Anonymní stalkovači: z prvého stretnutia

Tak, konečne som opäť doma a môžem ťukať do mašiny. Keďže na prvé stretnutie som nestihla preložiť tie citáty od Ruiza, čo som chcela, tak som ich len čítala z papiera a preložila som ich až dnes a okomentovala to, čo si pamätám (hrubým sú citáty Miguela Ruiza, obyčajným moje pindy 🙂 ). Dúfam, že ostatní stalkujúci doplnia to, čo som si ja nezapamätala 🙂 .

Ešte na začiatok pár hrubých dát: ak si správne pamätám, zišlo sa nás asi 12 plus tri, pričom tie tri mňaukali a naháňali perie 😛 . Tesne pred koncom sa pridala ešte Wolfova priateľka, ale to už sme dodebatovali celé stalkovanie. Proces bol hodne chaotický, pretože sme sa nepoznali a ja som si predstavovala, že keď sa budeme na prvom stretku baviť o čomkoľvek, získame spoločnú štartovaciu líniu. Či sa to podarilo, to musia povedať ostatní. 🙂

Stretko trvalo asi do štvrtej, ak si správne pamätám. Najbližšie stretko plánujeme na 11.3., takže stalkovači, dajte si do kalendára bodku alebo jajkajte, že to treba presunúť! 🙂

No a teraz k obsahu. Nechcela som veľmi ľudí týrať toltéctvom, pretože je to len jeden z prístupov (hoci mne momentálne dáva asi najväčší zmysel), ale potrebovali sme sa odvinúť od ľudského vnímania. Od toho, že čokoľvek vnímame, nie je “realita”, ale len jeden jej výsek – to, ktorý, je podmienené kapacitou našich fyzických orgánov (napr. ľudské oko nevníma UV žiarenie), toho, čo do nás vovychovávali (lebo to zakladá náš slovník a cez slová spoznávame svet a rozmýšľame – no skúste myslieť bez slov!), toho, o čom sme presvedčení (lebo to vnímame ostrejšie, pretože tomu pripisujeme vyššiu dôležitosť) a je tam toho oveľa viac, na čo si teraz nespomínam. Fakt je, že toltécka teória “náš príbeh” o realite mi pomohla viac ako všetky ostatné postupy odosobniť sa od diania i od svojich predstáv. (A keď sa mi to niekedy nie až tak vydarí, tak mám práve záchvat sklerózy a zabudla som, že nejaký “náš príbeh” existuje. 😛 )

Takže: medzi realitou a nami je niekoľko “závojov” alebo “filtrov” a keď sa dvaja ľudia pozrú na to isté, vidia niečo iné. Ovšem keď si to popisujú, celkom dobre si rozumejú, pretože predpokladajú, že to, čo oni počujú, je to, čo ten druhý chcel povedať. 😉 ZOO. 🙂

Z toltéckeho pohľadu bol celý váš život sen. Snívate práve teraz, s bdelým mozgom, a snívate aj vtedy, keď mozog spí. Každý z nás žije vo virtuálnej realite. Nemáme na výber; myseľ je naprogramovaná snívať – a snívanie vie byť krásne.

Naše sny sa prekrývajú a každý z nás sníva časť celého sna, sna planéty, ktorý pozostáva z projekcie nespočetného množstva snov.

Neviem, ako vám, ale mne sa nesmierne pozdáva predstava, že každý z nás dotvára Všetko-čo-je. Nech sme aj komár alebo nejaká nechutná hnida, ale bez nášho snívania/vnímania/prežívania/interpretovania by bolo Všetko-čo-je nedokonalé, lebo by mu kúsok chýbal… A teraz si predstavte, že ešte niektoré možnosti zatiaľ nikto nesníval… sú len ako biele miesto na mape… a zaplníme ho možno práve my… 🙂 Ja proste baštím tento svet, jak je dobre prešpekulovaný!

Myslenie je snívanie prostredníctvom jazyka. Je to len snaha mysle odôvodniť váš sen.

Len čo pochopíme, že snívame, prestane naše poznanie ovládať to, v čo veríme.

