Momentálne mám obdobie, ktoré mi berie dych. Vrátila som sa k rozčítaným starým knižkám, dostávam mailom veľmi špecifické témy a dokonca moje obľúbené stránky dávajú informácie, ktoré ma doslova “tlačia” ďalej… Nič z toho nie je niečo, čo by bolo pre mňa priepastne nové poznanie; ale ako to už býva, zrejme som musela dospieť do istého štádia, aby veci u mňa znova začali zaklikávať. Ak teda čítate pravidelnejšie, obávam sa, že táto stránka bude chvíľku “klikať” 😛 .
Jeden z takýchto nákopov sa objavil aj na blogu Female Warrior a dávam ho aj sem:
“Takmer dokonalou prekážkou sa pre žiaka pred prístupom k poznaniu bosorákov stáva slabá príprava, ktorá umožňuje sebadôležitosť miesto toho, aby zvyšovala dychtivosť a túžbu učiť sa. Niekto, kto pristupuje k nagualu naplnený presvedčeniami o takmer všetkom, nedostane príležitosť pokračovať. Úmysel predurčuje prístup bežného človeka k poznaniu bosorákov.” — Carlos Castaneda
(A poorly conducted preparation for accessing sorcerer’s knowledge, one which encourages self-importance instead of increasing wonder and a desire to learn, becomes a near total obstacle for the apprentice. One who comes to the nagual saturated with beliefs on almost everything won’t get the chance to continue. Intent determines an ordinary man’s access to sorcerer’s knowledge.)
Úmysel. Nič menej a nič viac.
Cesta bosorákov nie je dogmatická viera, ako by vás chceli niektorí presvedčiť. Nezakladá sa na protokole či štruktúre. Ako Carlos ukazuje,
(Sorcerers make a clear distinction between the concepts of ‘spiritual guide’ and ‘nagual teacher’. The first is an individual who specializes in directing flocks, and the other is an impeccable warrior who knows that his role is limited to serving as a connection with the spirit. The first one will tell you what you want to hear and he will give you the miracles that you want to see, because you interest him as an acolyte; while the second will be guided by commands of an impersonal power.)
Hocikto, kto o sebe tvrdí, že je nagual, sa snaží sám seba nainštalovať do falošnej pozície autority a moci a nie je bezchybným bojovníkom. (Podľa Sáncheza “bezchybnosť bojovníka” je stav, kedy optimálne využívame svoju osobnú silu.) Na internete je spústa ľudí, ktorí sami seba nazývajú nagualmi, toltéckymi majstrami; termínom veľmi dôkladne zvoleným bezchybnými bojovníkmi, aby zamedzili presmerovaniu pozornosti na nepodstatné veci. Títo “naguali” predávajú sústredenia, spirituálne cesty, prísľuby rozšíreného vedomia, predstavy zvýšenej osobnej sily a tú zbožňovanú a vyhľadávanú slobodu. Iste – vaše peniaze v ich vrecku ich oslobodzujú.
Ale vážne, kolegovia spolubojovníci – nie je cesta slobody cestou oslobodenia sa od všetkého? Pretože dnes sa mnoho ľudí zrieka klasických náboženských štruktúr, letci naberajú nové podoby. Stačí sa len pozerať a vidíte ich všade. Letci žijú zo zraniteľných a pôsobia cez ľudí, ktorí si budujú moc, pretože letci potrebujú prostredníkov s potenciálom zozbierať čo najviac nasledovateľov. Takíto ľudia, čo sa tvária ako niečo, čo nie sú, zbierajú oveľa viac knižných múdrostí ako doteraz práve vďaka ľahkej dostupnosti informácií cez internet. Ale… kráčajú cestou slobody aj v svojom každodennom živote? Skutočne obetujú čas na to, aby zbierali svoje vlastné skúsenosti, alebo len reprodukujú ďalej skúsenosti iných?
Tisícročnú tradíciu kňazov a farárov dnes nahrádzajú spirituálni sprievodcovia, životní kouči, jogíni či dokonca “nagualovia”, ktorí vás učia, ako byť ako oni – tým istým spôsobom, akým niekto naučil ich. A keď to “zvládnete”, ich sebadôležitosť puchne, letec je nasýtený a žiak sa stáva figúrkou stratenou v hre, ktorá sa hrá znova a znova. A vidíme, ako mnohé z týchto ciest k slobode a sebavyjadreniu sa menia na pravidlami podmienené spôsoby správania, vedené sebadôležitosťou šíriacou sebadôležitosť. Ďalšie opakovanie deštruktívneho a kontrolujúceho vzorca pod novým menom.
