Z kolien späť na nohy

10mecovDnes ráno, keď ma napadlo písať tento článok, vyzeralo to ešte ako dobrá myšlienka… Už si tým nie som až taká istá. 😕 No dobre, o čo pôjde? Ako viete, pred pár dňami začalo moje najnovšie “anjelské utrum” po tom, ako mi prezradili, že ma v pohode dlhý čas klamali. Celkom sa zrútila moja predstava o realite, pretože všetko, čo som vedela, mohla byť nepravda… Čo si budeme bublať: išla som do kolien. Toto je pokus zadokumentovať, ako taká skúsenosť vyzerá…

[Priznávam, tá ilustračka, ktorú som si vybrala, je dosť dramatická, ale nuž čo narobím…? Ja som už raz taká – “dramatická”… Posledný akčný hrdina! 😛 ]

Za to, že ma to vôbec napadlo, vďačím Mirovi a našej konverzácii včera na Mračnej hore. Kedysi som Mirovi (asi) poslúžila ako opora a dnes mi to vracia on… Miro, ďakujem!

Takže späť k príbehu, ktorý:

  • nebude krátky
  • možno nebude mať koniec.

Ako sa to celé spustilo

S anjelmi som komunikovala asi dva roky. Mali sme spolu hodne trecích plôch, ktoré som dostatočne srdceryvne 😛 popisovala v predošlých článkoch Som späť, Som späť (anjelský showdown), ale veľa ich nájdete aj na Angeláriu. Niekedy som ich nenávidela, niekedy som ich milovala, ale stále som mala pocit, že ma ťahajú dopredu a robia ma “lepšou”. Povyprávali mi kadečo; len časť z toho sa dostala na tieto stránky (tá racionálnejšia 🙂 ). Nie vždy to bolo pravdivé. Keď mi takto “zaklamali”, vzala som to ako “anjelský test”, že sa mám zachovať inak, než by som sa zachovala normálne. A tak miesto toho, aby som zúrila a nakopala ich do ich energetického pozadia, tak som sa železnou rukou ovládala a po každom klamstve som si hľadala cestu späť k nim.

No a potom prišiel 11. október t.r. a moje posledné anjelské “utrum”. Došla som k zisteniu, že “dnes som sa dostala do stavu, že neviem, čo si myslím… Nemám názor na veci. Moja predstava “reality” sa tak trošku zosypala a musím si ju vybudovať znova.”  Najviac ma pritom prekvapilo, že ma situácia vôbec nenaštvala (čo absolútne nezodpovedá môjmu naturelu). Vzala som ju ako fakt, posnažila som sa obmedziť škody vyplývajúce z tohto zistenia a ísť si svojou cestou ďalej.

Nehnevám sa na anjelov. Oni vedia, prečo robia veci, ktoré robia… ak teda existujú. Pretože ešte vždy je tu aj tá možnosť, že som si všetko navrávala alebo že som bola v kontakte s kýmsi, kto sa za anjelov len vydával… Neviem. Sú jednoducho veci, ktoré sa nikdy nedozviem.

Ale navyše som si uvedomila ešte jeden paradox. Čo ak ku mne pristupovali ako k hociktorému inému človeku a očakávali odo mňa reakciu, ktorú by vyprodukoval hociktorý iný človek? Napríklad ak niekomu zjavne zaklamem, rátam s tým, že sa naštve a prestane so mnou hovoriť. Čo ak mi klamali na to, aby som s nimi prestala hovoriť? A ja, šľachetná koza, som sa “ovládla” a hovorila s nimi naďalej?

Ak teda očakávali celkom iné správanie, ja som im ho nedala. Ak chcem zmeniť beh vecí, tak im treba dať správanie, aké očakávali.

Existuje čosi ako Ockhamova britva: ak máš viacero vysvetlení, najpravdepodobnejšie je to, ktoré je najjednoduchšie. A najjednoduchšie vysvetlenie je: “ak ti klamem, nestojím o to, aby si so mnou komunikovala ďalej”. (Inými slovami: ak by mi na komunikácii záležalo, neohrozím ju.)

