Štyri atribúty bezchybného bojovníka

Vždy ma náramne zaujímalo, čo to vlastne presne ten “bezchybný bojovník” je a ako spoznám, či niekto alebo ja sme aspoň čiastočne na ceste k tejto bezchybnosti… A potom, keď som čítala v Castanedovi o tom, ako don Juan bojoval so svojím tyrančekom, našla som celkom podrobný opis…

Keď don Juan hovorí o tyrančekoch, nazýva ich požehnaním bojovníka. To preto, lebo testujú jeho bezchybnosť až do poslednej medze: buď sa svojej sebadôležitosti v kontakte s tyrančekom celkom zbavíme, alebo prehrávame.

Ak chce bojovník zo seba dostať maximum a stať sa skutočne bezchybným, potrebuje na to vzájomnú súhru šiestich prvkov. Jedným z nich je samotný tyranček – situácia, ktorá ho ženie až na hranu jeho síl a schopností a niekedy dokonca priamo ohrozuje na živote. Ďalším prvkom je vôľa a potom prichádza to, čomu hovoríme štyri atribúty bezchybného bojovníka:  kontrola, disciplína, zdržanlivosť a načasovanie.

Kontrola

O kontrole toho viem hodne. 🙂 Celý život som sa učila kontrolovať svoje okolie i seba samu a hlavne svoje reakcie na nečakané podnety. Moja devíza bola vždy “nesmie to byť vidno”, pričom “to” sa mohlo týkať čohokoľvek – od ľahkého rozladenia cez zlomené srdce až po rozbitú hlavu či zmrzačené telo. Dnes mi môžete vystreliť pri uchu a mnou ani nemykne, hoci nie som hluchá.  Neurológ mi ťukal svojím kladivkom do kolien a lakťov a moje telo sa ani nepohlo… Vytvorila som si silou vôle “exoskelet” 🙂 a postupom času som sa stala majstrom pretvárky.

To ovšem nie je tá správna “kontrola”. Kontrola, ktorú potrebuje bojovník, je kontrola nad svojím vlastným prístupom k situáciám. Je krásne, ak vás nerozhodí strieľanie vedľa ucha, ale oveľa krajšie je, ak nevypeníte emocionálne pri každej prkotine. Ak dokážete svoje vlastné emocionálne reakcie ustriehnuť natoľko, že vám emócia neskreslí vnímanie okolností a vy sa na všetko, i na vlastnú biedu a pohanu, dokážete pozerať triezvo, racionálne a so sústredením na cieľ, čo chcete dosiahnuť. Don Juan:

Ochotne som urobil všetko, čo odo mňa žiadal. Bol som optimistický a silný. A zvysoka som kašľal na svoju hrdosť či strach. Bol som tam ako bezchybný bojovník. Keď dokážeš udržať svojho ducha na výške, hoci niekto po tebe dupe, tomu sa hovorí kontrola.

Disciplína

Tak, tu potrebujem siahnuť po slovníku cudzích slov… 😳 Veci ako disciplína sú to, čo vidím u iných. A pritom, či mi uveríte alebo nie, nemám problém zaradiť sa do hierarchie – na jej vrchol… 😀 Moja sebadisciplína je mizivá. Chcem si žiť dobre a nemienim si niečo odriekať.

Našťastie, disciplína bezchybného bojovníka nie je o odriekaní.

Prvý atribút bola kontrola. Kontrolu nad svojimi prejavmi získavame len vtedy, ak im dokonale rozumieme. Aby sme im dokonale porozumeli, musíme ich odstalkovať. Stalkovanie u mňa znamená nos na stope nejakej podivuhodnej veci tak dlho, kým nenatrafíme na jej korene. A potom ju elegantne vyhryzneme (preto zuby rastú tak blízko ňufáka 🙂 ) a je pokoj.

