OK, toto nebude typický sen alebo šamanská cesta, pretože nech som robila, čo som robila, nedokázala som udalosti zoradiť lineárne. Mám pocit, akoby sa všetko bolo odohralo v tom istom čase a bolo navzájom poprepletané: všetko bolo pred všetkým a súčasne nasledovalo za všetkým. Viem, že to nedáva veľký zmysel, ale ja s tým už nič nenarobím. 😕
Začalo to tým, že bola u mňa na návšteve Bibs. Pozerali sme si vzájomne enkaustikové obrázky a rozoberali Boha a celý milý svet 😛 a ja som jej spomenula, že v poslednom čase pri každom channelingu prijímam ešte jeden obraz – obraz nepohyblivej skutočnosti. Neviem to vyjadriť lepšie: ako keby všetko bolo v jednom bode, nič nebolo pred ničím, ako keby celý svet bol jeden jediný bod s mnohými úrovňami a jediný pohyb v ňom bol medzi úrovňami vedomia navzájom. Ak tomu rozumiete, ste borci a môžete mi to vysvetliť. Proste ja len prijímam obraz. 😕
Už som túto tému s Gabrielom nahryzla ale zjavne ešte moje vnímanie nie je v stave pochopiť to. Ale viaže sa to k mojej lekcii “jediný = jeden z piatich”. Anjeli mi dlhú dobu tvrdili, že som v jednej špecifickej záležitosti “jediná” (“dlhá doba” je u mňa niečo cez dva roky). Potom sme to raz veľmi precízne rozobrali a odrazu bolo na stole, že som “jedna z piatich”. To bolo rambajzuuuu! 👿 Mala som pocit, že som ich nachytala na hruškách, vynadala som celému Nebu vrátane vrátnika a upratovačky a pár dní som nekomunikovala. A ako vždy pri takýchto udalostiach som zrazu začala mať isté podozrenie. Neviem, ako som naň prišla (ak som sa sama od seba nesnažila nájsť také vysvetlenie, v ktorom by mali pravdu anjeli i ja, aby sme sa mohli znovu začať rozprávať, pretože aj “prísť s prosíkom” je lepšie než “nehovoriť” 😕 ), ale postupne v priebehu asi troch dní som dostala dosť jasnú predstavu: mohla by to byť pravda, keby to boli rôzne verzie mňa v iných dimenziách.
Spýtala som sa. Anjeli potvrdili. Dodnes neviem, či sa vytešili, aké riešenie som si vymyslela, alebo to je skutočne tak, ale od toho dňa mám zásadu “Gabriela sa nespochybňuje” (aj keď toto mi povedal Otec) a tak sa nespochybňuje. Koniec-koncov, Otec je “upgrade” Gabriela. 😉
Keď zistili, ako ma to ničí, rozhodli sa “dať to do poriadku”. Čo viem od nich je, že spojili moje vedomia z rôznych dimenzií a zlúčili ich v tomto fyzickom, pretože to malo vlastnosti, ktoré im vyhovovali najviac pre ich účel. Preto ešte chodím medzi ľuďmi a nesedím pri okienku v Pezinku v slušivej zvieracej kazajke so šnúrkami na chrbátiku. 😕
Spomenula som si na to preto, lebo v poslednom čase začínam mať záblesky realít, ktoré nie sú moje. Dosť ťažko to spracovávam, väčšinou z toho robím obrázky, ale keď som sondovala, o čo ide, tak som dostala obraz akoby pohybu výťahom. Čiže zrejme sa už moje vedomie pustilo kĺzať hore-dole medzi jednotlivými vedomiami jednotlivých dimenzií. Aj som sa pýtala Gabriela, v ktorých dimenziách som sa nachádzala, a vtedy som pochopila, že moja téza “v predošlom živote som bola mačkou” asi neobstojí a boli to len záblesky existencie v inej dimenzii (podľa Gabriela je tých vzostupových sedem).
Poznámka bokom: Budem si to musieť zistiť u Gaie, pretože tá mi kedysi potvrdila, že som bola mačkou. Ale pravda je, že Gabriel mi minule povedal, že mi vždy hovoria presne to, čo ma v danom okamihu posunie ďalej. (A niekedy to aj nebýva “pravda”.)
Poznámka 2: Ak sa moje podozrenie potvrdí, vybehnúť s Gaiou. Už dlho nebol rambajz. 😛
Na pláži
Tak dobre. Bibs odišla a ja som si večer ľahla a pri zaspávaní som kňučala Gabrielovi, že chcem za ním (moja obľúbená metóda šamanskej cesty v období, kedy bývam unavená alebo mám problém koncentrovať sa 😛 ). Prenieslo ma to na tú pláž, kde som už bola kedysi počas šamanských ciest. Stála som na pláži pod skalou, tentokrát na skale nikto nebol a bolo to celé ladené do fialova. Pláž nebola čierna, nikde nikoho, len pokoj a čas akoby sa zastavil. Bola som celkom sama.