A tak som sa rozhodla prijať hru a zachovať sa ako hociktorý iný človek. Jednoducho sa vzdať ich spoločnosti, urobiť hrubú čiaru a začať z nuly.

Hmmm… ale kde je nula? Kedy vlastne to “klamanie” začalo? Len v posledných dvoch rokoch, čo som s nimi komunikovala, alebo v posledných pätnástich, čo sa mi v mojom živote mihali niekde “na pozadí”?! Som ochotná vrátiť sa do “bodu nula” – ale kde je “bod nula”?

Čo je dnes moja predstava o realite? Neviem. To, čo som za ňu doteraz považovala, je pozliepané z vecí, ktoré sú môj názor, z vecí, o ktorých sa domnievam, že sú môj názor, ako aj z vecí, ktoré mi vysvetlili anjeli a ja som ich brala za pravdivé informácie (a časť z nich pravdivá byť skutočne môže – lenže ktorá?). S týmto modelom reality sa nedostanem nikam! Už nikdy nebudem môcť veriť jeho súčastiam – pokiaľ si ich znova neoverím inak a znova neakceptujem ako svoj vlastný názor.

Nechce sa mi veľmi do toho.. Momentálne si visím vo vzduchoprázdne a nič sa ma netýka, nič ma nezaujíma a nič ma netanguje. Ale jedného dňa sa budem musieť začať znova hýbať. A potom budem písať svoje postrehy sem, do tohto článku. Urobím z neho niečo ako denník toho, ako sa z kolien vyhrabať späť na nohy. Dokonca tuším, že tým možno niekomu aj pomôžem – viem o viacerých ľuďoch, na ktorých sa anjeli v súčasnosti vyšantievajú!

Pre dnešok stačí. Z času na čas sa sem príďte pozrieť, či niečo nové nepribudlo. Aby ste to nemuseli zdĺhavo hľadať, nájdete to ako linku na lište vpravo… až kým nebudem vedieť, kto som a čo si myslím.

Dodnes

Keď som sa dozvedela, že mi anjeli klamali, ostala som – napodiv – pokojná a neemocionálna. Bolo mi to jedno. Ani ma to nenaštvalo, ani ma to neurazilo, ani nič… Len som si povedala, že už mi nestoja za to, aby som plýtvala časom nad kyvadlom, keď výsledky sú viac než otázne. Môj vnútorný postoj bol “nehnevám sa na vás, ale už s vami nechcem hovoriť”.

Potom sa objavili prvé reakcie na článok a ja som sa zapojila do komentárov. A až pri písaní komentárov som si uvedomila, že síce nič necítim – ale najedovaná a dotknutá som! Zas raz mi až moje vlastné písané slovo ukázalo, aké emócie mám.

Takže začala introspekcia. Lekcia prvá: pri anjeloch som sa odučila cítiť. Zjavne som sa však neodučila naštvať sa. 😦

Potom večer pri telke som v hlave počula, ako ma volajú… než to slovo doznelo do konca, povedala som “STOP. Nechcem vás počúvať. Nepočujem vás.”

Neskôr som v hlave začala vyslovovať Gabrielovo meno. Povedala som “Gab…” a znova “STOP. Je to len moje podvedomie, naučené na isté rutiny.”

Lekcia druhá: Keď idete meniť svoj život od základu, ste sami sebe najväčším nepriateľom. Musíte prerušiť všetky podvedome bežiace rutiny, ktoré vás viažu k minulosti. Nie je to rýchle a nie je to ľahké – ale dá sa to.

