Toto cvičenie začínam v poslednom čase robiť pri každej voľnej chvíľke. A má úžasné dopady:
Vyzerá tak, že proste v danom okamihu sa sústredíte do svojho vnútra na to, čo cítite. Nerozoberáte sekundu predtým ani najbližšiu sekundu, len to, čo sa práve teraz vo vás deje.
A vtedy si poviem, že toto je perfektný okamih, pretože mi je dobre, nič ma nebolí (alebo ešte sa tá bolesť dá celkom dobre vydržať), nemusím nič riešiť, stačí len byť. A poďakujem za perfektný okamih.
Výsledkom je vyšší vnútorný mier ako kedykoľvek predtým. Aj keď mám bolesti zubov, viem nájsť taký okamih, kedy tie zuby až tak silno nebolia. Viem si nájsť polohu, kedy ma ani chrbát nebolí. Alebo ruky. Alebo nohy, Alebo žalúdok. Alebo srdce. Alebo hlava (oskúšané aj pri migréne).
Ak mám bolesť, tak najprv urobím „predohru“ – rozpustím svoje atómy na hmlu a nechám bolesť prejsť cezo mňa. Vždy v nasledujúcom okamihu trochu ustúpi – a ja mám svoj „perfektný okamih“, za ktorý hneď som prudko vďačná.
A moje podvedomie vie, že sa chcem cítiť dobre a bez bolesti. 🙂
Pridaj komentár