Keď je všetko jedno

1743664_736766283043003_470381051_n

Momentálne mám obdobie, ktoré mi berie dych. Vrátila som sa k rozčítaným starým knižkám, dostávam mailom veľmi špecifické témy a dokonca moje obľúbené stránky dávajú informácie, ktoré ma doslova “tlačia” ďalej… Nič z toho nie je niečo, čo by bolo pre mňa priepastne nové poznanie; ale ako to už býva, zrejme som musela dospieť do istého štádia, aby veci u mňa znova začali zaklikávať. Ak teda čítate pravidelnejšie, obávam sa, že táto stránka bude chvíľku “klikať” 😛 .

Jeden z takýchto nákopov sa objavil aj na blogu Female Warrior a dávam ho aj sem:

“Takmer dokonalou prekážkou sa pre žiaka pred prístupom k poznaniu bosorákov stáva slabá príprava, ktorá umožňuje sebadôležitosť miesto toho, aby zvyšovala dychtivosť a túžbu učiť sa. Niekto, kto pristupuje k nagualu naplnený presvedčeniami o takmer všetkom, nedostane príležitosť pokračovať. Úmysel predurčuje prístup bežného človeka k poznaniu bosorákov.” — Carlos Castaneda

(A poorly conducted preparation for accessing sorcerer’s knowledge, one which encourages self-importance instead of increasing wonder and a desire to learn, becomes a near total obstacle for the apprentice. One who comes to the nagual saturated with beliefs on almost everything won’t get the chance to continue. Intent determines an ordinary man’s access to sorcerer’s knowledge.)

Úmysel. Nič menej a nič viac.

Cesta bosorákov nie je dogmatická viera, ako by vás chceli niektorí presvedčiť. Nezakladá sa na protokole či štruktúre. Ako Carlos ukazuje,

“Bosoráci presne rozlišujú medzi pojmami “duchovný sprievodca” a “nagual-učiteľ”. Prvý sa zameriava na ovládanie stád a druhý je bezchybný bojovník, ktorý vie, že jeho úloha sa obmedzuje na vytváranie spojenia so Spiritom/Duchom. Prvý ti povie, čo chceš počuť, a predvedie ti zázrak, ktorý chceš vidieť, pretože ho zaujímaš ako nasledovník; druhý sa bude riadiť príkazmi neosobnej sily.”

(Sorcerers make a clear distinction between the concepts of ‘spiritual guide’ and ‘nagual teacher’. The first is an individual who specializes in directing flocks, and the other is an impeccable warrior who knows that his role is limited to serving as a connection with the spirit. The first one will tell you what you want to hear and he will give you the miracles that you want to see, because you interest him as an acolyte; while the second will be guided by commands of an impersonal power.)

Hocikto, kto o sebe tvrdí, že je nagual, sa snaží sám seba nainštalovať do falošnej pozície autority a moci a nie je bezchybným bojovníkom. (Podľa Sáncheza “bezchybnosť bojovníka” je stav, kedy optimálne využívame svoju osobnú silu.) Na internete je spústa ľudí, ktorí sami seba nazývajú nagualmi, toltéckymi majstrami; termínom veľmi dôkladne zvoleným bezchybnými bojovníkmi, aby zamedzili presmerovaniu pozornosti na nepodstatné veci. Títo “naguali” predávajú sústredenia, spirituálne cesty, prísľuby rozšíreného vedomia, predstavy zvýšenej osobnej sily a tú zbožňovanú a vyhľadávanú slobodu. Iste – vaše peniaze v ich vrecku ich oslobodzujú.