14.10.2009

Lekcia tretia: Niečo nado mnou drží ochrannú ruku. Mala som rozčítaného Gregga Bradena (Realitäts-Code) a nejako mi nešiel “dole gágorom”. Keďže sa mi však uvoľnil čas, čo som predtým trávievala s kyvadlom, vzala som knihu znova do ruky. Pred pár dňami som prekladala niekoľko článkov a potkla som sa pri nich o označenie Pole, hologram. V Bradenovi som ich našla hneď na prvej strane, ktorú som otvorila. A našla som v ňom citát, ktorý mi možno pomôže ďalej:

“Keď sa tak pozrieme na náš život – náš spirituálny a materiálny blahobyt, naše vzťahy a kariéry, naše najväčšie lásky a najvýraznejšie výkony a aj naše najväčšie prehry a nedostatky – potom sa pozeráme priamo do zrkadla našich najhlbších a často podvedomých presvedčení.”

Správa došla… Ak chcem skúmať svet “tam vonku”, potrebujem najprv dobre pozrieť do zrkadla. Mám na to jednu osvedčenú metódu – osobný totem. Asi nastal znova čas ísť navštíviť zvieratká a zistiť, kam sa mám posunúť…

Doteraz som si len urobila meditáciu na stretnutie sa so svojím “budúcim Ja”. Budúce Ja nám pomáha riešiť naše súčasné problémy. Ja som síce nijaké otázky ani problémy na riešenie nemala, ale bola som zvedavá, či je moje Budúce Ja spokojné a šťastné… Bolo. Spájali sme si svoje vedomia a pamätám sa, že mi dalo nejakú myšlienku, nejaký nový pohľad… ale už som zabudla, čo to bolo. Možno začať písať tento článok?

16.10.2009

Keď som si čítala komentáre k tomuto článku i k tomu o anjelskom “utrum”, zostalo mi smutno… Keď sa človek necíti dobre, hneď sa nájdu ľudia, ktorí ťa utešujú, hoci to neznášaš, alebo ktorí ťa skritizujú za to, ako sa k veci staviaš – alebo dokonca ti začnú robiť psychoanalýzu najkompetentnejšiu na celom svete (pretože absolútne hlasnú a jednoznačnú). Tak trochu mi to pripomenulo jednu kámošku: tiež má tendenciu niekoho si obľúbiť a postaviť na piedestál. Daná osoba potom prestane mať právo na svoju ľudskosť a musí len stáť na tom piedestáli, aby k nej kámoška mohla vzhliadať… A ak sa na vás náhodou objaví nejaká drobná “puklinka”, hneď je vám to zazlievané!

Ja zas mám tendenciu z týchto piedestálov zliezať, pretože sa mi “tam hore” nestojí dobre… Trpím závraťami. Potrebujem zem pod nohy a robiť chyby! A ak si za svoje chyby okamžite “skásnem” psychoanalýzu, nepoteší ma to. A keď ma začne “nálepkovať” niekto, kto o mne nič nevie a nežil ani deň v mojej koži, dotkne sa ma to.

V tomto bode mojich úvah sa vo mne ovšem ozval môj vnútorný psychoanalytik. “Keď reaguješ podráždene, tak preto, že na tieto veci si citlivá. To, čo ťa často rozčuľuje na správaní druhých, je presne to, čo robíš aj sama iným, ale nechceš to vidieť… Nie si aj ty jedna z tých premúdrelých kritizujúcich, ktorí všetko vedia lepšie?!” A ja som sa zamyslela a musela som priznať, že niekedy somLekcia štvrtá: keď na niečo reagujeme citlivo alebo precitlivelo, môžeme tam mať svoje slepé miesto. Nie je to hláška o tom, že ten druhý je blbý, ale že sa v tomto ohľade možno vidíme skreslene… A preto ak nás niekto alebo niečo dobre naštve, mali by sme sa pozrieť, či nám práve Život nehodil maličkú “udičku”, aby nás upozornil, kde na sebe máme čo zlepšovať!

No dobre. Po tomto sebauvedomovaní som sa hneď cítila menej debilne. 😦 A keďže moje ego bolo už zachránené, nastal časť “pustiť žilou” anjelom… 🙂 Kto to bol, kto mi klamal? Kto sú?

