Väčšinou sa snažíme byť dobrí a vyzerať dobrí v očiach iných. Ale potom niekedy máme zlý deň a prejavíme také svoje vlastnosti, za ktoré sa buď hanbíme, skrývame ich alebo sme si vôbec neuvedomovali, že sme toho schopní. Je to len prirodzené. Mimo reality nášho fyzického sveta neexistuje “dobré” a “zlé”, existujú len skutky a ich dopady. Vlastnosti a ich prejavy. Myšlienky a ich dôsledok. A pretože veci nie sú “dobreé” alebo “zlé”, nepotrebujeme nič potláčať a za nič sa hanbiť. Sme dokonalí tým, že v nás je všetko. Keď si umožníme prijať toto presvedčenie, prestaneme sa na naše drobné “zlyhania” pozerať ako na známku zlého charakteru a vidíme len to, čo to v skutočnosti je: nejaká vlastnosť prejavená v nevhodnej situácii – a preto vedúca k nevhodnému výsledku.

Ďalšia z meditácií od reverendky Misy nám umožňuje nedovoliť, aby tieto drobné zlyhania poničili náš pocit sebahodnoty:

Nájdime si tiché, nerušené miestečko. Pohodlne sa usadíme a zatvoríme oči. Jemne dýchame, kým sa telo a myseľ neskľudnia. Sústreďme sa na náš dych a na tlkot nášho srdca. Len tíško dýchajme, až kým sa staneme naším dychom a naše srdce sa otvorí.

Niekedy proste nie sme tí najžiarivejší hrdinovia, ako by sme si to priali. Inokedy zas sme. Proste je v nás jedno aj druhé. Pripomeňme si, že väčšinu času sa snažíme robiť najlepšie, ako len vieme, a vdýchnime do seba svoju vlastnú dobrotu. Pripomeňme si prípady, kedy sme boli skutočne výnimočne dobrí, láskaví, trpezliví, plní pochopenia a nezištnej lásky. Precíťme tieto vlastnosti v svojom vnútre. Splyňme s nimi, až nás dokonale naplnia. Vdýchnime podstatu našej dobroty do každej čakry počínajúc korunnou a končiac koreňovou.

Keď sme plní tohto pocitu a cítime, že z nás vyžaruje navonok, zhlboka sa nadýchnime a ústami vydýchnime. Pohýbme prstami na rukách i nohách. Pomaličky sa vráťme do nášho denného vedomia, ale vezmime si pocit vlastnej dobroty do celého dňa.