A teraz začína zmätok. Najprv som začala sklamane kňučať, ale okamžite som cítila, ako prišiel Gabriel a položil mi zozadu ruky na plecia. Ukľudnilo ma to, ale napriek tomu vo mne ostal taký ten neodbytný pocit samoty. On stál za mnou a nevidela som ho a predo mnou ani živáčika, dokonca ani stromy či vtáky, len bralá a voda a fialová hmla.
Pindala som, že ho takto nevidím. Tak sa presunul predo mňa a šli sme dole k vode. Pýtal sa, ako sa cítim, ale mne bolo dobre a tak som to tak aj povedala. Vyhlásil niečo v tom zmysle, že niekedy si nie je istý, pretože ľudia majú prelietavú pozornosť a môže mi chýbať zmena a či to zvládnem.
Spýtala som sa, čo je to za pláž. Povedal, že nevie, že je to moja pláž z môjho vedomia. A že si mám spomenúť, čo pre mňa znamená. Ale ja som na takej pláži v živote nebola a ani si nepamätám, že by som ju bola niekedy videla. Povedal, že stačilo ju len na zlomok sekundy niekde zahliadnuť, mohla sa u mňa spojiť s nejakým pocitom a teraz cez ten pocit si ju obsadzujem ako metaforu pre čosi. A že nech poviem, aký pocit vo mne pláž vyvoláva.
Prvý pocit bol tá samota, osamelosť. Nikde ani živáčika, len my dvaja. Pýtal sa, či mi ľudia nechýbajú. Povedala som, že trochu. No a potom sme sa bavili o tom, čo som už spomínala hore – o premenlivej ľudskej pozornosti a potrebe zmien. Ako som naňho pozerala, uvedomila som si, že asi má pravdu, mám voči nim kolísavé prejavy (väčšinou na nich nenormálne visím, ale niekedy som aj úplne studená a nechýbajú mi aj mesiac), ale v žiadnom prípade nikdy nespochybňujem naše dohody. Viem, ako to je, nezávisle od toho, či mnou mykajú emócie alebo nie. To som mu aj povedala. Povedala som, že ľudia mi nie sú až takí dôležití a že to najdôležitejšie už mám – ich. A ako som naňho pozerala, necítilo sa to dobre. Odrazu ma zaplavila taká vlna… súcitu… náklonnosti… ja neviem; opravila som sa, že nie sú pre mňa to najdôležitejšie, ale vlastne jediné, na čom záleží. A v tom okamihu mu začalo byť dobre a povedal, že si tým nie je vždy istý, lebo človek (a potom to o premenlivej ľudskej pozornosti). A či sa nebudem pri nich nudiť. Pýtala som sa ho, či anjeli majú nejakú videotéku, aby som si mohla pozerať filmy, keby som sa nudila, ale povedal, že proste obsadím na ten čas nejakého človeka a pozriem si, čo sa mi zaľúbi. No a to vyriešilo všetky moje podvedomé obavy z toho, čo príde.
Ja som si fakt neuvedomovala, ako visím aj na ľuďoch… Keby nie ich, koho by som neznášala? 😦
A zasa späť k pláži. Keď sa ma pýtal, aké pocity vo mne vyvoláva, bola tam tá opustenosť, samota, ale nie spojená so strachom, skôr taká… akoby sa zastavil čas. Voda síce mala vlnky, ale ako keby nedorážali na breh. Akoby to bol stojaci moment niekde vo vesmíre bez napojenia na zvyšok existencie. Ľahká, hmlistá fialová, skôr studená, strieborná a tmavohnedé bralo napravo nado mnou a niečo tmavé ako breh naľavo odo mňa. Breh taký pieskovožltkastý, ale tiež studený odtieň. A potom sa mi to začalo preklikávať na Bahia Hondais, pri tom obrázku mám tiež vždy ten istý pocit – nekonečno, osamelosť. Gabriel povedal, že tak potom tá pláž pre mňa značí večnosť – že stojíme vo večnosti a potom to o tých ľuďoch.