Možností je hneď niekoľko a nie sú veľmi utešené. Tak predovšetkým, nemuselo ísť o nijakých anjelov! Mohla to byť len projekcia môjho podvedomia, neexistujúce predstavy, ktorým podvedomie akosi (mechanizmus nepoznám) dalo samostatnú podobu. Čiže v skratke: hovorila som sama so sebou.

Iná možnosť by bola nejaká astrálna háveď. Niečo, čo som v svojej “astrálnej simulácii” vytvorila a dala tomu život, ale čo nikdy nebolo tým, za čo som ho považovala (a za čo sa pravdepodobne považovalo ono samo). Ešte horší prípad by boli geinveni. To už sme rozoberali a aj keď sa s tým nejako neviem zmieriť, je to možnosť, ktorú musím brať do úvahy.

No a posledná možnosť je najdesivejšia – boli to anjeli. Ak to boli anjeli, mám problém – porobila som dohody a Otec je povestný tým, že si dokáže došliapnuť, aby sa dohody s ním dodržiavali! (A to aj vtedy, ak sám svoju časť nedodrží.) Takže je jedno, čo ja urobím – ak to boli skutoční anjeli, viem, ako veci skončia a že nemám šancu to ovplyvniť.

To sa mi zasa ani trošku nezapáčilo… Ale odrazu ma pochytil humor: ak mi oni klamali, tak hocikedy, keď začnú naliehať, aby som dodržala dohody, môžem povedať “pardón, súdruhovia, ale keď som vám to sľubovala, klamala som… a viem, že dobre rozumiete významu tohto slova!” 😛

A v tom okamihu, keď som si to povedala, uvedomila som si, akú hlúposť robím! Prečo ma zaujíma, kto sú oni? Nech by boli ktokoľvek, čo by to zmenilo na veci? Nič… Nie je dôležité, kto sú oni – dôležité je, kto som ja.

A na to odpoveď ešte stále nemám.

Obávam sa, že to potrvá istú dobu. Možností je hneď niekoľko. 1. Som blbec, ktorý mal spirituálny zážitok a zlyhal pri tom. 2. Som blbec, ktorý naletel nejakým geinvenom. 3. Som Tvorca, ktorý vytvoril v astráli “paralelnú realitu” a obsadil ju tvormi, ktorí si o sebe skutočne myslia, že sú anjeli. Takže nie blbec, ale macher. 4. Šibe mi. (Takže zasa blbec, ale tentokrát ako diagnóza.)

Podvedomie mi ešte stále vyhadzuje staré rutiny. Niekedy mám pocit, že počujem, ako ma volajú. Na to okamžite vyšteknem STOP! Nemyslím na to. Niekedy ešte začnem volať Gabriela. Okamžite príde STOP! Poznám to; je to asi štvrť storočia, čo som toto raz už absolvovala. Dnes na to mám už aj teoretický podklad: LOA, zákon rezonancie.  Kým budem rezonovať to, s čím som bola v kontakte (anjeli alebo čokoľvek iné), bude to ku mne prichádzať. Ak sa toho chcem zbaviť, musím to prestať rezonovať. A to dosiahnem jedine tak, že zmením svoj vnútorný monológLekcia piata: Každá zmena svojho vnímania a prežívania začína kontrolou a postupnou zmenou vnútorného monológu.

Môj vnútorný monológ teraz vyzerá ako séria výkrikov “STOP!”. (Aspoň že je to stručné. 😕 ) Cieľom je zabarikádovať tie duševné chodníčky, po ktorých som sa doteraz pohybovala celkom automaticky. Je to ako nahádzať na ne kopu konárov, aby ich človek musel preliezať. A vždy, keď natrafí na kopu konárov, musí sa zastaviť a má šancu rozhodnúť sa, či ju preliezť chce alebo nie. Inými slovami: vypínam autopilota.

