Keď sa hranice sveta rozpúšťajú

Tak, už mám pomaly týždeň deanjelizácie za sebou, ak si správne spomínam… 🙂 Pretože môj denník sa volá “môj život s anjelmi”, už doňho nepíšem – nebyuo o čem 😕 . Tak si idem poznámky k tomuto procesu robiť sem.

Prvé, čo som za tento týždeň zistila, bola vnútorná pohoda. 🙂 Nečakala som to, prekvapilo ma to. V podstate fungujem tak, ako predtým – až na to, že necítim tú úžasnú podporu… preto, že som si zvolila necítiť ju. 🙂

To je ďalšia vec. Posledný rok až poldruha roka som fungovala tak, že som sa nechala vodiť za ručičku. Išla som svetom, nešpekulovala som, neznepokojovala som sa, len som vyzerala najbližšiu “udičku” a zariadila sa podľa nej. Dopracovala som to do takej dokonalosti, že som nakoniec videla udičky už aj tam, kde nijaké neboli 😛 … Nebol to problém, lebo som vždy vzala kyvadlo a overovala som.

Teraz nekyvadlujem (nejako si netrúfam) a tak som nastolila inú taktiku. Nikdy sa nedozviem, či to, s čím som hovorila, boli anjeli alebo len výplod mojej fantázie. OK, s tým viem žiť. Len si nesmiem navrávať, že to boli anjeli. Keď som sa rozhodla veriť im, tak môj vnútorný monológ všetko komentoval ako “to sú anjeli”. Teraz beží v autopilotovi a má tendenciu vo všetkom vidieť anjelov. Samozrejme, všetko komentuje z tejto pozície. No a ja musím zahrať protipól a zakaždým povedať: “To je len moje podvedomie, ktoré zbieha rutiny. To so mnou nehovorí Gabriel, ale len moje podvedomie vyberá svoje obvyklé hlášky a podsúva mi ich. To nie je udička, ale len obyčajná náhoda.” Je to celkom zábavné, pretože to človeka núti stále sa pozorovať a usmerňovať.

Trochu ma mrzí, že v tomto svojom “vzduchoprázdne” mám strach chytať sa niekdajších “kamarátov” – kyvadla a kariet. Mám strach, že by som spadla do starých vzorcov správania. No tak to musím chvíľu vydržať. 🙂 Nič sa nedeje.

Ale zistila som inú haluz… To s tou slobodnou vôľou bude väčšia fuška, ako som si predstavovala… Nie je to totiž o rozhodovaní sa. To ja viem a nemám s tým problém. Dokážem urobiť aj desať rozhodnutí sa sekundu 😛 . Problém spočíva v tom, že akosi nemám motiváciu čokoľvek rozhodovať. Dostala som sa do stavu, kedy som nepotrebovala rozumieť, stačila mi “ručička” (=udičky) a frčalo sa na dôvere… no a tá dôvera mi nejako zostala. Mám pocit, že nemám zasahovať. Mám pocit, že niet do čoho zasahovať.

Dnes ráno som sa zobudila. Už hralo rádio. Jedna pesnička (“nie, to nie je udička, to je len náhoda”), druhá pesnička (“ani toto nie je udička, to si len ty vyberáš, čo by si v tom chcela vidieť”), tretia pesnička (“dokelu, buď rada, že tie dve predtým neboli udičky, pretože potom nebude ani táto” 😆 )… a vtedy som si čosi uvedomila: svet okolo mňa sa začína rozpúšťať. Toto teraz bude znieť ako náramná haluz, ale pracujem s obrazmi a pocitmi a tie nejdú tak ľahko do slov… Takže tá predstava je taká: samozrejme, že keď sedím za počítačom, viem, že je to počítač a má pevné tvary, klávesy a tablet. Samozrejme, že keď príde poštárka a donesie list, ten list má pevný tvar a obsah… ale tá poštárka a to, že prišla, už nie… Veci sú ešte stále veci, ale udalosti už len na povrchu vyzerajú ako udalosti – a v skutočnosti môžu byť niečo celkom iné… Je to dopad môjho udičkovania. Všeličo vyzeralo ako udička a súčasť väčšieho celku. A tak aj udalosti sa zmenili na súčasť väčšieho celku, väčšej hry a stratili svoje pevné hranice. Príde poštárka a ja neviem, či preto, aby priniesla list, ktorý hodím hneď do koša, alebo preto, aby sa ma spýtala niečo, čo vo mne vyvolá sieť asociácií a dovedie ma k nejakému novému poznaniu… Proste neviem, kde je hranica udalostí (a nemyslím tým “event horizon”) – a tak nemám tendenciu ich nijako interpretovať ani ovplyvňovať. A tým pádom žiadna slobodná vôľa.

Zatiaľ tomu nerozumiem – ale veď je len piaty deň deanjelizácie. 🙂 Uvidíme, čo z toho vylezie.

(Ak anjeli existujú, dobre sa rehocú. 🙂 Doprajem im to. )

2 thoughts on “Keď sa hranice sveta rozpúšťajú

  1. Zobudila som sa do mierna apokalyptickeho rana po divnom sne (vsak nov..), do hmly, bez elektriky a bez zapaliek. Nastastie do hodiny sa vsetko napravilo, okrem tych zapaliek teda 😀

    Ale toto ako dobre sa cita! Ani neviem preco mam z teba taku radost 😉 Paradna cesta, ktorou ides!

    Páči sa mi

  2. mno, tak tie udičky sú u mňa furtom problém … 😕 … furtom dumám či to je intuícia, či to je moje vedomie, či si zhmotňujem … 😕 toto vedieť, NAISTO! .. napr. zhmotňovanie by sa mi páčilo, komu nie? … ale, toto vedieť na isto, že to dokážem, som borec, … zas na druhej strane, ak sa dostanem do istého stupňa vývoja, zhmotňovanie ako také nebudem potrebovať … takže? 😀

    a áno, to so slobodnou vôľou, presne … mám síce kopec slobodnej vôle, ale ak nastúpi niekto vyššíí, ktorý mi láskavou rukou jednoducho ukáže, že, … a mooooja, ty síce dobre chceš, ale teraz ee, bo ty vôbec nevidíš všetky dôsledky, hm, … človek sa cíti ako pablb, zvlášť s bojovnou povahou ako mám ja … 😀 ale inak? … pohoda, ticho, teplo, kľud … len podoťahovať detaily … 😀 hm, vrrrrrrrrrrr 😀

    Páči sa mi

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s