Tu sme sa zahrčkali. Naša spoločná interpretácia bola asi takáto: všetko, čo zažívame, sú interpretácie. Aj všetko naše poznanie nie je „skutočnosť tam vonku“, ale len naša interpretácia skutočnosti. Keď toto pochopíme (to, že všetko sú len interpretácie, „sen“), pochopíme aj to, že možno v tej časti reality, ktorú „snívame“ my, jedna vec nie je platná, kým v inej časti reality, ktorú „sníva“ niekto iný, platná byť môže! Tým pádom prestáva existovať „nemožné“ a zostáva len „pre nás momentálne nemožné“. A ak je to možné niekde inde, v inom „sne“ (teda v inej sade interpretácií), môže to byť rovnako možné aj u nás – stačí predefinovať naše interpretácie. To, v čo sme schopní uveriť, sa prestáva orientovať podľa našich doterajších skúseností, ktoré považujeme za „fakty“.

Myslím, že to bola Matrioshka, čo povedala, že pokiaľ aj tvoj posledný palec na nohe nie je plne presvedčený, že niečo je možné, tak to možné nebude. No a toto „lámanie obmedzenia vlastných interpretácií“ by mohol byť celkom dobrý začiatok na to, aby sme uverili niečomu, čomu vlastne uveriť nedokážeme.

🙂 Myslím, že sa ktosi vyjadril, že do konca roka budem vedieť prejsť stenou. 🙂 Idem na tom makať. 😀 😀 😀

Takže:

Len čo pochopíme, že snívame, prestane naše poznanie ovládať to, v čo veríme. Nastane pravý opak: naša viera/dôvera kontroluje naše poznanie, naša viera/dôvera kontroluje naše dohody a presvedčenia.

Tvoja viera/dôvera je taká silná, že keď raz uveríš „týmto nikdy nebudem“, staň sa tvoja vôľa, nikdy sa tým nestaneš. Ak uveríš „toto nedokážem“, staň sa tvoja vôľa, nedokážeš to.

Ľudia sú mocní tvorcovia. Rodíme sa so všetkou dôverou Univerza a všetko, čo tvoríme, sa zakladá na dôvere/viere. Táto dôvera je naša skutočná osobná sila.

Všetko zhmotňujeme cez slovo; vyjadrujeme svoju vôľu, svoj úmysel, svoju lásku a svoju dôveru, čo je všetko jedna a tá istá vec.

„Na začiatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a slovo je Boh.“ Nezávisle od reči, ktorou hovoríme, náš úmysel sa zhmotňuje cez slová.

Sila nášho slova stojí za každou dohodou, ktorú urobíme. Aby sme nejakú dohodu zrušili, potrebujeme aspoň také množstvo energie, ktoré nás stálo jej uzatvorenie.

Aby ste ušetrili energiu, potrebujete zmeniť svoje rutiny, zmeniť dohody a nereagovať viac starými emóciami.

Emócie, ktoré vás vyšťavujú, sa zakladajú na strachu; emócie, ktoré vám dodávajú energiu, sa zakladajú na láske. Je na vás, či si dovolíte vymíňať celú svoju energiu na emócie. Nemusíte byť obeťou svojich emócií.

Prvá dohoda znie „byť bezchybný so svojím slovom“. Prečo práve slovom? Pretože slovo je tá sila, prostredníctvom ktorej tvoríme… udalosti v našom živote.

Slovo je zvuková vibrácia, ktorá má tendenciu zhmotniť svoj fyzický ekvivalent. A presne tak, ako semiačko v sebe nesie potenciál rozmnožiť les, tak slovo v sebe nesie potenciál zakoreniť sa v mysli a spontánne vytvárať myšlienkové formy podobnej vibrácie.