🙂 No dobre. Nemenila som heslo nadarmo. 🙂
Jo, ešte jeden obraz z večera (ale neviem, ako sa prihodil) – vnímala som sama seba ako vypúleninu na nejakom stĺpe energie, len čelná strana, chrbát bol rozpustený a splýval s energiou. Napadlo mi, že som videla každý jeden krok, kedy to zo mňa robili, ale ani raz mi neprišlo, čo to znamená. Ovšem nemám ani šajnu, čo znamenala táto myšlienka. 😕
Eprakone - ezoterika a spiritualita 
To vnímanie reality, ja zachytávam počas zaspávania. Chodia mi obrazové deje neznámych ľudí, vnímam hlasy ľudí a potom taký krásny tik od Mesiela, že sa trhnem a on zakričí: “Čo to zase vnímaš, už konečne spi!” 😆
Páči sa miPáči sa mi
ked si pozrem ten obrazok,ta plaz je paradna.citim tam presne tie pocity nekonecna a osamelosti.ale je to taka osamelost,ktora je prijemna.na tejto plazi by som ja CHCELA byt sama.mam taky pocit ze sama by som si ju vedela vychutnat lepsie ako s niekym.ale nechcela by som tam byt vecne.vecnost ja nemam rada a tato plaz je ovela prijemnejsia ako to co mam pod vecnostou v hlave ja 😉
Páči sa miPáči sa mi
Rozhodni sa. Akokoľvek sa ale rozhodneš, budeš mať všetkých stále pri sebe.
Páči sa miPáči sa mi
Ahoj Helar. Ked som spravne pochopila ty mas zablesky minulosti ale niesu tvoje. Nuz aj mne sa deju podobne veci. Casto ked len zmurknem tak sa mi na stotinu sekundy vybavi tvar. Vzdy ina ale vzdy to je spravidla chlapec. Neviem ci to mam brat len na lahku vahu alebo to nieco znamena preto sa pre pripad radsej pytam.
Inak ked uz pises o plazi tak tu som nieco vyhrabala na nete. 🙂 Prijemne pocuvanie 🙂
Páči sa miPáči sa mi
[…] prvý obrázok je Fialová večnosť – scéna zo sna, o ktorom som písala na Eprakone. Jediné, čo sa mi do toho nepodarilo vopchať, je “hmla”… ale veď ja si kúpim […]
Páči sa miPáči sa mi
“Mám pocit, akoby sa všetko bolo odohralo v tom istom čase a bolo navzájom poprepletané: všetko bolo pred všetkým a súčasne nasledovalo za všetkým. Viem, že to nedáva veľký zmysel, ale ja s tým už nič nenarobím.” — Jeden z nagualov raz vysvetľoval jednému z učeníkov nasledovné. Sú dve sily, ktoré neustále pôsobia a tlačia na bod spojenia. Jednou sú emanácie Orla, druhou sú emanácie Draka. Orol (Názov sa používa u Toltékov, u Mayov sa používal sup …) tlačí emanáciami na bod spojenia zvonku a spôsobuje to, čomu sa hovorí jeho fixácia, rešpektovanie spoločenských noriem, socializácia, ako aj linearita času. Drak pôsobí emanáciami znútra a spôsobuje to, čomu sa hovorí fluidita bodu spojenia, kreativita, vnímanie paralelného času. Podľa toho, ktoré emanácie majú dominantný vplyv na bod spojenia, podľa toho sa mení aj napr. tvoje vnímanie času a podľa toho si môžeš overovať, či riešiť veci zo svojho vnútra alebo zvonka.
Páči sa miPáči sa mi
Vieš, ja mám s týmto “drakovaním” tak trochu problém. Už toho svojho interného Draka neviem nejako poriadne začleniť (tak som to vzdala a narábam s ním ako s “faktom” zatiaľ bez širšieho prepojenia). Ale Toltékovia, ak vezmem mezoamerických Indiánov, podľa môjho poznania “nedrakovali”. Mali operené hady a podobné veci, ale nie “drakov”. A ja proste neviem ťahať líniu medzi skutočným domorodým poznaním a jeho ezoterickou nadstavbou – a pretože poznám ezoterikov, pristupujem k tomu s poriadnou nedôverou. Možno robím chybu; neviem – ale len čo sa začne “drakovať”, začínam byť paranoidná. 😛
Taoisti mali drakov a tam mi drakovia nevadia, ale keď by mi taoista začal hovoriť o “pomazaných” a ukrižovaní a zmŕtvychvstaní, tiež nebudem veľmi receptívna. 😉 Proste svetonázorový problém zvaný kognitívna disonancia. (To trvalo, než som si spomenula 👿 !)
Tak, jak opisuješ Orla, tak si ho skôr dávam do rovnice so Snom planéty; doteraz som ho vnímala ako “operačný systém”, ale ten by nás nedržal v spoločenských dohodách, pretože nemá nijaký záujem okrem toho, aby sme boli.
