Po dlhšom čase opätovne beriem do rúk tarotové karty. Prečo tá odmlka? Pretože mi karty začali vychádzať, ak som sa pýtala na budúcnosť. Nehovoriac o presnosti, keď som si potrebovala vysvetliť nejaký súčasný problém. Otočila som kartu, prečítala príbeh a potom keď sa to potvrdilo, nastala ťažká analytická časť a sebatrýzeň. Je to skutočne predpoveď, alebo si otočením karty nastavujem podvedomie a to potom funguje podľa pokynu? Čo by sa stalo, ak by som si kartu nevytiahla? Vyvíjali by sa situácie rovnako? Pre mňa ťažké dilemy, ale dnes som predsa len neodolala. S tíšením vnútorného strachu – „Neboj, veď len jedna odpoveď. Bude to dobré a ak nie, sú to len karty…“ A tak prišla karta 5 pohárov. A sadla ako …na šerbeľ. Alebo na pohár 🙂
Päť pohárov je v tarote karta, ktorá znamená ťažkosti, stratu a problémy týkajúce sa tejto straty. V Rider-Waite tarote je na nej zobrazená postava, v porazeneckom postoji a v čiernom plášti, ktorá ukrýva svoju tvár. Akosi to vycítime, že sa na nej zračí smútok a zúfalstvo.
Pri nohách má päť pohárov, z ktorých tri spadli a tekutina z nich sa vyliala na zem, ale ďalšie dva za jej chrbtom sú celistvé. Postava si však nevšíma nedotknuté poháre, pretože je tak zameraná na tie prevrhnuté. Medzi postavou a vzdialeným hradom alebo domom, ktorý značí bezpečie, tečie rieka. Po pravici má dostupný most, ktorým môže prejsť cez rieku domov. Nevyzerá však, že by si toho bola vedomá.
Päť pohárov predstavuje nesplnenie očakávaných výsledkov. Sklamanie, ktoré je však seba-klamaním. Situácia sa síce vyvinula inak, ako som dúfala, ale namiesto hľadania iných možností sa brodím v sebaľútosti. Poháre v tarote ukazujú na emócie, takže aj dôvod ľútosti je silne emocionálny.
Problém je opustiť minulosť a učiť sa zo svojich chýb. Odpustiť a zotaviť sa po citovej strate sa zdá byť nemožné. Sebaľútosť vo svojej najpôsobivejšej veľkoleposti. 
Ako sa tomu vyhnúť do budúcna? Sklamanie vzniká (neriadenými) očakávaniami a túžbami. Dokážem sa zbaviť túžob a očakávaní tak, ako to jednoducho vyzerá v Budhovom učení? Asi nie. Od sedenia pod figovníkom som ešte na míle ďaleko.
Kladiem si teda otázky: Čakala som príliš veľa? Očakávala a túžila som po niečom, na čo nemám právo? Očakávala som niečo od osoby, pri ktorej mi intuícia nie že špekala, ale revala do ucha, že to nie je realistické, ale ja som tomu chcela veriť?
Pri otázke na prácu je to asi signál, že nie som v správnom džobe. Netreba sa však unáhľovať, pretože pri tejto karte to jednoducho ide pomalšie. Rovnako vo vzťahu – znamená väčšinou ukončenie starého a začatie nového. Tiež pomaly. Vo financiách? Prílišné starosti o peniaze situáciu ešte zhoršujú. Lebo zhmotňujem. Takže ide sa byť štedrým. Charita, pomoc, obdarovávanie. A hlavne odpustiť. Sebe aj iným.
Nuž tak teda tak. Väčšina je už nenávratne stratená, rozbitá, ale stále sú tu aj iné poháre – možnosti. Nemá zmysel trúchliť nad tým, čo je preč. Chce to odvahu znova to skúsiť. Cez slzy predsa nemám šancu všimnúť si ten most a dva nerozbité plné poháre.
