Tiché poznanie

Všetci toltékovia sa večne vrtia okolo “tichého poznania”. Ja som taký ten definíciovitý typ a kým som nenašla zadefinované, čo to to “tiché poznanie” je, predstavovala som si pod tým kadečo a väčšinou mi to splývalo s koncepciou pamäti tela. Včera prišiel nový citát od Miguela Ruiza a ja som zasa o krôčik bližšie s poznaniu 🙂 :

Pravda je mĺkva. Pravda neprichádza so slovami. Je to niečo, čo jednoducho viem; je to niečo, čo viem pocítiť bez slov a nazýva sa to tiché poznanie. — don Miguel Ruiz

(The truth is silent. The truth doesn’t come with words. It’s something that I just know; it’s something that I can feel without words, and it’s called silent knowledge.)

Pre racionalistov ako ja je to dosť brutálna definícia (ako by povedala Matrioshka 😉 ), pretože každý si ju môže interpretovať ako “to, čo práve cítim, je pravda”. OK, pravda pre mňa. Je to pravda v mojom príbehu, tí ostatní majú svoje vlastné príbehy a ak sa niektoré čiastočne prekrývajú, potom to môže byť pravda aj v tom ich príbehu. Môže – ale nemusí.

Znamená to, že “pravda” neexistuje? To by som netvrdila… Existuje, len sa volá inak, nie zrovna “pravda” – volá sa “realita”. To, čomu my hovoríme “pravda”, je realita interpretovaná do nášho príbehu. V ňom vytvára “pravdu. “A platia všetky výhrady k našim príbehom z predošlého odstavca. Pravda v príbehu každého jedného z nás je vždy účelovo skreslená realita. Kým nepoznáme účel, nepoznáme ani mieru a vektor skreslenia.

A napriek tomu z času na čas každý zažívame okamihy, kedy sa dostávame do kontaktu s tichým poznaním. Je to fyzický pocit (a v tom je spoločný s pamäťou tela), ktorý nám hovorí – často navzdory všetkým našim myšlienkovým konštruktom – ako veci skutočne sú. Len čo sa ho pokúsime dať do slov, začneme nevedomky skresľovať. Ak sa ho nepokúsime dať do slov, nemáme ho ako preniesť na tých druhých a môžeme sa báť, že ho zabudneme.

🙂 Zabudnutie nehrozí, pretože pamäť tela. Všetko, k čomu máme prístup jedenkrát, je nám prístupné hocikedy znova – znamená to, že naše vnímanie je schopné dosiahnuť danú oblasť poznania a jediné, čo rozhoduje o tom, či ju práve dosahujeme alebo nie, je pozícia nášho kotviaceho bodu – teda naše momentálne mentálne, fyzické, psychické i emocionálne nastavenie. Keď dokážeme zreprodukovať svoje nastavenie z okamihu, kedy nám to tiché poznanie bolo prístupné, znovu sa nám sprístupní vo forme toho známeho pocitu.

Ale podvedomie má ešte jednu veľmi dobrú vlastnosť – ako nekonečne veľký harddisk nahráva všetky naše prežitky, teda aj kontakty s tichým poznaním. Možno sme ich nenaformulovali a sú len letmý pocit, ale môže sa stať, že v blízkej budúcnosti sa vďaka tomuto letmému pocitu niečo v našom správaní zmení, pretože naše podvedomie si pamätá a tiché poznanie si pamätá jasnejšie než hocičo iné – preto, lebo tiché poznanie má na nás oveľa väčší dopad než hocičo iné.