Druhé špecifikum môjho vnútorného monológu je, že sa snažím veci pomenovávať čo najpresnejšie. Keď si spomeniem na anjelov, už ich nenazvem “anjeli”, ale “to, čo považujem za anjelov”. Takto sama seba učím žiť s neurčitosťou. Vnášam relativitu do svojho sveta absolútnych právd a faktov. Učím sa uvedomovať si, že momentálne všetko, s čím som v kontakte, nie je viac než moja vlastná projekcia – a tým pádom možno fantazmagória!

Lekcia šiesta: Možno sa k pravde dopracujem tým, že si začnem uvedomovať, čo všetko beriem za fakt a ono je to len môj predpoklad. Táto lekcia znie nádherne jednoducho. A potom do toho niekedy príde realita a vy zas neviete, čo si máte myslieť:

Včera som sa stretla s človekom, ktorého poznám už asi 10 rokov. Kedy-tedy sa nám skrížia na okamih cesty. Vážim si ho, ale máme veľmi málo spoločného. A k tomu sa ešte pridáva, že je tak trochu “mačo” a o ženách nemá vysokú mienku. Aj keď ma kvôli môjmu rozumu toleruje, nijako zvlášť moju spoločnosť nevyhľadáva.

Včera som ho stretla hneď dvakrát. Prvýkrát bol presne taký, ako si ho pamätám. Druhýkrát sme sa stretli po pár hodinách. Zrazu mi začal hovoriť všelijaké osobné vyznania, hodnoty a presvedčenia. Bol náramne intenzívny. Stále som mala pocit, že na mňa nejako tlačí. Sedela som, on nado mnou stál a počas hovorenia sa stále viac a viac približoval. Pozrela som naňho nahor, a tu som to uvidela – mal celkom iný výraz v tvári. Intenzívne na mňa pozeral a oči a ústa sa mu usmievali, ale s výrazom blahosklonnosti, odstupu a nesmiernej tolerancie… Tvár bola môjho známeho, ale pohľad bol anjelský… Civela som naňho ako myš na hada a z jeho tváre vyžarovala taká intenzita, že som sa cítila, ako keby ma ten pohľad zatláčal do stoličky… A vtedy mi preblesklo hlavou: “Michael. To je Michael!

Bola som celkom paralyzovaná. Nevládala som sa pohnúť, len som cúvala a nado mnou bola tá strašná blahosklonná tvár a tlačila na mňa… Rýchlo som sa v duchu začala brániť “nechcem ťa vidieť, nechcem ťa vnímať!” Nebolo mi to veľa platné. Tak som sa tam na tej stoličke šúverila a on na mňa pozeral a niečo mi rozprával, ale ja už som zámerne prestala počúvať… a stále som si uvedomovala, že to musím uhrať, že ten známy na mne nesmie vidieť, ako sa cítim, hoci pravdepodobne si to nebude pamätať… Potom ktosi prišiel, situácia pominula a ja som utekala do baru “kopnúť” si panáka, aby som sa toho striasla.

Ešte raz som ho ten deň stretla. Počula som ho na chodbe, ako telefonuje. Poviem to, ako to je – utiekla som v blúzke na ulicu do dažďa a snehu, len aby som sa mu vyhla…

Tento zážitok som nedokázala spracovať ani odrekapitulovať. V noci som nevedela zaspať, ako sa mi ten strašný, intenzívny pohľad a nátlak stále znova vracali. Pravda je, že som si veľa nepospala. Mohol to byť Michael (prepána, prečo práve Michael?), ktorý dočasne prebral kontrolu nad telom môjho známeho, aby sa mi ukázal, ale naozaj nechápem, čo tým mohol chcieť dosiahnuť… Alebo mi celkom kvalitne šibe a všetko si len navrávam.

Lekcia siedma: Všetko je možné a nič nie je isté. Pracuj s možnosťami a nikdy ich neber za fakt. Je to len možnosť, tvoj momentálny stav poznania, ktorý už zajtra môže vyzerať celkom inak.