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
🙂 Sadni si pod figovník a jednoducho medituj. Nemudruj nad tým, že či to dokážeš ako Buddha, alebo ako babrák. Dopraj si čas a odpoveď príde. Poháre čo sa rozliali, už nepotrebuješ. Máš iné a iné ešte získaš. Podľa toho čo budeš momentálne naozaj potrebovať a to vedie entity na to povolané 🙂 Takže plávaj s realitou, nechaj sa unášať a vychutnaj si ju TU a Teraz 😉
Páči sa miPáči sa mi
nie vedie, ale vedia 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Skúšam Iskierka. A som vďačná aj za tie sklamania, málo som dostávala ostatné roky po frňáku, tak už rástol do neba 🙂 chcela som ľudí, ktorí patrili iným, zafixovala som sa na to malinké ako jedinú cestu ku šťastiu a príliš veľa času som trávila v práci. Bolo to potrebné, aj keď u mňa miesto úderu na ňufák priletelo skor veľké Thorove kladivo. Na hlavu 😆
Páči sa miPáči sa mi
Tenshi, kladivom do hlavy? To je mi voláko povedomé 😆
Páči sa miPáči sa mi
Tiež si jednu poriadne dostal? Teda po hlave, nie podajnú krásku 😉 ja sa to hlavne pokúšam dostať do perspektívy čo ja som spravila iným, lebo si uvedomujem “hoď prvý kameňom ak si bez viny.” 🙂 a hneď je tá sebaľútosť zrelativizovaná. Pár žien ma asi kľudne mohlo prekliať 😆
Páči sa miPáči sa mi
No tak ono s tým kladivom je to u mňa také trochu komplikovanejšie. Keď som bol malý a hodne som kukal sci-fi, som sa v noci bál, že prídu po mňa mimozemšťania a tak som spával s detským kladivkom pod “hlavou”. Keď to mama zistila, trochu sa zľakla, čo sa jej všeličo mohlo stať, keď ma bola sem-tam v noci skontrolovať či som OK 😆 No potom došlo zopár pekných rán do kotrby vo forme lekcií a niekedy mám pocit, že to kladivo bol aj pneumatické 😆 ale keď niekedy človek proste neočúva a tak dostane Thorove kladivo…do hlavy :lol:, aby sa mu zaostril lepšie sluch/zrak 😛
Páči sa miPáči sa mi
Iskra, to je zlaté s tým kladivkom pod hlavou 🙂 deti tuším spia s plyšákmi, ale tými sa pred démonmi a mimozemšťanmi neubrániš. Jedine, že by sa im ten plyšák napchal do zeleného otvoru v krku, ktorým dýchajú 🙂 ja spávam teraz s ľevandulou pod vankúšom, nech zaspím, alebo nech ma mole nezožerú
Páči sa miPáči sa mi
Prečo si myslíš, že sa plyšákom neubrániš? Proste ho ním utlčieš na smrť… 😆
Páči sa miPáči sa mi
preco o bitke? mne ta karta pride skor o slzach. daco sa pokazilo, bolo to celkom cenne. mozno si to zasluzi zastavit a vypustit zopar slz, kym sa pohneme dalej. neni az tak zle si trocha poplakat, posmutit, ba podla mna aj sa trochu polutovat. sak sme neni na vojne, chvilku mozme byt aj poor baby, sak az tak nas to nezdrzi…mne nepripada ze by ten clovek nevedel o tych poharoch za nim. on teraz len venuje cas rozlucke s tymi co sa prevratili. a pri luceni sa vela krat aj trochu smuti, ci place. Je to len chvila.Dovol aj takejto chvili aby existovala. neni nespravna.