Ale vážne, kolegovia spolubojovníci – nie je cesta slobody cestou oslobodenia sa od všetkého? Pretože dnes sa mnoho ľudí zrieka klasických náboženských štruktúr, letci naberajú nové podoby. Stačí sa len pozerať a vidíte ich všade.  Letci žijú zo zraniteľných a pôsobia cez ľudí, ktorí si budujú moc, pretože letci potrebujú prostredníkov s potenciálom zozbierať čo najviac nasledovateľov. Takíto ľudia, čo sa tvária ako niečo, čo nie sú, zbierajú oveľa viac knižných múdrostí ako doteraz práve vďaka ľahkej dostupnosti informácií cez internet. Ale… kráčajú cestou slobody aj v svojom každodennom živote?  Skutočne obetujú čas na to, aby zbierali svoje vlastné skúsenosti, alebo len reprodukujú ďalej skúsenosti iných?

Tisícročnú tradíciu kňazov a farárov dnes nahrádzajú spirituálni sprievodcovia, životní kouči, jogíni či dokonca “nagualovia”, ktorí vás učia, ako byť ako oni – tým istým spôsobom, akým niekto naučil ich. A keď to “zvládnete”, ich sebadôležitosť puchne, letec je nasýtený a žiak sa stáva figúrkou stratenou v hre, ktorá sa hrá znova a znova. A vidíme, ako mnohé z týchto ciest k slobode a sebavyjadreniu sa menia na pravidlami podmienené spôsoby správania, vedené sebadôležitosťou šíriacou sebadôležitosť. Ďalšie opakovanie deštruktívneho a kontrolujúceho vzorca pod novým menom.

Pre bojovníka je sloboda prístupná napojením sa na Úmysel a na Tiché Poznanie. Je to schopnosť preraziť skreslenosť a tyraniu mysle odrekapitulovaním všetkého a zvolením si života, ktorý ti umožňuje byť sám sebou bez ohľadu na diktát spoločnosti vrátane spirituálnych predstáv iných. Sloboda je životné poslanie, no napriek tomu je taká jednoduchá, že ju dokáže každý dosiahnuť sám, a je to akt tvorenia – tak, ako všetko ostatné v Univerze. Môžete si zvoliť, že pre seba vytvoríte predstavu niekoho iného – ale je toto sloboda? Na nič sa neupínajte a neverte ani slovu z toho, čo hovorím!

Je ľahko zbadať, že dokonca aj nagualizmus sa stal opakovaním vzorcov s ich pravidlami, protokolmi a učeniami, kde vám samozvaný “učiteľ” hovorí, ako čo treba urobiť. A hoci nagualizmus nie je náboženstvo, už sa k tomu veľmi začína približovať vďaka ľuďom, ktorí tvrdia, že majú kľúč ku všetkému, majú odpovede a poskytnú vám prostriedky, aby ste sa “tam” dostali… nech už to “tam” je hocikde!

Ak sa Carlos prizerá, som presvedčená, že sa ide ušúľať od smiechu nad tými davmi, čo sa tak usilovne hrnú do presne tej veci, ktorej sa on tak zaťato snažil zbaviť! On mal asi don Juan naozaj pravdu, keď povedal “existujú bojovníci a existujú obyčajní ľudia vystupujúci ako bojovníci”.

“Poznanie je veľmi zvláštna záležitosť – hlavne pre bojovníka. Poznanie je pre bojovníka čosi, čo prichádza odrazu, pohltí ho a ide ďalej.” — don Juan

Toľko článok. A teraz za seba: keď som si robila preklad tohto článku, striedali sa u mňa okamihy neistoty s okamihmi (teda aspoň jedným 😛 ) poznania: Keď FW popisovala letcov, zamrazilo ma, či tiež nefungujem ako nejaký “zberač” pre nejakého týpka, o ktorého by som veľmi nestála, keby som ho mala stretnúť v temnej uličke… Fakt je, že moja sebadôležitosť bola/je aspoň taká nebotyčná ako Castanedova. 😳 Fakt je, že sa okolo mňa zbierajú ľudia. Fakt je, že ich nejako ovplyvňujem… niekedy odpudzovaním, inokedy priťahovaním, ale každý z nás má vždy nejaký vplyv na ostatných. A fakt je, že ak si nedám pozor, tak v svojej sebadôležitosti mám okamžite naporúdzi nejakú radu alebo riešenie pre každého. 😳