No a čo sa týka toho prenášania na iných… Don Juan kedysi Castanedovi hovoril, ž každý z nás je nastavený na istý stupeň vnímania. On to spájal s “osobnou silou”, teda schopnosťou vedome pohybovať kotviacim bodom. Vravel, že to isté vyjadrenie môže pre jedného byť nesmiernym zdrojom poznania, kým iný vďaka menšej osobnej sile z neho nedokáže vyťažiť takmer nič. Naše poznanie (aj to tiché) je produktom našej vlastnej osobnej sily. Možno tí druhí ľudia majú poznanie celkom iného charakteru, ale možno majú podobné tiché poznanie ako my. Vtedy aj nedokonalé vyjadrenie dokáže v nich rozozvučať ich vlastný “pocit” a pripomenie im situácie z ich vlastného príbehu, ktoré budú rezonovať s tým, čo hovoríte.

Alebo nepripomenie. 🙂 Ako Nemci hovoria: “es hat nicht sein sollen”. Nemalo to tak byť. Každý máme takú úroveň vedomia, ktoré je pre nás ekologická. Nastavovať nasilu niekoho na našu úroveň vedomia je vlastne akt násilia na ňom a jeho vnímaní. Takže ak sa “nechytá”, tak je preňho lepšie nerozumieť. A pre nás je lepšie rozprávať niekomu, kto sa bude “chytať”. 🙂

Reklamy

11 thoughts on “Tiché poznanie

  1. hm, chápem čo hovoríš ty v článku heli .. ale citát ruiza vnímam inak …

    ty si hovorila o pravde .. on asi ale v citáte podľa mňa hovorí o Pravde … ty v článku hovoríš o rešpekte a vyšom leveli sebapoznania a síce, že každý máme svoju pravdu ( a to treba vedieť rešpektovať .. a to je teda robota ozaj na dlho , uznávam ) .. ale? všetci spolu s tými tisícimi pravdami tvoríme jednu univerzálnu Pravdu …

    a síce, každý je súčasťou tej Pravdy .. te je Pravdou, .. je Bohom a zároveň nie je … lebo Boh, Pravda je iba jedna .. no je rozložeená na miliony iných právd … viem že nemáš rada nič kresťanského, ale kristus to hovorí vo svojej Pravde .. ( iba cirkev to jeho poznanie pravdy sprznilo na podobenstvo ) .. napr … čo ma napadne rýchlo .. budte ako deti, a budete spasení .. podobná pravda,… nechajte maličkých prísť ku mne … v oboch prípadoch nás vyzýva k tomu, aby sme sami v sebe našli svoje vnútorné dieťa … čo je dieťa? .. symbol čistoty, nezatažené poznanímm minulosti a anni tarchou neistj budúcnosti ( tak ako moja malá dcérka mi jednoducho povie .. mamíííííí, zajtra sme boli na tej šmýkale .. 🙂 )
    … iba tu a teraz v prítomnosti študuje svojími maličkými prštekmi napr kamienok čo našlo na ceste a čuduje sa, jééééjo, aká to krása 🙂 … ( k tomu nas vyzýva kristus, budha, dokonca aj ruiz …) každá pravda osobitne je pravdou no spolu už tvoria jednu Pravdu … o ktorej jednocho vieš, a nepotrebuješ už nadalej skúmať a overovať si či to tak je alebo nie … to je to tiché poznanie …

    Like

    • Lilah,

      náš “rozpor” 😛 je čisto sémantický. Jednoducho “pravda” je dualitná kategória – na to, aby si vedela určiť “pravdu”, potrebuješ poznať aj ne-pravdu, teda lož. Ľudský jazyk je hodne nedokonalý nástroj na popisovanie čohokoľvek okrem duality. Ruiz ním vládne vynikajúco a preto je taký pochopiteľný pre väčšinu “dualitných” ľudí – vedie ich na hranicu duality a trošku (ale len bezpečne “trošku”) za ňu.

      Aby som ťa odcitovala svojím slovníkom: realita je len jedna a je rozložená na milióny právd… a všetky tieto pravdy dohromady tvoria realitu, teda To-čo-je-nezávisle-od-toho-kto-sa-na-to-pozerá-a-či-sa-vôbec-niekto-na-to-pozerá. 🙂 Takže sme v jednej línii, len používame iný slovník.

