Prišlo mi mailom od Catherine Woodward Thomasovej a Claire Zammitovej:

Začínate vnímať, ako prekážky v dosiahnutí lásky, ktorú potrebujete, sú v skutočnosti vo vás a nie mimo vás (kde by ste nemali možnosť ich zmeniť)?

Ak áno, asi vás zaujíma zistiť, čo sú tieto prekážky, aby ste sa ich mohli zbaviť a váš život sa konečne stal miestom lásky.

Prvé miesto, kde potrebujete hľadať, sú tie veci z minulosti, ktoré ešte nemáte celkom uzavreté.

Patria sem:

• staré nevraživosti: tie staré pocity krivdy a nevraživosti, ktoré v sebe nosíte voči svojej niekdajšej láske, ktorá vás zranila (napr. niekomu, kto porušil svoje slovo, kto vám klamal, kto vás zradil alebo vás opustil ponižujúcim a zdrvujúcim spôsobom)
• staré dohody: viditeľné alebo skryté dohody, ktoré ste kedysi urobili sami so sebou v reakcii na sklamanie a ktoré ešte stále ovplyvňujú vaše súčasné vnímanie sveta, aj keď už ste na danú dohodu dávno zabudli (napr. skrytá dohoda, že v láske nikdy nebudete šťastnejší ako vaša matka alebo že nikdy nebudete takí otvorení,a by vás ešte čokoľvek mohlo zraniť, alebo že manželský sľub vášmu ex-manželovi ešte stále platí aj 8 rokov po rozvode…)
• stará toxická dynamika vzťahov založená na strachu, pocite povinnosti alebo viny, ktorú ste si voči iným vybudovali pred rokmi a ktorá vám uberá osobnú silu dnes (napr. člen rodiny, ktorému nemožno nikdy povedať pravdu alebo šéf, s ktorým sa jednoducho nedajú dohodnúť isté hranice či priateľ, ktorého náreky musíte počúvať celé hodiny, pretože keby ste to neurobili, cítili by ste sa previnilo).

Všetko toto tvorí “skryté bariéry lásky” a keď ide o lásku, každá jedna z nich dokáže privodiť celoživotné utrpenie.

Keďže je začiatok roka, môžeme si stanoviť záväzok, že 2012 bude náš Rok pre lásku. A začneme ho napĺňať tým, že si uvedomíme naše vlastné vnútorné prekážky lásky, aby sme ich mohli začať odstraňovať a umožnili si žiť zdravý, láskyplný život.

Položme si otázku: “Kde ešte mám neuzatvorené veci z minulosti, ktoré by mohli sabotovať moje právo byť šťastný?”

Hľadajme všetky tie oblasti, kde sa cítime ako obeť, s ktorou nejaká naša minulá láska nezaobchádzala dobre, alebo kde sme sa držali lojálne starých rozhodnutí ohľadne lásky, ktoré už nikomu neslúžia – dokonca ani nám, prípadne kde sme bezmocní v nejakom nevyhovujúcom vzťahu len preto, že sa cítime previnilo, máme pocit povinnosti alebo sa celkom jednoducho bojíme ukončiť to.

Ďalší krok spočíva v tom, že sa prestaneme cítiť ako obeť, ktorej život prináša stále dookola tie isté neuspokojivé situácie a zážitky nezávisle od toho, ako veľmi sa snažíme žiť inak – tým, že sa pozrieme na seba ako na zdroj zážitkov, ktoré máme.

Keď si pripustíme, že to, čo zažívame, svojím reagovaním aktívne spoluutvárame a nie je to nič, čo by sa nám len tak “dialo”, dostávame prístup k sile, ktorú potrebujeme, aby sme nevhodné vzorce reagovania zmenili. Pritom tieto nevhodné vzorce nemusia byť naše vlastné, ale mohli byť podedené z predošlých generácií!

Kým nie sme schopní pripustiť, že my sami sme zdroj našich zážitkov, nevieme prevziať osobnú zodpovednosť za to, čo sa nám dialo v minulosti (a ako sme si to interpretovali) a nebudeme schopní dôverovať si, že v budúcnosti to budeme interpretovať už “po novom” – a tým nebudeme ani schopní otvoriť svoje srdce novej láske.

Je to dané tým, že na nejakej rovine sa cítime zodpovední opakovať tie isté nevyhovujúce vzorce správania, ktoré vedú k sklamaniu v láske,  znova a nova! Len čo však vidíme našu aktívnu rolu v tom, čo sa stalo (aj keby sklamanie bolo úplne vinou toho druhého, ale my sme ho našou interpretáciou utvrdili a prehlbovali), dokážeme sa vedomým rozhodnutím raz a navždy oslobodiť od opakovaného prežívania” pekla” a začať veci preinterpretovávať v novom svetle. Týmto preinterpretovaním si vytvoríme zdravšie návyky prežívania lásky – možno dokonca nepredstaviteľné z tej pozície, na ktorej sa dnes nachádzame!