A to ma donútilo rozmýšľať nad motívmi. Ide mi o nasledovateľov? Nie. Nepotrebujem iných na to, aby som vedela, že žijem pre seba optimálne. Iste, človeka poteší, keď sem chodia iní čítať a diskutovať – a rozvíja ho to ďalej. Ale keby sem hneď nikto nechodil, budem túto stránku udržiavať aj tak – pretože patrím k ľuďom, ktorí musia veci prežuť, aby vedeli, čo si o nich myslieť. No a môj spôsob “prežúvania” je písanie. 🙂

A vtedy som si spomenula na jeden citát dona Juana, ktorý mi zachránil deň (ja si fakt myslím, že to už je sebadôležitosť ako hovado, keď sa okamžite identifikujete nielen s tými žiarivými hrdinami, ale aj s tými zloduchmi, akoby celý život bol len o vás 😆 ): všetko je jedno. Dokliklo mi, že ak toto môžem o sebe úprimne povedať, vtedy mi nehrozí, že skĺznem do nejakých ksichtovín a budem fungovať ako zberač pre nejakého geinveniska, nech im je zem ľahká… Ak sa udržíme v stave “všetko je jedno”, nemôžeme skĺznuť z tej správnej cesty. Všetko je jedno. Všetko je rovnocenné s hocičím iným. Viete, prečo? Pretože to “všetko” sme my sami. 🙂

Reklamy

16 thoughts on “Keď je všetko jedno

  1. Je rozdiel, keď sa na jednej platforme zídu ľudia, ktorých k sebe priviedla potreba konfrontovať svoje spoznávanie, aj keď tú platformu niekto inicioval. A je rozdiel, keď niekto vytvoril projekt, aby mohol uplatňovať svoju dôležitosť. Myslím, že toto ti, helar, nehrozí. Keby to malo nastať, daj povolenie trepnúť ťa lopatkou po hlave 😆 Niekto ochotný sa už nájde 😀
    Myslím, že aj priestor pre diskusie a porovnávanie zážitkov počas našej cesty je prejavom toho, že nejde o žiadne sektárstvo. Takže z mojej strany povzbudenie – pokojne napíš radu, keď cítiš, že padne na úrodnú pôdu, ale aj vtedy, keď vieš, že s tým nič nenarobíš. Pretože všetko je JEDNO a to je tak úžasne oslobodzujúce 🙂

    Like

  2. “Sloboda je životné poslanie, no napriek tomu je taká jednoduchá, že ju dokáže každý dosiahnuť sám”
    Úplne výstižné, keby sme ju dosiahli pomocou niekoho iného, už by to nebola sloboda.

    Helar, ďakujem za Tvoje “ovplyvňovanie”, Ty nehovoríš “čítaj a suhlas so všetkým”, ale “môžem Ti napísať svoj názor a Ty si s ním rob, čo chceš”. A zároveň dávaš priestor iným názorom. Tým síce nepriamo ovplyvňuješ aj nás, že “ži a nechaj žiť” je cesta. Ale vždy len naša. Tá Tvoja je Tvoja.
    A ešte jedno: Keď si tu môžme dať svoje pocity, postrehy, názory na čokoľvek, je to neskutočne oslobodzujúce a aj tým môžme budovať svoju slobodu. Alebo aj keď nepíšeme, máme možnosť rozmýšľať, uvedomovať si, prehodnocovať. Ale opať len svoj život, takže mne to ako nasledovanie nepríde. Veď nikto nám tu nič nediktuje.