Tak toto sme, pokiaľ sa pamätám, nerozoberali… Niekedy som preskakovala citáty, pretože rozhovor mal svoju vlastnú dynamiku. Ale napriek tomu, že sme to nečítali, nejako sme o tom hovorili alebo čo, pretože pár dní po stretnutí sa dostavil u mňa „aha“-efekt. Boli sme na tréningu a spolu s nami tam bola ešte jedna skupina, nejakí poisťováci. No, nie najpríjemnejší ľudia: rozpínaví, hluční (hoci ani v najmenšom nie nepriateľskí) a dosť mi vadili. Tak som to komentovala. A po chvíli som si uvedomila, že síce na situáciu nie sú naviazané emócie, neohováram, pretože len popisujem pre iných ich správanie – ale napriek tomu tým, že to vôbec verbalizujem, dodávam situácii energiu, ktorú som mohla využiť na niečo iné… Miesto toho, aby prešli mojou hlavou ako rýchlik stanicou, zastavili sa tam a ubrali mi aspoň toľko energie, koľko si vyžiadalo sformulovanie slov. Keďže „bezchybnosť“ podľa Sáncheza značí optimálne využitie energie na to, na čo ju využiť chceme, nebola som bezchybná slovom… a tak som si dala za úlohu ešte ostrejšie sledovať svoje energetické výmeny s prostredím.

Sila našej tvorivej schopnosti, nášho slova, je oslabovaná chaosom rôznych navzájom sa potláčajúcich dohôd, ktoré nosíme v hlave.

Ste si vedomí sily svojho slova? Dajte si priestor a porozmýšľajte nad silou niektorých slov, ktoré ste počuli ako dieťa. Viete si spomenúť na chvíle, kedy vás niekto „zaklial“ silou svojho slova? Ako jeho slová ovplyvnili váš život?

Urobte sami so sebou novú dohodu, že budete bezchybní so svojím slovom. Napíšte si ju na papier a čítajte ju denne po dobu aspoň štyroch týždňov.

Byť bezchybný so svojím slovom značí správne používať svoju energiu. Značí to používať svoju energiu v zmysle pravdy a lásky k sebe. Byť bezchybný so svojím slovom znamená nepoužívať svoje slovo proti sebe… Ideš sám proti sebe, ak sa za niečo viníš alebo posudzuješ.

🙂 Tak tuto som sa predviedla priamo tam na mieste a povedala som o sebe niečo veľmi pravdivé a láskavé, niečo v zmysle, že som debil. 😛 Okamžite ma skupina na to upozornila (a neunikol mi ľahký škodoradostný podtón 😉 a ja som si musela posypať hlavu popolom, pretože mali pravdu. 😀

Čo si hovoríte denne, keď sa pozriete do zrkadla, keď sa kúpete alebo obliekate alebo robíte čokoľvek iné? Ak si hovoríte kritické a posudzovačné veci, tak preto, lebo presne toto ste sa naučili od iných.

JA som zodpovedný za vytváranie môjho osobného sna o raji na Zemi a tento sen začína silou môjho slova.

No a nad rámec tohto sme sa zasa zahrčkali pri slove “láska”. Veľmi často ho ľudia vnímajú ako cit upriamený na niečo konkrétne. Ale bezvýhradná láska nie je upriamená na nič… Snažili sme sa zadefinovať cez pocit, čo láska pre nás znamená. Najlepšie pre mňa to vyjadrila Matrioshka, hoci totálne neverbálne – urobila pohyb, ako keby plávali jej ruky na vlnách. 😀 Ak chcete aj ostatní čitatelia, poďme sa zamyslieť, aký pocit by to bol, keby sme boli v “bezvýhradnej láske”… Totiž vedieť si ho predstaviť je prvý krok k tomu, aby sme si ho v sebe vyvolali – a tým zhmotnili do nášho sveta. 🙂

Neviem, momentálne ma nenapadá nič viac… Ešte som si povedala, že sem nakopírujem linky na články k bezchybnosti slovom pre tých, čo sú v tejto “kaši” 😉 noví:

Aha, a ešte jedna reminiscencia. Hovorili sme aj niečo o ho’oponopono. Už párkrát som počula, že stačí drmoliť si tú formulku dookola a niečo v tebe sa spustí… tak som to skúsila. Neviem; u mňa sa nič nehýbe. Nijaké emócie, nijaké vôbec nič nevyplávalo na povrch… 😕 Asi robím niečo zle.

