Ďalší z článkov Female Warrior, čiastočne výcuc a čiastočne plný preklad:

V Tales of Power hovorí don Juan:

Láska bojovníka patrí svetu. Objíma túto obrovskú Zem. Zem vie, že bojovník ju miluje, a zahŕňa ho svojou starostlivosťou. Preto je jeho život plný až po okraj a nech už sa nachádza kdekoľvek, nachádza sa v stave hojnosti. Brázdi chodníčkami svojej lásky a kdekoľvek sa nachádza, je úplný.

Female Warrior píše, že keď absolútne prijmeme Zem a milujeme a rešpektujeme ju bez výhrad, zažívame lásku, ktorá presahuje všetky známe definície lásky. To preto, že láska bojovníka je láska úplnej voľnosti: nemá očakávania, neprodukuje pocity, ktoré na oplátku niečo očakávajú, nemá podmienky a nepotrebuje nič na to, aby pokračovala. Väčšina ľudí nechápe, čo bezvýhradná láska je. Len čo urobia niečo “zlé”, okamžite sa dostaví strach, že im bude láska odňatá, a tak hneď veria, že sú nehodní a preto si nezaslúžia lásku.

Ľudská história vyrobila definíciu lásky, ktorá sa zakladá na podmienkach: si láskyhodný, ak poslúchaš, ak súhlasíš, ak sa prispôsobíš, ak vyhovieš, ak sa správaš spôsobne, ak si krásny, ak si múdry, ak si úspešný a ak sa snažíš vyhovieť všetkým okolo seba. A toto všetko znamená len jedno – že niekde po ceste človek stráca sám seba, len aby bol hoden lásky iných.

Bojovníci vedia, aké dôležité je konať vždy zo srdca. Svet je plný strachu a tento strach pochádza z pocitu nemilovanosti, z pocitu, že niekto nie je hoden lásky.

Female Warrior: Úprimne milujem všetkých ľudí, ktorých stretávam, aj keď s nimi nesúhlasím a vytáčajú ma alebo sú divní (čím divnejší, tým lepšie), alebo plytkí, alebo keď ide o niekoho, o koho spoločnosť nestojím. Ľudia túto lásku vycítia, ale väčšinou ju nedokážu identifikovať, pretože je taká neobvyklá, taká voľná. Pred mnohými rokmi som po dobu takmer troch rokov u seba doma usporadúvala každé dva mesiace stretnutia krúžku vedomia. Jedného večera, po viacerých týždňoch malicherných konfliktov v skupine, som sa ich spýtala, prečo sa ešte vracajú. Viacerí mi povedali, že nevedia, ale že niečo tu je úžasné, čistého ducha a také vábivé, že nemali na výber a museli sa vrátiť.

Vieme, že konflikt obsahuje cenné lekcie a pomáha pri uvoľnení kotviaceho bodu. Bez ohľadu na priebežné konflikty sa tešili na spoločný čas. Čo si neuvedomili bolo, že to “niečo úžasné, čistého ducha a vábivé” nebolo nič zvonku – že to bolo v nich. Mali možnosť sedieť v priestore vyvtorenom čistou láskou, vo voľnosti a bez očakávaní a schopnosť mať rád bez dôvodov ich lákala vracať sa znova a znova.

Keď ľudia cítia okolo seba lásku bez výhrad, otvoria sa a dovolia si byť presne tým, čo v sebe cítia. Zisťujú, že všetky obmedzenia ich vlastnej lásky boli samonastolené cez historku o “nevyhovovaní”. Len čo si to uvedomia, ich vlastné srdce sa otvorí – láska nahradí strach, hodnota nehradí menejcennosť, sebadôvera nahradí hanbu. A keď je naše srdce otvorené, dokážeme aj ostatných zahrnúť do našej čistej a bezvýhradnej lásky.

A na záver je tam citát, myslím že priamo od FW:

Bojovník miluje všetky bytosti a všetky veci rovnako a s plnou voľnosťou. Tento spôsob lásky je splynutie, niečo, čo možno precítiť a pochopiť, ale nedá sa to vysvetliť. Túto úroveň lásky cítime, keď sme ticho uvoľnení, tak uvoľnení, že prestávame existovať. Zem má pulz, tlkot srdca, a ak sa nastavíme na tento pulz, v tom okamihu sa napojíme na všetko a pocítime, čo to znamená byť milovaný s plnou voľnosťou. A vtedy si uvedomíme, že existujeme len ako mikrokozmos všetkých vecí.”

Mne sa tento posledný citát veľmi pozdáva… Pripomína mi okamihy, kedy sedím na záhrade, cítim vánok, počujem bzučať včely, okolo poletujú vtáky, nad hlavou plynú oblaky a hranice mojej bytosti sa rozpustia a som vo všetkom, čo si len viem predstaviť… 🙂