Ovšem na to, aby sme sa neuspokojili s prvým náznakom nejakého “korienka”, potrebujeme disciplínu. Nie “poriešiť” vec a nič sa nezmení; naším cieľom je dosiahnuť stav, kedy dané presvečenie, prejav či predpoklad nad nami prestáva mať moc. A kým ten stav nedosiahneme, nepoľavíme. To je tá správna bojovnícka disciplína.

Don Juan učil Castanedu disciplíne rôznymi spôsobmi. Jedným z nich bolo, že mu dával niekedy aj nezmyselné úlohy a nástojil na tom, aby ich Castaneda vykonával. Keď náš mozog za tým, čo robíme, nevidí pre seba nijaký prínos, dokáže nás pri danej činnosti udržať už len jediná vec – disciplína.

Moja vlastná disciplína má povahu vlny: prichádza a odchádza. Ak o niečo ide – a stačí, ak je to len pocit, že niečo “treba aby bolo urobené” a tak to môžem rovnako dobre urobiť aj ja -, viem pri veci vydržať a dotiahnuť ju do konca. Ak o nič nejde, stačí mi predstava, že by som vec dokázala riešiť – a viac ma nezaujíma.

Keď sa don Juan potýkal so svojím tyrančekom, bol v nezávideniahodnej situácii. Všade mu hrozilo nebezpečenstvo. Nemal pocit vnútorného zástoja. Nemal vôbec nič, čoho by sa bol mohol chytiť – a navyše nemal ani veľkú chuť robiť to, čo robil… Ak to chcel ustáť, musel sa prestať ľutovať a miesto sebaľútosti sa musel venovať skúmaniu silných a slabých stránok a obvyklých rutín svojho protivníka. Síce ho to vôbec netešilo, nemohol z toho vyťažiť nijakú výhodu, a napriek tomu (alebo páve preto) musel udržať svoju vôľu na veci…

Zozbierať všetky tieto informácie, kým dostávaš na kožuch, sa volá disciplína.

Ak sa disciplína spojí s kontrolou, bojovník vnútorne “stvrdne”. Je sústredený na seba, ale nie sebecky; neponára sa do svojich emócií a nerýpe sa v nich, ale sa  úplne nezaujato pozoruje, aby odhalil záchvevy emócií, ktoré by sa mu mohli postaviť do cesty, a zvažuje každý svoj krok z hľadiska jeho dopadu. To značí, že sa nemôže snažiť uhrať každú situáciu, pretože niekedy lokálne víťazstvo vedie ku globálnej porážke. A tak nemôže konať zakaždým tak, ako by konať mal, keby ošetroval len túto jednu situáciu. Nespúšťa oči z nadradeného ceľa a čokoľvek sa udeje, prirovnáva len k tomuto cieľu a k ničomu inému.

Zdržanlivosť

Keď by ste potrebovali konať, aby sa vám nepokazil váš sebaobraz, aby ste sa nevystavili napospas emocionálnym poryvom, a napriek tomu konať nesmiete, dostavuje sa zdržanlivosť. Jednoducho nespúšťate oči z cieľa a je vám jedno, ako vyzerá momentálna situácia – pokiaľ neohrozuje nadradený cieľ. Nekonáte, hoci by bolo treba. Nezabúdate. Energiu príkorí v sebe jednoducho odkladáte a vyrovnáte ju neskôr, keď toto energetické vyrovnanie už nebude poškodzovať váš cieľ. Don Juan tomu hovorí:

Vieš, že čakáš a na čo čakáš.

Zdržanlivosť značí trpezlivo vyčkávať, bez nervozity či urýchľovania, jednoducho v sebe zadržiavať to, čo treba “vyplatiť”. Nemci tomu hovoria “Aufgeschoben ist nicht aufgehoben.” Odsunuté nie je zrušené.

Toto je moja lekcia v súčasnosti. Nepáči sa mi – ale nič s tým nenarobím. 👿 Ak chcem ísť domov, musím touto bránou prejsť – a zatiaľ je zatvorená.

