Na začiatku knihy The Fire From Within don Juan vysvetľuje Castanedovi, že človek má dva typy vnímania. Starí vidiaci im hovorili pravá a ľavá strana človeka.

“Pravá strana” je naša normálna pozornosť, naše bežné vnímanie, ktoré potrebujeme pre každodenný život. “Ľavá strana” je tajuplná stránka človeka, vedomie potrebné na to, aby ste sa stali bosorákom a vidiacim.

Pri učení “pravej strany” dostával Castaneda celkom bežné vysvetlenia a inštrukcie, ktoré mal napĺňať. V tomto stave považoval dona Juana a dona Genara za šamanov a bosorákov a seba za ich učňa.

V učení pre “ľavú stranu” podnikal výlety do nagualu. Naučili ho tri aspekty starého učenia: vedomie, stalkovanie a úmysel. Do stavu zmeneného vedomia ho don Juan dostával úderom na chrbát, medzi lopatky. Castaneda viackrát opisuje, ako mu ten úder vyrazil dych a na okamih skončil jeho vnútorný monológ. Kým bol v zmenenom stave vedomia, veci boli jasné a zrozumiteľné; keď sa z neho dostal, buď si ich vôbec nepamätal, alebo celkom stratil súvislosti.

To mi pripomína situácie pri channelingu. Keď mi niečo diktujú, v tom okamihu, keď tú informáciu dostávam, je absolútne zrozumiteľná, ostrá a jasná. Keď ju napíšem a potom čítam po sebe, nerozumiem, čo to vlastne má byť… Pôvodne som myslela, že je to dané tým, že informácie dostávam v obrazoch, ale tie potom pretlmočujem na slová – a teda nutne redukujem. Po tomto odseku som sa však začala zamýšľať nad tým, že channeling je vlastne tiež forma rozšíreného (teda zmeneného) vedomia – a tým pádom by tieto informácie boli učením “ľavej strany”…

V stave zmeneného, rozšíreného vedomia sa učeň správa takmer tak prirodzene ako v bežnom živote, ale má obrovskú schopnosť sústrediť sa na čokoľvek a toto sústredenie mu dáva obrovskú jasnosť a hĺbku informácií. Psychológ Mihaly Csikszentmihaly k tomuto stavu priraďuje aj stav, kedy sa zahĺbime do niečoho, čo nás baví, máme schopnosť vypnúť všetky vonkajšie rušenia, vnímame len danú vec a strácame pocit pre priestor a čas… a hovorí tomu flow, teda “tok”.

“Starí vidiaci zistili, že najlepší spôsob, ako odovzdávať svoje poznanie, bolo presunúť učňa do pozornosti jeho ľavej strany, do stavu zmeneného vedomia. Tu sa deje skutočné učenie.”

Na druhej strane, na veci zažité alebo poznané v stave zmeneného vedomia sa nevieme svojou bežnou pamäťou rozpamätať. Castaneda napríklad mal kontakt s členmi nagualovej družiny len v stave zmeneného vedomia a tak si ich v bežnom živote nepamätal; netušil, že existujú. Boli preňho nanajvýš tak nejasné postavy z nejakého sna. V zmenenom stave vedomia si človek nie je veľmi vedomý svojho okolia, pretože celú jeho pozornosť upútava to, čo sa deje a na čo sa sústreďuje.

Toto mi zasa vysvetľuje premenlivú hĺbku detailu na mojich šamanských cestách. Niekedy vidím všetko veľmi jasne a ostro – najčastejšie vtedy, keď to je z nejakého dôvodu dôležité; inokedy mám len slabý pocit, čo je okolo mňa. Predpokladám, že v tomto druhom prípade bolo dôležitejšie niečo iné – rozhovor, nejaká akcia, proste čokoľvek.

Učenie sa v stave zmeneného vedomia má svoje dopady pre bojovníka. Nikto sa nevie rozpamätať na veci, ktoré sa stali, kým bol v stave zmeneného vedomia. To pre bojovníka predstavuje takmer neprekonateľnú prekážku, pretože ak chce postúpiť, potrebuje sa rozpamätať na všetky poznatky, ktoré dostal v stave zmeneného vedomia – a to je vec osobnej energie. Aby sa na ne rozpamätal, musí dosiahnuť istú úroveň osobnej energie a majstrovstva v narábaní so svojím kotviacim bodom. Niekedy trvá celé roky, než sa učeň dostane do tohto stavu – a za tú dobu sa mu koncepcie a techniky bosoráctva už zažili, dostali doslova pod kožu, čiže majú potrebnú silu na to, aby sa pohol ďalej.