A nebuďme prekvapení, ak jeden jediný zlý zážitok v našom živote spustil celú reťaz sebadeštruktívnych presvedčení – napríklad že nesmieme bojovať za svoje šťastie, nesmieme sa priamo pýtať na to, čo nás zaujíma, nesmieme sa spoliehať na našu intuíciu a pod. Kým si toto všetko nevyčistíme, nedokážeme sa sami na seba spoľahnúť, pretože budeme stále tá istá osoba, ktorá kedysi vytvorila tú toxickú vzťahovú dynamiku.

Možnože nie sme zodpovední za veľa vecí, čo sa nám v živote prihodia. Za jedno však zodpovední sme – za to, kým budeme, až nastanú.

Toto je náš okamih, kedy začíname písať nový príbeh – dávame si prísľub, že odteraz budeme postupovať inak. Toto je náš únik z opakovania starých vzorcov správania.

Ak stále ešte nemáme vzťah, po ktorom túžime, tak preto, že sme sa ešte stále nestali tým, kým sa potrebujeme stať, aby sme taký vzťah mali.

Dobrá správa: tvoríme a stále sa pritom učíme a zlepšujeme.

Najťažší krok je vidieť jasne, kde a čo treba zmeniť, aby sa zmenil náš život. Na to poslúži nasledovné cvičenie:

Vzdávame sa nevraživostí a ukrivdení

1. Identifikujeme nevraživosť/pocit krivdy, ktorý máme voči niekdajšiemu partnerovi, a napíšeme presne, čo on/ona nemali urobiť a urobili alebo neurobili a mali urobiť. Jednoducho zo seba urobíme ukrivdenú obeť a porozprávame príbeh jej očami.
2. Teraz sa spýtame: “Ako som odovzdal svoju silu tejto osobe?” Skutočne sa snažme zistiť, kde sme spoluutvárali príbeh tak, ako sa stal – pozrime sa, ako sme reagovali, aké predpoklady sme robili, z akých presvedčení sme vychádzali, akých hodnôt sme sa pridržiavali. V čom sme prispeli k tomu, že sa nám táto situácia udiala?
3. Urobme si zoznam možností, ako túto situáciu môžeme využiť na to, aby sa z nás stala vyspelejšia osoba, integrovaná, zdravá a šťastná. Čo vieme urobiť teraz, aby sme v budúcnosti neopakovali tie veci, ktorými sme prispeli k danej situácii? Kde potrebujeme posilniť našu vyrovnanosť? Ako sa chceme sami k sebe správať nabudúce, až budeme v nejakom vzťahu?
4. A teraz si napíšeme, ako všelijako vieme upraviť svoje vlastné reakcie a čoho sa budeme držať odteraz do budúcnosti. Tak často si prajeme, aby sa nám ten druhý ospravedlnil za bolestivé veci, čo nám povedal… ale keď sa na to skutočne pozrieme, obvykle sme najviac ubližovali sebe my sami. Tým, že sme ignorovali našu intuíciu a nedobré pocity, že sme si netrúfli hovoriť otvorene alebo sme si nestanovili hranice, ktoré sme potrebovali. Všetko toto sú veci, kedy sme zradili sami seba – maličkosti s obrovským dopadom. Ak chceme mať zdravý a šťastný vzťah, všetky tieto veci musíme opraviť a už sa ich nedopúšťať.
5. Dajme sami sebe prísľub, že so zmenami začneme okamžite! Nečakajme; začnime “tu a teraz”.

(Preklad textu na obrázku: Na predaj: jedno srdce. V hroznom stave. Predám za čokoľvek. Prosím. Proste mi ho vyrežte z hrude a ukončite toto utrpenie.)

🙂 Tento článok som ustála bez nejakých emocionálnych výkyvov. Pokúsila som sa urobiť to cvičenie, ale zistila som, že už som situáciu zrejme odrekapitulovala, pretože som ju nedokázala viac rozprávať z pohľadu obete (1)… Už som len videla zákonitosti. Až v bode (4) som zasa videla, ako som odsabotovala samú seba a takisto som si uvedomila, že ani na tom už nezáleží. No a potom som šla hľadať obrázok – a ten ma dostal… Mala som slzy na krajíčku. Takže racionálne to bolo všetko spracované, ale emócia viazaná na situáciu sa akosi osamostatnila a ešte si tíško niekde zahnívala! Dúfam, že týmto sa to už vyčistilo.

Hlavne som si pri tom spomenula na svoje časy, kedy som písala texty k piesňam. A jeden znel:

“Odpredám hlavu
do boja
takú, čo múry
s ňou boria…
Odkúpim srdce
do rany
čo chladné a vážne
sa bráni…
Bez bázne a hany.”

🙂 My, rytieri stratených pozícií. Ľudia, on bol vlastne celý môj život len jedna obrovská fraška – a ja som ho brala tak vážne, že som sa takmer zabudla na ňom smiať…