Stála som na brehu zálivu Večnosti. Napravo a naľavo odo mňa sa týčili bralá; po pravej ruke som mala obrovské, mnohonásobne vyššie ako ja. Bolo takmer čierne, ale celá scéna mala slabý fialový nádych. Sčerená hladina siahala až na horizont a tam splývala v hmle s oblohou a tesne za horizontom sa niekde skrývalo slnko – ako slabý striebristý odraz na hladine. Čítať ďalej
večnosť
“Ja” je meno Večnosti
Na fejsbúku som našla čosi, čo o sebe vraví, že je “Kumránské svitky”. Neviem overiť, takže predávam, ako som kúpila. Pretože už len čítanie tohto ježišovitého textu u mňa vyvolalo záchvat koprivky, hnačky a somárskeho kašľa 😛 súčasne, kto chcete, nájdete to tu.
Mňa na tom upútalo vlastne jediné: Čítať ďalej
Potrebujeme si rozprávať príbehy
Včera som na fejsbúku našla tento obrázok, ktorý mi okamžite pripomenul, ako vnímam Večnosť:
Samozrejme, bez toho vtáka 😉 ; obvykle tam na brehu stojím ja. Je to celé vložené do rámu tmavých útesov, ale tá vyhliadka je takáto.
Večer som sa rozhodla pokecať si s Gabrielom a tak som sa tam premiestnila. Vyzeralo to, ako keby tam Gabriel na mňa už čakal. Čítať ďalej
Vďačnosť každý deň
Dnešná vďačnosť bude tak trochu netradičná – mala som zážitok a idem sa oň podeliť.
Večer som si napustila vaňu a ako som si tam ležala, rozhodovala som sa, či si idem v duchu spievať, mantrovať alebo sa niekam vyberiem. Nakoniec som sa rozhodla, že pôjdem za Otcom. Pôvodne to mal byť Gabriel, ale potom som zmenila mienku, ani dobre neviem, prečo… Čítať ďalej
Náš kontakt s Večnosťou
Pred chvíľkou som dokončila channeling. Tentokrát som to už nestihla včera 🙂 … Zasa volil tému Gabriel.
VECNOST
VECNOST PREDSTAVUJE V ZASADE VONKAJSIU UVOLNENOST
V RIESENI VECI BERIE CAST PREDVIDATELNOSTI A JE VAM CUDZIA Čítať ďalej
Každý dokáže skoliť draka…
Večnosť
“Sme nekonečná, prázdna, umožňujúca existencia Vedomia, v ktorej sa predmety tela, mysle a sveta objavujú a miznú, pomocou ktorej sú vnímané a z ktorej sú v konečnom dôsledku tvorené. Len si to všímaj a buď to – vedome.” — Rupert Spira
(We are the open, empty, allowing presence of Awareness, in which the objects of the body, mind and world appear and disappear, with which they are known and, ultimately, out of which they are made. Just notice that and be that, knowingly.)
Dosť času vo večnosti…
Uvedomenie si nestálosti vecí a používanie smrti ako poradcu sú ústredné stavebné kamene v učení dona Juana a v práci Castanedu. V žiadnom prípade nejde o intelektuálne či filozofické cvičenie. Nestálosť (po česky by to bolo lepšie: “pomíjivost”) treba chápať a cítiť na úrovni buniek. Musí byť skutočne hmatateľná a skutočne prítomná, aby ovplyvnila naše prežívanie. Tým, že potláčame realitu a konečnosť smrti, sami seba programujeme na sen, na virtuálnu realitu, v ktorej nič nie je konečné, kde sa správame, ako keby sme mali žiť naveky, kde slová a skutky v sebe nenesú hrozbu toho, že by mohli byť prípadne naše posledné. Čítať ďalej
“Aktívna strana večnosti” sme my a naše konanie
Zasa sa dostávam k úvahám, čo vlastne toltécke učenie je a ako je použiteľné pri sebarozvoji. Keď som sa oň potkla prvýkrát cez Esmeraldu Arana, veľmi silno so mnou zarezonovalo. Esmeralda Arana bola/je pragmatička a tak ho popisovala v jednej veľmi konkrétnej situácii, kedy pomohlo jej – pri vymanení sa spod alkoholu a kodependencie. Vďaka nej som sa okľukou dostala k dovtedy tvrdošijne vyše roka odmietanému Castanedovi (via Taisha Abelar 😉 ) a tam som zistila, že čítam múdre veci. 🙂 A odvtedy sa “toltékovalo”. Čítať ďalej
Keď sa hlási Večnosť
V toltéckom šamanizme (jeho bosoráckej vetve, ktorú predstavujú Castaneda a Mares) je jedným z hlavných aktérov drámy vzostupu večnosť (infinity). O tom, čo to večnosť je a ako zapadá do netoltéckeho svetonázoru, som už písala.
A teraz by som sa chcela venovať tomu, ako sa večnosť dostavuje do nášho života, keď začína preberať kontrolu. Vyberám to z Castanedovej knihy The Active Side of Infinity (mimochodom, moja obľúbená; dala mi viac ako tie ostatné): Čítať ďalej