Pre bojovníka je sloboda prístupná napojením sa na Úmysel a na Tiché Poznanie. Je to schopnosť preraziť skreslenosť a tyraniu mysle odrekapitulovaním všetkého a zvolením si života, ktorý ti umožňuje byť sám sebou bez ohľadu na diktát spoločnosti vrátane spirituálnych predstáv iných. Sloboda je životné poslanie, no napriek tomu je taká jednoduchá, že ju dokáže každý dosiahnuť sám, a je to akt tvorenia – tak, ako všetko ostatné v Univerze. Môžete si zvoliť, že pre seba vytvoríte predstavu niekoho iného – ale je toto sloboda? Na nič sa neupínajte a neverte ani slovu z toho, čo hovorím!
Je ľahko zbadať, že dokonca aj nagualizmus sa stal opakovaním vzorcov s ich pravidlami, protokolmi a učeniami, kde vám samozvaný “učiteľ” hovorí, ako čo treba urobiť. A hoci nagualizmus nie je náboženstvo, už sa k tomu veľmi začína približovať vďaka ľuďom, ktorí tvrdia, že majú kľúč ku všetkému, majú odpovede a poskytnú vám prostriedky, aby ste sa “tam” dostali… nech už to “tam” je hocikde!
Ak sa Carlos prizerá, som presvedčená, že sa ide ušúľať od smiechu nad tými davmi, čo sa tak usilovne hrnú do presne tej veci, ktorej sa on tak zaťato snažil zbaviť! On mal asi don Juan naozaj pravdu, keď povedal “existujú bojovníci a existujú obyčajní ľudia vystupujúci ako bojovníci”.
“Poznanie je veľmi zvláštna záležitosť – hlavne pre bojovníka. Poznanie je pre bojovníka čosi, čo prichádza odrazu, pohltí ho a ide ďalej.” — don Juan
Toľko článok. A teraz za seba: keď som si robila preklad tohto článku, striedali sa u mňa okamihy neistoty s okamihmi (teda aspoň jedným 😛 ) poznania: Keď FW popisovala letcov, zamrazilo ma, či tiež nefungujem ako nejaký “zberač” pre nejakého týpka, o ktorého by som veľmi nestála, keby som ho mala stretnúť v temnej uličke… Fakt je, že moja sebadôležitosť bola/je aspoň taká nebotyčná ako Castanedova. 😳 Fakt je, že sa okolo mňa zbierajú ľudia. Fakt je, že ich nejako ovplyvňujem… niekedy odpudzovaním, inokedy priťahovaním, ale každý z nás má vždy nejaký vplyv na ostatných. A fakt je, že ak si nedám pozor, tak v svojej sebadôležitosti mám okamžite naporúdzi nejakú radu alebo riešenie pre každého. 😳
A to ma donútilo rozmýšľať nad motívmi. Ide mi o nasledovateľov? Nie. Nepotrebujem iných na to, aby som vedela, že žijem pre seba optimálne. Iste, človeka poteší, keď sem chodia iní čítať a diskutovať – a rozvíja ho to ďalej. Ale keby sem hneď nikto nechodil, budem túto stránku udržiavať aj tak – pretože patrím k ľuďom, ktorí musia veci prežuť, aby vedeli, čo si o nich myslieť. No a môj spôsob “prežúvania” je písanie. 🙂
A vtedy som si spomenula na jeden citát dona Juana, ktorý mi zachránil deň (ja si fakt myslím, že to už je sebadôležitosť ako hovado, keď sa okamžite identifikujete nielen s tými žiarivými hrdinami, ale aj s tými zloduchmi, akoby celý život bol len o vás 😆 ): všetko je jedno. Dokliklo mi, že ak toto môžem o sebe úprimne povedať, vtedy mi nehrozí, že skĺznem do nejakých ksichtovín a budem fungovať ako zberač pre nejakého geinveniska, nech im je zem ľahká… Ak sa udržíme v stave “všetko je jedno”, nemôžeme skĺznuť z tej správnej cesty. Všetko je jedno. Všetko je rovnocenné s hocičím iným. Viete, prečo? Pretože to “všetko” sme my sami. 🙂
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
Napísať odpoveď pre helar Zrušiť odpoveď