    A ozaj, keby boli potrebné nejaké kamienky, vyšlem moje deti nazbierať, tie mi stále do rúk nejaké strkajú ako suvenir. Mám ich už veľa a potajomky vyhadzujem. Alebo mám odkladať? 😆

    Like

  3. Helar Tvoja stránka je jedna z mála stránok, ktorá nikomu nič nediktuje ale práve naopak. Stožňujem sa s názorom matavisi – “je to neskutočne oslobodzujúce” v tom, že vďaka týmto stránkam sme sa mnohí oslobodili od svojho nesprávneho názoru, že nie sme celkom normálni, ak sa zaujímame o “bosoráctvo”, alebo veci medzi nebom a zemou. A mnoho z Vás sa ich dotýka tak bezprostredne, že sa jednoducho nedá o tom mlčať. Z vlastnej skúsenosti však viem, s akou radosťou a oduševnením som sa chcel podeliť o svoje zážitky s najbližšími . . . . . a nikto nechápel o čom to hovorím a vyzeral som ako čudák A raz som dostal odpoveď: ” Jaj chlapče to už je vyšší level, to nemusí dopadnúť dobre . . . tam ma neťahaj”. A ja by som ten “nebezpečný level” nevymenil za nič na svete.
    .

    Like

    • 🙂 Preto sa tomu hovorí “cesta so srdcom”. Nijaká iná by nemala zmysel, lebo by to nebol špás. 🙂 Niekedy s plnými gaťami, ale keď to prehrmí, človek si pripadá ako frajer, že necukol. 😀

      Like

  4. Ja si myslim ze potrebujeme takych ludi ktori su uz trocha dalej …Je fajn ked ukazu, naznacia smer, prip. moznosti tym, ktori nie su duchovne este tak vyspeli, a chcu na sebe pracovat…To co si z toho zoberieme je uz na kazdom z nas….Ked som citala Tvoj navrh na vytvorenie stalkovacej skupiny vies co ma napadlo ako prve? Citat mojej oblubenej autorky Lindy Goodmanovej – nehladajte ucitela, on sa objavi ked bude vhodny cas…A ja som sa spokojne usmievala – prisiel cas…..:-) Napriek tomu ze Tebe nejde o nasledovatelov a nepasujes sa ani za “ucitela” som rada ze si ochotna sa podelit o svoje myslienky, postrehy, nazory s dalsimi ktori zmyslaju podobne bez nejakeho povrdzovania si “sebadolezitosti” Myslim si ze to budu vzajomne obohacujuce sa stretnutia pre vsetkych….

    Like

  5. Dík, že si vytvorila “tento” priestor “tu”…a nie je to potvrdenie tvojej sebadôležitosti, ale slobody o ktorú sa s nami delíš a ostatné je jedno a zároveň každý za seba…

    Like

  6. Decká, ja vám ďakujem, že ma nevnímate ako sebadôležitého ksichta… ale o tom to nie je. Každý z nás je do istej miery sebadôležitý (pretože veď v našom príbehu sme jeho ústrednou postavou) a ide len o to, nestratiť to z očí. Uvedomovať si, že čokoľvek sa deje, môže byť vedené 1. Úmyslom alebo 2. Sebadôležitosťou.

    No a ja pre seba som zistila, že ak je niečo vedené Úmyslom, obvykle viem povedať, že je mi jedno, ako sa vec vyvŕbi. 🙂 A keď som sebadôležitá, mám plné ústa “dobrých rád” a dokonale logických analýz a predstáv o konečnom výsledku 😉 .

    Bola by som rada, keby ste aj vy prispeli tým, ako sami seba držíte na strane “nesebadôležitosti”. (Hehe, táto toltécka “mluva” začína byť na mňa nejaká komplikovaná… no proste ne-izé! Heh? 😆 )

    Like

    • Beriem aj niečiu sebadôležitosť, ak mi má čo poradiť, alebo mi pomôcť. Bez nej by ma prekročil a išiel svojou toltéckou cestou 😆

      Like

    • mne napriklad pomaha vedomie, ze sebadolezitost ma iste limity, ktore ju jednoducho dalej nepustia. Pre mna je jednym z tychto “ochrancov” pred sebadolezitostou napriklad moje vlastne telo, ktore dokaze spolahlivo poklopkat sebadolezitosti po pleci (ked si uz moc ulieta) so slovami : Tak sa ukludnime, ok ? 😀

