O hanbe a sebakritizovaní

Zasa si sem prenášam časť nedávneho článku z Belangelo. Ešte stále som nevymyslela kľúč, podľa ktorého budem články umiestňovať sem alebo na Belangelo, ale tie, ktoré tam plním teraz, sú zdrojom pre projekty, ktoré buď existujú alebo plánujem, takže toto lavírovanie medzi dvoma stránkami ešte bude asi chvíľku trvať 😕 .

A tu je motivačný výcuc:

Najčastejšie pocity hanby sú z toho, že niečo buď nerobíme, nerobíme to dostatočne dobre alebo že v tom nie sme stelesnením dokonalosti (perfekcionizmus). Očakávame od seba priveľa: očakávame, že vždy budeme dokonalí, a to aj vtedy, keď veci robíme po prvýkrát a teda nemáme potuchy, čo nastane!

Preto je hanba takmer vždy spojená so sebazhadzovaním. Chcete niečo urobiť dobre alebo dokonale a nenaplníte svoje očakávania – a navyše máte pocit, že iní tiež vnímanú vašu nedokonalosť a neschopnosť.

Ľudia s vysokou tendenciou hanbiť sa za seba nosia v sebe ešte jeden podivný mechanizmus, ktorý im vôbec neprospieva: keď niečo neurobia perfektne alebo aspoň tak dobre, ako si mysleli, že by to urobiť mali, zaplaví ich pocit nevyhovovania a ešte dlhé hodiny, dni alebo týždne (niekedy aj roky!) po tom, ako niečo neurobili “dostatočne dobre”, si to v hlave znova a znova prehrávajú, mentálne a emocionálne sa vracajú späť do tej situácie a jej zahanbujúci dopad ešte stupňujú. A pretože medzičasom dospeli k názoru, že nie sú “dosť dobrí”, tak sami seba za to trestajú.

Čo s tým?

Najlepší protiliek proti sebaobviňovaniu je bezvýhradná akceptácia seba samého – vedomie, že sme len ľudia a ako takí robíme z času na čas aj chyby; vedomie, že tieto chyby sú len uplatnenie nejakej našej inak dobrej schopnosti v nevhodnej situácii, ktoré nijako nevypovedá o našej celkovej ľudskej hodnote.

A tu prichádza na radu druhý prístup: postupné znecitlivenie. Ide o opakované cvičenie, kedy si vyberiete niečo, za čo sa sami pred sebou hanbíte, ale právne je to ešte na dobrej strane zákona a nikomu (ani sebe) tým neublížite. Okolie na vás bude pozerať ako na cvoka, vy si budete prichodiť ako cvok – ale súčasne zistíte, že len čo opustíte “cvokovitú” situáciu, ste z toho vonku a nič zlé sa vlastne nestalo!

Čítať kompletný článok môžete na Belangelo.

Reklamy

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.