Jo, a Iskra vysvetľoval prekyslenie organizmu. Ja som niekam odbehla a tak som to celé nazačula, len výrok o tom, že zelenina pomáha odkysľovať. Odvtedy mi nejako mimoriadne chutí zeleninka. 😀

A recept na Anielov krabí šalát nepoznám. 😦

Reklamy

8 thoughts on “Anonymní stalkovači: z prvého stretnutia

  1. Ja som si asi predvcerom, Heli spomenula na to tvoje prechadzanie dverami. A napadlo ma, co ak si tymi dverami uz aj niekedy presla, ale kedze je to tak tazke na uverenie, tak si to okamzite zabudla ze sa to stalo. Totiz som si predstavila, ako by som sa citila ja, keby som presla dvermi (teda o zavrete sa jedna) a doslo mi ze by som to asi nevedela stravit, je mozne, ze ak by som chcela fungovat normalne dalej akoby sa nechumelilo, asi by som to potrebovala okamzite zabudnut, ze sa to stalo…

    Like

    • 😳 Až teraz mi došlo, čo si to vlastne hovorila… že som možno mnohokrát prešla stenou, len som to neregistrovala, pretože som tú stenu nevnímala… 😀 Táto teória sa mi páči! A za nechápavosť sorry – v poslednom čase som nejaká “prvoplánová”… 😕

      Like

  2. pre mna by bol pocit bezvyhradnej lasky asi toto: pocit pokoja, bezpecia, nestresovania sa, bez pocitov strachu, ze vsetko je tak ako ma byt, ze som dokonala aj so svojimi nedostatkami a ze ziadne nedostatky by neexistovali a ze viem, ze mam vsetko, co potrebujem a ze vzdy bude o mna postarane a ze ani z vonkajsieho prostredia sa nemusim zaoberat, ze tam moze byt nejaka hrozba, atd., atd., atd.

    Like

  3. Trochu odbočím, ale keďže si to, Helar, spomenula, nedá mi nepodeliť sa:
    Pre mňa je zase ho oponopono momentálne tá najlepšia cesta, normálne sa nestačím diviť, ako preskakujem v krátkom čase z jednej reality, ktorá sa zdala neriešiteľná, do úplne inej. Mám z toho až zimomriavky 😀 .
    Ale pospájala som si to aj s rekapituláciou, ak sa to tak dá nazvať, neodriekam to len automaticky.
    Slová adresujem sebe, situácii a svojím emóciam, ktoré pociťujem z danej situácie, takže sa v tom najskôr porýpem, snažím sa tie emócie čo najviac precítiť a pomenovať a potom sa im/sebe/situácii pomocou tých 4 viet ospravedlním za to, že som ich vytvorila a pripustila a zároveň ich/seba/situáciu aj prijmem a milujem, že som sa mohla lepšie spoznať, niečo pochopiť.
    Takže nejaké ďalšie extra emócie nemám ani ja, opakujem to dovtedy /aj niekoľko dní/, kým nepocítim úplný kľud. Ak si prehrávam situáciu a je tam čo len náznak z tej emócie, tak pokračujem…
    No a keď sa mi mimovoľne tlačia tie 4 vety do hlavy, tak už aj pri tom sa cítim kľudná. A najlepšia je moja 22 mesačná dcérka, keď s prižmúrenými očami spustí: “POŇOPOŇÓÓÓ…” 😆

    Like

  4. definovať, opísať lásku? 😀 srandisti 😀 😀 😀 to ako “opíš vesmír!” 😀 ako opísať niečo pravdepodobne neopísateľné, neuchopiteľné, navyše niečo, čo možno ani nepoznáme?
    … každý si to slovo interpretuje inak…

    “všetko, čo tvoríme, sa zakladá na dôvere/viere” – toto mi momentálne veľmo pasuje k niečomu, čo som si pred chvíľou uvedomila 🙂

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.