Už som podobnú lekciu párkrát mala rozohranú, len v menšom rozsahu. Jediné, čo mi vtedy pomáhalo prestáť to čakanie (trpezlivosť je vraj anjelska cnosť 😕 ) bola predstava, ako si to niekto odskáče, len čo sa brána začne pootvárať… Celé mesiace som si brúsila zuby, aby som potom mohla rýchlo a odhodlane rafnúť! A viete, čo? Keď sa nakoniec brána skutočne otvorila, už nebolo nič dôležité… len vedomie, že môžem ísť ďalej! Preletela som cez ňu kozmickou rýchlosťou a všetky odplaty a rafanie ma v okamihu prešli… ani som si nespomenula! Bola som rada, že som na druhej strane…

Načasovanie

Posledný z atribútov bezchybného bojovníka je úžasná vec, ak máte dostatočnú kontrolu a disciplínu, aby ste po potrebnú dobu zadržiavali. 😕 Presne tak. Bez tých zvyšných troch je celé načasovanie o ničom.

Pochopila som to asi pred dvoma týždňami. Kedysi mi anjeli dali na zodpovednosť postarať sa o dvoch ľudí, ktorí síce neboli ochotní počúvať ma, ale mojou úlohou bolo postarať sa, aby dostali vhľad potrebný na to, aby sa pohli ďalej.

Pustila som sa do toho so svojím povestným hurá-patriotizmom. So šarmom aligátora som rozhodila siete a začala som do nich dotyčné dve obete vháňať. Samozrejme, bránili sa… Zosilnila som tlak. Bránili sa naďalej a viac. Vypenila som, podupala som po nich a s hrdo vztýčenou hlavou som odišla vypýtať si rozhrešenie od anjelov.

Dostala som ho a bola som hepi. Mala som vedieť, že anjeli ma len udržiavajú v dobrej nálade. 😕

Celú záležitosť som považovala za zbabranú a stratenú a venovala som sa iným veciam. Moc som nešpekulovala nad tým, že som nedosiahla zadaný cieľ… Nestála som o babysitting tým dvom a tak ma moje zlyhanie nijako mimoriadne netrápilo.

Potom jedného dňa, tak asi po roku, som sa odrazu náhodou potkla o situáciu, ktorá bola priam ideálna na to, aby som pozornosť jedného z mojich “zverencov” zamerala na oblasť, kde bolo treba rozvíjať sa ďalej… Nemala som to v úmysle, ale len čo som situáciu videla, rozpoznala som jej potenciál a pretože to bola kedysi moja úloha, urobila som, čo som chcela urobiť kedysi – deponovala som udičku.

Tým som sa zbavila jedného zo “zverencov”, pretože som práve svoju úlohu naplnila. 🙂

Vtedy, keď som sa o to snažila prvýkrát, jednoducho nebola tá správna doba. Keď však máte disciplínu čakať, kontrolujete svoju netrpezlivosť a zadržiavate, čo treba urobiť, jedného dňa sa vám postaví do cesty ideálna príležitosť – prirodzená, nenásilná, nevynútená. A vtedy bodujete.

🙂 Len čo som sa zbavila prvého zverenca, okamžite sa začali množiť situácie s druhým zverencom. (A obesili mi na krk tretieho. 😕 ) Ale teraz som už poučená: viem, že niekde niekto zariaďuje veci tak, aby sa diali. Ja nemusím umelo vyvolávať nijaké situácie. Stačí, keď nezabúdam na svoj cieľ. Čakám, viem, že čakám a viem, na čo čakám. A keď nastane moment “M”, budem konať. Ale nie skôr. 🙂

Kontrola, disciplína a zdržanlivosť sú ako priehrada, za ktorou sa veci zbierajú. Načasovanie sú stavidlá.

2 thoughts on “Štyri atribúty bezchybného bojovníka

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s