Ako vnímame šamanských spojencov?

K tejto téme sa mi ťažko zaujíma nejaké stanovisko. Šamanizmus i castanedovci používajú pojem “spojencov”. V šamanizme sú to energie, ktoré sa k nám premietajú cez naše vnímanie ako zvieratá alebo bytosti. Castaneda ich tiež označuje ako energie, ale nie sú také príjemné ako tie šamanské – sú desivé a ohrozujúce. Niektoré aj uňho majú podobu zvierat. Hovorí im “inorganické bytosti”. A ja sa teraz púšťam na hodne tenký ľad a pokúsim sa urobiť paralelu medzi oboma videniami.

Inorganickí spojenci

Inorganické bytosti vnímam ako istú formu energie. (Viac som o nich písala tu.) Nemajú pevnú podobu, sú len identita ako vietor alebo žiara. Sú to sily, ktoré z človeka môžu odsať všetku energiu. Don Juan si nezakladal na spojencoch, aj keď sám nejakých mal a používal. Vravel, že bosorák sa môže zaobísť aj bez spojencov – že je lepšie na tom slobodný, s vlastným zmyslom života. Nemal by po ničom túžiť – len vtedy je vyrovnaný a voľný.

Inorganických spojencov uchováva bosorák v malej vydlabanej tekvičke s úzkym hrdlom. V knihách som sa zatiaľ nedočítala, ako ich tam dostane, ale fakt je, že si tekvičku nájde, vysuší a vyhĺbi ju. Takáto tekvička nebýva väčšia než palec na ľavej ruke. Potom tekvičku ohladí a vyleští. Keď ju má hotovú, ponúkne ju svojmu spojencovi ako príbytok a navnadí ho, aby tento príbytok prijal. Ak spojenec súhlasí a “nasťahuje sa” do nej, tekvička zmizne zo sveta ľudí a spojenec sa stane bosorákovým pomocníkom. Robí miesto bosoráka veci, ktoré bosorák nemôže urobiť sám.

Castaneda vždy videl inorganických ako nejaké monštrá. Bosoráčka la Gorda mu vysvetlila, že to preto, lebo ešte nestratil svoju ľudskú formu. Kým je človek upätý na ľudskú formu, vníma všetko cez nejakú fyzickú formu. “A pretože spojenci sa priamo napájajú na našu životnú silu v oblasti nášho žalúdka, obvykle v nás vyvolávajú nevoľnosť a my ich vnímame ako ohavné, ťažké stvorenia.”

Ale čo ak je to dané vnímaním?

Ak je však vnímanie spojencov len naša projekcia, teda my im v našom vnútri dávame istú formu, tak potom sú desiví len dovtedy, kým je naše vnútro zmietané strachom (napr. z neznámeho). Ak sa pohybujeme v súlade so svetom naokolo, budú mať pravdepodobne podobu bytostí z okolitého sveta (teda typických šamanských silových zvierat). A človek, ktorý sa už celkom zbaví svojich strachov a preferencií a “odosobní sa” (v castanedovskom vnímaní “stratí ľudskú formu“), vníma ich už len ako to, čo sú – ako čistú energiu.

Priznávam sa, je to dosť náročný špagát, ktorý práve robím… ale ak by to tak bolo, veľmi by sa mi to páčilo! 🙂 Celý život som sa považovala za strachopuda, ale zjavne som ním nikdy nebola. Energie v mojom živote boli totiž desivé len v detstve, do nejakých 14-15 rokov. Odvtedy som videla všeličo, ale už ma to akosi nedesilo… a energie, s ktorými som sa stretla, mali najčastejšie formu zvierat alebo ľudí. Spočiatku všetky mali nejakú presnú podobu. Čím dlhšie anjeli do mňa rýpali, tým menej som energie vnímala ako podobu… Postupne sa menili len na energiu. A keď sa dnes spätne pozerám, ja sama som akosi v svojich očiach začala strácať ľudskú formu.

Nuž čo, páčilo by sa mi, keby to bolo tak – ale ruku do ohňa za to dať nemôžem! 😀

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.