Páči sa miPáči sa mi
Inak, až teraz som si spomenula, že keď som bola na prvom reiki zasvätení, naša majsterka nás nechala ťahať kartu – a ja som si vytiahla 5 pohárov… Bolo to, ako keby som vytiahla špunt z vane. Odrazu sa to všetko prevalilo a ja som už len bulila ako zmyslov zbavená. A odvtedy forever. 😕 Klasika. Najprv som vnímala len tie prevrátené a chcelo to hodne makačky, kým som sa naučila pozerať na tie, čo zvyšujú…
Keby sa ma dneska niekto pýtal, tak to bol možno najhorší deň môjho života – a začiatok najlepšieho času môjho života. 🙂 Ono je to všetko náramne relatívne, keď má človek aspoň aký-taký odstup. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Heli, prečo mám pocit, že Ti idem niekedy v stopách? 🙂
Páči sa miPáči sa mi
😀 Keďže nie je bod “pred” a bod “po”, nemôžeš mi ísť “v stopách”… 😛 Možno si môj paralelný život! 😆 Alebo ja tvoj – ale potom si nijako veľmi nevyhrala! 😆
Ja to poznám tak, že keď niekoho/niečo potrebuješ a si otvorená, tak sa to do tvojho života dostaví. Ak niečo na mne dáva tebe silu, tak to využi. Ty si mi rozhodne pomohla skoncovať s mojím posledným vedomým samonastoleným obmedzením (je to na Pini). Proste sme sa mali nájsť – a ak si máme ešte čo dávať, tak sa budeme chvíľku o seba potkýnať. 😉 Mám ťa rada. 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Ja mám všeobecne niekedy pocit, že sa tu všetci navzájom veľmi dobre poznáme a pracujeme na tom istom projekte len z rôznych perspektív 😀
Páči sa miPáči sa mi
Heli ohľadom toho zrušeného samonastoleného obmedzenia som rada 🙂 Ty nám pomáhaš všetkým. Ďakujem. Big hugs 🙂
Páči sa miPáči sa mi
Heli a ešte – aj ja Ťa mám rada. Všetko bude v poriadku.
Páči sa miPáči sa mi
Matrioshka, bitka bola o mimozemšťanoch, ktorí nás môžu napadnúť v spánku 🙂 A k tomu smútku – ten je prirodzený, sebaľútosť je problematickejšia. Orientuje čisto na seba, je pasívna, zbaví nás energie. Ak trvá len chvíľu, tak sa dá, ale je to nebezpečný nepriateľ 🙂 aspoň pre mňa.. Radšej si ju rýchlo uvedomiť a prekonať a konať 🙂
Páči sa miPáči sa mi
no to jo, zacyklit sa tam netreba, hlavne ked sa uz zbavujeme energie, ktora by uz nemala odchadzat. staci sa zbavit tej, ktoru uz nepotrebujeme, tak nejak to chapem.
Páči sa miPáči sa mi
Ľudia, viem že to sem nepatrí, ale musím… Práve som mala zážitok s Cicou. Sedím pri počítači zasunutá pod stolom a čítam si knižku. Príde Cica. Nevšimnem si ju, pretože labky má tiché ako smrť, tak veľmi decentne, sotva počuteľne mňaukne. Pohladkám ju. Cica na mňa zamyslene hľadí, potom sa oprie oboma labkami o kraj stoličky a pravou labkou sa mi dotkne brucha – a pritom mi stále hľadí do očí.
Už to urobila aj včera a tak odrazu chápem – Cica mi ukazuje, že chce “sem”, ale že moje brucho je zasunuté pod stolom a tak nemá dostatok miesta. Len čo sa odsuniem, Cica vyskočí nahor, spokojne mi pomäkuší brucho a potom sa zvinie do klbka a vrní. 🙂
Našla si spôsob, ako mi oznámiť, čo chce. 🙂 Ľudkovia, je úúúúžasnáááááá. 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀
Páči sa miPáči sa mi
vies co som sa ja dozvedela o tom podupkavani po bruchu?je to dobre znamenie. Vraj to macka robi vtedy, ked doveruje a citi sa ako ked bola este maca a tym podupkavanim masirovala mame mliecnu zlazu. To mi povedal znamy, co je takmer mackolog 🙂
Páči sa miPáči sa mi