      Ja ten svoj slovník potrebujem, pretože mi pomáha držať sa na hrane duality. Ale nečakám od nikoho, že bude používať môj slovník… len sa budeme trochu dlhšie dokotkodákavať, než sa pochopíme, ale to tiež patrí k veci. 🙂

      A s tým kresťanstvom… Neviem. Proste nie som na príjme. Ja som taoista (ak vôbec niečo som) a z tohto pohľadu mám celkom iný prístup k veciam naokolo – nepotrebujem ich toľko personifikovať a emocionalizovať, ako to robia kresťania (aspoň tí, s ktorými som hovorila). Možno sa v svojom prístupe mýlim, ale vždy mi to pripomenie odovzdávanie zodpovednosti za seba i za život niekam mimo mňa – a to ja naozaj nemusím. Takže neberiem vám vaše presvedčenie, pokiaľ sa niekde na jeho okraji nájde aj miesto pre moje presvedčenie. 😛 (A ty ma nedefinuj mojím vzťahom ku kresťanom! To je “výtka”… Som viac než len táto jedna dimenzia mojej osobnosti. 🙂 )

      Like

      • 🙂 beriem na vedomie heli, už ti to tu nebudem písať, … ale? možno je to práve preto, že som tomto ako ty … mám rada citáty krista, ale nemám rada ten cirkus okolo … mám rada boha, kostoly … milujem tú energiu ktorá ide z toho že sa tam konajú denné rituály, lebo inak to nazvať neviem, … no tie rituály a sväté výrazy ludí ktorí vraj chapu mi lezú na nervy …

        to nebolo škatulkovanie, dobre, možno bolo …ale ja som v tej škatulke s tebou, vieš? 🙂

        Like

      • 😀 Sypem si popol na hlavu, zareagovala som možno nevhodne prudko… Ale keď ja neznášam napchávanie do chlievikov… Fňuk! 😥

        Medzičasom mi prišiel nový citát od Ruiza a ja ho fakt môžem… “Pravda nepotrebuje, aby som jej veril. Pravda je a prežíva – ver či never. Lži potrebujú, aby som im veril. Ak neverím lžiam, neprežijú môj skepticizmus a jednoducho zmiznú.” Som rada, že sú na svete aj ľudia, ktorí vedia hovoriť takto (a navyše podľa toho aj žijú – stačí jediný pohľad do jeho očí; tak tvrdé, nekompromisné oči som videla len u anjelov a tí veru žijú to, čo hovoria… teda, ak “žijú” 😕 ).

        Ale dnes som mala krásny zážitok, až som slzu ukropila: Neviem, čo ma to napadlo, ale išla som sa pozrieť na heslo “eprakone” na googli. A našla som na strane 11 jednu kočku, ktorá napísala čosi, čo mi hovorí, že som odviedla dobrú robotu: “Tak ako som napísala jeden blog mi vysvetlil môj život. Tým blogom je eprakone.wodrpress.com Helar, autorka tohoto blogu, sa stala mojou učiteľkou. Nie, nedávala mi osobné lekcie s prútikom v ruke a dokonca som si s ňou nikdy osobne nepísala. Ale to je jedno, lebo jej blog nám otvára kúsok jej duše. A čo môže byť lepšie ako sa učiť od ostatných? A ešte k tomu takýmto spôsobom? Ďakujem, že som na tú stránku natrafila. Už dva roky o nej viem, sledujem ale až teraz som sa odhodlala aj ROBIŤ to čo tam je popísané. A na to slúži tento blog. Helar ma naučila že sa nemám uzatvárať do seba, ale že mám predávať moje skúsenosti, porozprávať o mojich chybách aby sa tak ostatný mohly učiť a aby sme tak dosiahli ľahšie jednotu.” 🙂 Článok je z dnešného dňa. Niekto tam hore ma má rád a chcel, aby som sa dozvedela, že som predsa len vyorala presne tú brázdu, ktorú som vyorať chcela… 🙂 Kočka presne pochopila, že je to o netvárení sa, o autentičnosti, o tom, že sme, čo sme, niet čo skrývať a premaľovávať a že spolu tvoríme jeden nádherný celok – aj my, “hviezdy jasné” aj ostatní, “tie ksichty” 😉 .A tu je tá stránka: http://dajana.nepise.cz/39775-uvod.html . Dajana, ak toto nájdeš, ďakujem ti za tvoje vyznanie. Urobila si mi straaaašne dobre… 🙂