      Like

    • Momentálne to mám tak, že keď som sebadôležitá, akoby ma niekto stopol. Taký pocit vo mne, že “hop, toto už netreba”. Niekedy ho nepočúvnem a vtedy sa mi tá situácia v mysli vracia a sama pred sebou sa ospravedlňujem, prečo som konala tak, ako som konala. Tak sa ho snažím počúvať, lebo vtedy sa cítim “lepšie” 🙂 a nemám potrebu vracať sa do minulosti 😀

      Like

    • Akosi sa neviem presne naladiť na to, kde u mňa v živote končí úmysel a začína sebadôležitosť. Teoreticky z tohto článku to nejako približne chápem, ale prakticky sa mi to neskutočne prelína. Odkedy som čítala tento koment od Helar, tak mi to neschádza z mysle.

      Tak NAPRÍKLAD len to, že tu teraz takto píšem…/Beriem to ako najkonkrétnejší ale nie najdôležitejší priklad z môjho života 😀 /: Dávam to sem takto verejne preto, že chcem sformulovať nejaké myšlienky, ktoré by som si sama pre seba neformulovala. Nebola by som motivovaná. /Lenivec 😳 / Ženie ma k tomu túžba pochopiť tie myšlienky, keďže článok a komentare k nemu vo mne niečo vyvolali a odvtedy sa cítim ako v myšlienkovom víre. Takže mám na to teraz priestor a robím to z ÚMYSLU dostať sa na koreň veci a oslobodiť sa z niečoho. Je ale jasné, že ak to, čo píšem, v niekom zarezonuje a niečo mi na to odpíše, tak ma to poteší, lebo mi to vytvára širší obzor pre pochopenie, alebo zistím, že neplávam v tejto veci sama, alebo že to zle chápem, alebo…
      Teraz mi je to jedno, či niekto v budúcnosti napíše, alebo nie, čiže som v neutráli, ale ak áno, tak potom v tej budúcnosti, ktorá sa stane prítomnosťou, budem tomu rada /žeby to bola už sebadôležitosť?/, veď je pri tom ten pozitívny pocit a teda nemôžem povedať, že mi to je jedno, veď ináč by som ostala v neutráli.

      Ak dám niekomu radu, alebo mu pomôžem, mám dobrý pocit, ale prvotne to nerobím z úmyslu “Moja pravda je svatá” alebo “Buď vďačný”, vtedy som v neutráli, ale podvedome asi nejaké očakávania mám /mám a mám a nech si nahováram čokoľvek, tak mám 😥 /, lebo keď sa dostane čo len malilinké uznanie, tak som rada, ak to však nepadne na úrodnú pôdu, tak sa cítim nepochopená a podľa dôležitosti situácie sa priamo úmerne tomu aj cítim. Aspoň na krátku sekundu tam niečo zavibruje.
      Tak potom mi to suma sumárum vychádza tak, že asi všetko v živote robím zo sebadôležitosti. JE MI JEDNO v minulosti, JE MI JEDNO v budúcnosti, ale v prítomnosti mi NIE JE JEDNO, veď potom by som bola úplne bez emócii a ja si už nechcem nahovárať, že je to JEDNO a tie emócie v sebe zabíjať, lepšie povedané dusiť, týmto som si preskála a vždy /asi 4x v živote/, keď som sa “odblokovala”, či už reiki, alohol a raz aj niečo tvrdšie, som mala záchvat dlhodobého kašľa s dusením, smiechu a potom len plač a plač a plač. Spoznala som v tom tie moje dusené pocity, keď mi bolo “JEDNO”

      Keď mám alebo môžem povedať svoju pravdu, tak ju aj poviem, druhému nechávam stále priestor na jeho pravdu, nič mu nevnucujem, ak sa to dá, snažím sa chápať aj jeho pravdu, ale podľa jeho reakcie to nejaké emócie u mňa spúšťa a ja som rada, že ich mám.

      A možno tie moje deti vedia, prečo mi tie kamienky zbierajú a ja som ich chcela núkať ďalej… 😆

      P.S. No a teraz sa cítim slobodnejšia, že som to zo seba dostala. Takže to bolo mojim úmyslom.

      Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s