Včera som písala o ne-robení. Dnes prinášam príbeh k ne-robeniu s cvičením, ktoré navrhol don Juan Castanedovi, aby v ňom začal lámať bariéry vytvorené autopilotom.

“Počas dňa sú tiene bránami k ne-robeniu,” povedal. “Ale v noci, pretože v tme prebieha len veľmi málo robenia, je všetko tieňom – ešte aj spojenci. Už som ti o tom hovoril, keď som ťa učil chôdzu sily.”

Zasmial som sa a môj smiech ma vydesil.

“Všetko, čo som ťa doteraz učil, bol aspekt ne-robenia,” pokračoval. “Bojovník aplikuje ne-robenie na všetko na svete a napriek tomu ti o tom nemôžem povedať viac, než už som ti povedal. Musíš nechať svoje vlastné telo objaviť silu a pocit ne-robenia.”

Dostal som ďalší záchvat nervózneho chechotu.

“Je od teba hlúpe zosmiešňovať tajomstvá sveta len preto, že poznáš robenie zosmiešňovania,” povedal s vážnym výrazom na tvári.

Ubezpečil som ho, že nezosmiešňujem nič a nikoho, len že som nervóznejší a nemožnejší, než si myslí.

“Vždy som taký bol,” povedal som. “A napriek tomu sa chcem zmeniť, ale neviem, ako. Som taký nemožný.”

“Ja predsa už viem, že si pokazený,” odvetil. “To je tvoje robenie. A teraz, aby sme toto robenie zmenili, odporúčam ti navyknúť si iné robenie. Odteraz po dobu ôsmich dní si budeš klamať. Miesto toho, aby si si hovoril pravdu, že si ohavný a skazený a nemožný, budeš si hovoriť, že si presný opak, pričom budeš vedieť, že klameš a že si beznádejný prípad.”

“Ale prečo by som si mal niečo takto navrávať, don Juan?”

“Možno ti to vytvorí zvyk iného robenia a potom si možno uvedomíš, že obe robenia sú len klamstvá, ďaleko od reality, a že upínať sa na jedno alebo druhé je len plýtvanie časom, pretože jediná reálna vec je tá bytosť v tebe, ktorá zomrie. Dopracovať sa k tejto bytosti je ne-robenie ega.”

Takže ešte raz stručné a zjednodušené zhrnutie: robenie je náš obvyklý spôsob zaobchádzania s vecami, náš autopilot. Niektoré veci už robíme bez rozmýšľania. Najhoršie na tom je, že náš autopilot kontroluje, čo považujeme za prínosné, dobré, hodné námahy. To ostatné nerobíme.

Ale náš autopilot je z väčšej časti cudzia inštalácia. Musíme sa naučiť vysadiť ho. To dosahujeme spochybnením. V tom význame treba chápať aj to cvičenie, ktoré Castanedovi navrhuje don Juan: vytvoriť si celkom protikladnú rutinu, ktorá naše ego popletie. Keď si na ňu zvykneme, ego sa musí rozhodovať, po ktorej z nich siahne. Rozhodovanie stojí energiu a čas – a nám dodáva čas a energiu autopilota “vypnúť”.

Väčšia časť bosoráckeho stalkingu je o tomto – o vypnutí autopilota tak v oblasti emocionálnej (sebavnímanie, postoje a vzťahy), ako aj mentálnej (mentálne modely sveta) a spirituálnej (presvedčenia). Keď sa nám ho podarí vypnúť, máme šancu každú jednu situáciu v našom živote prehodnocovať “z nuly”, bez predpojatosti a teda adekvátne k tomu, čo je jej skutočná podstata.

A toto vypínanie autopilota je ne-robenie.