        P.S.: Tá “eprakone” na Pokeci – to nie som ja… 😆

        Like

    • heli,
      a máš pocit, že ja milujem keď ma niekto niekam neustále pchá a eeštee to aj prezentuje, ako svätú pravdu? … nič horšie ako toto nie je … a beriem na vedommie, .. nemala som robiť to čo sama nemám veľmi v obľube … ( na tomto je nutné z mojej strany ešte popracovať … tom vnímaní iných aj cez slová … nielen pocitovo, ale keď potrebujem na komunikáciu aj jazyk je nutné to nejako prispôsobiť môjmu skutočnému cíteniu a to je rešpekt voči všetkému živému a nie sekať slovami šéééécko do radu … 😕 ), .. .nejako som prepískla to, že som sa vnútorne spoľahla na to, že sa na môj koment naladíš pocitovo, energeticky či ako by som to nazvala, a pochopíš podstatu toho čo som chcela povedať … moja chyba, nemala som robiť predpoklady a ešte k tomu som zvrzala, ať mi ruiz či kto promine, jeho dohodu o vyjadrovaní sa jasne a jednoznačne, tuším bezchybnosť slova sa tomu hovorí nie? …. namiesto toho som sa vyjadrovala v podobenstvách, ako to robí moja “zbožňovaná” cirkev 😕 ..

      ale tak ta posledná veta sa mi páčila moja, … naozaj, vyzeralo to ako keby som zobudila draka 😛 😀 …

      Like

  2. a ja o poznani dnes,pred chvilou toto:
    prave mi prisla sms od brata,z dovolenky pri mori,kam islo s babkou aj moje vtipne dieta:”kubo si spieva:po schodoch,po schodoch,poznavam poschodia poznam po schodoch,po zvukoch…a ked skonci tak zadre:tak co babka dobre to bolo?pustim ti to este raz?” 😆
    inak to je jeho najoblubeniejsia pesnicka,furt si ju mantruje 😀

    Like

  3. poznámka autora: komenty nečítala, sorry 😉

    ešteže viem, o čom píšeš, inak by som nechápala asi 😀
    ja to volám také malé osvietenie. animačne klasicky zobrazené ako rozsvietená žiarovka nad hlavou 🙂 stalo sa mi to zatiaľ 3x, zakaždým neplánovane, nečakane (ktovie, kde mi plával ten kotviaci bod 😀 ), prekvapujúco. ako keď si zamyslení idete po chodníku a zrazu sa pred vami objaví plot 😀 že to čo toto?? 😀
    prvý raz si už nepamätám, čo to bolo, ale fakt by ste mi mohli nad hlavou vidieť tú žiarovku bliknúť 😀 nejak som zrelaxovala pri šití… 😀 raz to bolo v spánku… nie som si ale istá, či to bolo dačo z minulého života, budúceho, súčasného, nápoveda alebo tá tichá múdrosť. takže sa to možno ani neráta 😛 a raz ma osvietilo pri čítaní Smaragdových dosiek. ty brďo, to by som chcela zažiť znova. alebo, najlepšie, aby som si ten pocit/vedomosť vedela uchovať nonstop. véééľa prkotín, ktoré ma trápia, by sa razom vyparilo! 😉

    ďalšie rozpísané mi zas zmazalo, tak to tak asi má byť 😛

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.