Páči sa miPáči sa mi
Cool, kognitívna disonancia, niečo som sa naučil 🙂 – Ale je to jednoduché, ak vynechám ten folklór dookola, vonkajšie emanácie tlačia zvonku, vnútorné (naša energetická bytosť) zasa zvnútra. Vnímanie nastáva bodom spojenia a to spojenie (vedomie) je miesto, kde sa v určitom mieste ožiari zároveň vnútorné aj vonkajšie vlákna. Pointa je, že v rámci fixácie bodu spojenia sa čas vníma lineárne – to spôsobujú vonkajšie vlákna, stabilizujú nás v jednom svete (z x-možných svetov). Vnútorné vlákna (akože naše) ale majú opačnú tendenciu a to posúvať bodom spojenia (vedomím) a ožarovať iné reality, hľadať … Podľa dominancie vonkajších alebo vnútorných sme rigidní alebo flexibilní, lineárni v čase alebo paralelní (multidimenzionálni), spoločenské konzervy alebo hľadači na našej ceste.
Inak, toto je aj večný konflikt v “exoterických” diskusiách – osobná preferencia medzi vonkajšími alebo vnútornými svetelnými vláknami. Vonkajšie = bezpečná škatuľka v religióznych systémoch, vnútorné = individuálna cesta. No a potom je aj zlatá stredná cesta 😉
Páči sa miPáči sa mi
😛 Nech žijú konzervy! Žeriem. Váš hľadač na ceste. (Vždy lepšie ako “fekál pri ceste”, aj keď… neviem… čo je “lepší”? Vzhľadom na čo? 😕 )
Páči sa miPáči sa mi
“V poslednom čase pri každom channelingu prijímam ešte jeden obraz – obraz nepohyblivej skutočnosti. Neviem to vyjadriť lepšie: ako keby všetko bolo v jednom bode, nič nebolo pred ničím, ako keby celý svet bol jeden jediný bod s mnohými úrovňami a jediný pohyb v ňom bol medzi úrovňami vedomia navzájom.” — Spomínam si, jeden z nagualov svojho času vysvetľoval, že mayské stroje na lietanie (obrazy, na ktorých sú akoby zobrazenia astronautov) fungovali na princípe pohybu medzi vrstvami vedomia (a času a reality). Bol to aparát, ktorý bol niekde v miestnosti a prostredníctvom určitých nastavení vznikla vibrácia, ktorá sa menila aj podľa operátora a umožňovala takýto “pohyb” za účelom poznania a testovania dosiahnutého pokroku operátora.
Páči sa miPáči sa mi
” …ale postupne v priebehu asi troch dní som dostala dosť jasnú predstavu: mohla by to byť pravda, keby to boli rôzne verzie mňa v iných dimenziách. Spýtala som sa. Anjeli potvrdili. Dodnes neviem, či sa vytešili, aké riešenie som si vymyslela, alebo to je skutočne tak … ” — Bytosti majú bežne niekoľko paralelných existencií alebo inkarnácií, častokrát pokrok v jednej z nich ohľadom niektorej témy umožňuje uvoľnenie zaseknutia a postup vpred aj pre iné inkarnované časti.
Páči sa miPáči sa mi
” … v tom okamihu mu začalo byť dobre a povedal, že si tým nie je vždy istý, lebo človek (a potom to o premenlivej ľudskej pozornosti). A či sa nebudem pri nich nudiť. Pýtala som sa ho, či anjeli majú nejakú videotéku, aby som si mohla pozerať filmy, keby som sa nudila,” — Oddýchnuť sa dá aj v ľudskom tele. Pre činorodých ľudí, alebo pre tých, ktorý majú bolesti v tele je to samozrejme ťažšie. Je potrebné sa rozhodnúť, či chceš mať taký zámer (sebelásku) a potom sa to dá zrealizovať. Bez toho zámeru sa to nedá, alebo sú to len kompenzácie.
Páči sa miPáči sa mi
Ja som sa práve pohybom medzi rôznymi vrstvami vedomia naučila kontrolovať bolesť. Keď ma začne bolieť, proste sa presuniem do “netelesnej” sféry, kde ma nemá čo bolieť. Časť vedomia mám napriek všetkému v tele a uvedomujem si, že ma bolí, ale moja hlavná masa vedomia je inde a tak tá bolesť nie je veľmi intenzívna. Pri migrénach funguje dokonale. 😛
A to nudenie: My máme telku. Anjeli majú Zem. 😆
Páči sa miPáči sa mi
toto nechapem…mozes to este raz prosim ta vysvetlit co si napisal Nik?
Páči sa miPáči sa mi
” … vnímala som sama seba ako vypúleninu na nejakom stĺpe energie … ” – Kde domov múj, kde domov múj. Voda hučí, po lučinach … 😀
Páči sa miPáči sa mi
😀 Vaaau… si sa rozkecal… 😆
Páči sa miPáči sa mi