných
  • šťastný, keď sú veci v pohode (snaha po harmónii za každú cenu)
  • smutný, keď sa veci kazia
  • atď.

Ja som si vybrala hneď štyri: potreba dokázať správnosť svojho stanoviska, hľadanie potvrdenia, harmónia za každú cenu a neriešenie.

Potom sme prešli na metódu, ako sa s tým vysporiadať, ktorú oni nazývajú Proaktívna formula. Táto spočíva v tom, že oponentovi vezmeme silu tým, že miesto reagovania sa zachováme proaktívne: zachováme sa spôsobom, ktorý ide proti našej prirodzenosti. Samozrejme, nebudeme sa pri tom cítiť dobre. Samozrejme, budeme sa musieť premáhať. Ale presne v tomto okamihu budeme robiť to, čomu toltékovia hovoria ne-robenie.

A potom sme pokračovali s cvičením: na papier sme si mali napísať vedľa seba tri stĺpce: situáciu, ktorá nám vadila – čo sme vtedy cítili – ako sme vtedy zareagovali. Mne hneď vyskočila situácia z dneška, kedy sa kolega vyjadril pochybovačne o mojom štýle písania. V tom okamihu som celkom zabudla na redaktora Ikaru, ktorý potvrdil, že písať viem – a dobre, a spomenula som si len na to, že asi pred dvoma mesiacmi niekto skritizoval moju grafickú úpravu a teraz niekto kritizuje môj štýl písania. A okamžite mi napadlo, že ale ja to tak nevidím – a teraz kto to vidí správnejšie? Okamžite som pocítila zneistenie, že by moje (seba)vnímanie mohlo byť skreslené. A po tomto emotívnom poznaní som to pekne nahlas pomenovala a odložila reakciu a “nechala vykvasiť”.

Ako som si to teraz napísala, padol mi pohľad na moje štyri oponentské reakcie… Nebolo medzi nimi “neriešiť”? Nie je to opakovaný vzorec? Nehovoril zo mňa práve vtedy oponent? I dostavil sa aha-efekt… 😉

Michal si vybrala nejakého chlapíka, čo napísal, že v práci dostal iné výsledky, než ktoré očakával, prepadol depresii a vzdal to. Na ňom sme potom trénovali Proaktívnu formulu. Spočíva zo štyroch krokov:

  1. Zastav sa a pozoruj svoju reaktívnu povahu. Pozoruj sa, čo sám sebe hovoríš. Práve totiž vidíš svojho oponenta… Hovorí: “Do útoku!” A ty si povedz “nie”.
  2. Uvedom si, že v celej situácii je tvojím nepriateľom nie ten druhý človek (to je len posol, cez ktorého ti Univerzum ukazuje príležitosť zlepšiť sa), ale že skutočným nepriateľom je tvoja reakcia na situáciu. (Tuto Michal použila veľmi pekné “nie ten druhý je blbec, ale ja som premúdrelý, ja viem lepšie ako Univerzum”. 😳 )
  3. Keď si toto uvedomuješ, uvedom si, že túto situáciu ti poslalo samotné Svetlo, aby ťa upozornilo na niečo, čo máš šancu teraz opraviť/odstrániť/ošetriť.
  4. A keď už si to uvedomuješ, požiadaj Svetlo, aby ti pomohlo nájsť proaktívne riešenie. Totiž podľa Michal: “nie je tvojou úlohou dokončiť ten džob – máš len preň vytvoriť možnosť”.

To posledné ma dostalo, pretože nechtiac mi odpovedala na jednu moju nedoriešenú otázku pri zhmotňovaní. 🙂

Takže toľko cvičenie. Cvičte. Ja budem.

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.