A ešte mám dva dodatky. Jeden sa týka korešpondencie s Tinou a Sassenkou po tom, ako sa celá “anjelská” bota prevalila. Kočky mi napísali:

Ahoj Helar,
mam taky pocit ze mi chces napisat.
Tak ti vychadzam v ustrety.
Ak tomu tak neni prepac za omyl a prijmi tuto spravu odo mna.
Hoci sa zda (a mrzi ma to) ze si sa posunula naspät dozadu,
myslim ze sama vies, ze vdaka tomu pokrocis dopredu a preto som rada.
Anjelskym energiam je luto ze to takto dopadlo (viem ze ti to je teraz na dve veci),
islo skor o selekciu co dat na net a co nie.

Posielame ti VELA LASKY.

Sassena
a Tina

Odpovedala som:

Tina a Sasenka,
 
dakujem, ale nerobte si o mna starosti… Fakt je, ze ma to posunulo vpred. Dokazala som nieco, o co som sa bezuspesne snazila uz x-krat: idem dalej – a tentokrat bez anjelov.
 
Vsetko zle je na nieco dobre 🙂 … Vcera mi jeden z citatelov nainfikoval myslienku urobit z toho “navratu spat” weblog, takze je mozne, ze to budete sledovat v priamom prenose… 🙂
 
helar
 
PS: Intuicia zlyhala 🙂 – nechcela som sa ozvat 🙂

Tina:

Ahoj,
sme radi ze ti je dobre! 🙂
Rozmyslala som preco Michael tak urgoval ten mail (inac je to dost cudna energia ..a s egom??), a myslim ze to bolo lebo ta “stratili”? dohady …dohady.. dohady…
V kazdom pripade sa tesim na novy blog! 🙂
Tina

No a druhá vec je stará pár minút. Došla mi do mailu hudba s názvom Come Back. A hoci som doteraz sledovala všetky “udičky”, uprednostňujem nepochopiť.

A ešte stále neviem, kto som.

17.10.2009

Včera večer ma zradilo podvedomie. Pri telke mi začalo nahadzovať všelijaké “kontakty”. Nepomáhalo ani moje obvyklé “STOP!” Tak som si začala v duchu spievať mantru a odrazu je kľud. ÓM NAMÓ BHAGAVATÉ VASUDÉVAJA! Neviem, čo presne robí, ale nepodarilo sa mi ju zmeniť na inú. Posledný pozostatok mojich “anjelských” čias…

Večer som si ešte vyložila karty s otázkou, ako mám vnímať túto situáciu. Vyšiel mi tento výsledok:

qV strede ako hlavná odpoveď je Kráľ Mečov a svoj meč (=logiku, racionalitu) pred sebou drží ako zbraň i ako ochranný štít. Chápem to tak, že sa odo mňa v tejto situácii očakáva racionálny a rozumový prístup.

Hore ako nastavenie prostredia s vplyvom na hlavnú odpoveď je obrátená Trojka Palíc. Kreativita je zablokovaná, situácia je mimo kontroly, veci, projekty a vzťahy sa rozpadávajú.

Dole ako moje vnútorné nastavenie vo vzťahu k hlavnej odpovedi je obrátená Desiatka Palíc: naložila si si toho na seba priveľa a veci sa ti totálne vymkli spod kontroly. Musíš sa zastaviť a pozbierať sily, inak zhavaruješ.

Vľavo ako minulé nastavenie situácie s dopadom na dnešok je obrátený Cisár: niekto iný ťahá za nitky a ty si len bábka v nejakej väčšej hre, nad ktorou nemáš najmenšiu kontrolu.

Vpravo ako karta s budúcim pravdepodobným vývojom situácie (aspoň ja by som si veľmi priala 😕 , aby to bola skutočne karta s týmto významom, ale tento rozklad som dostala od anjelov celkom bez vysvetlenia, takže nad významami ešte len laborujem) je Kráľovná Pohárov: láska, podpora, ochrana. Akosi ma pri tom napadla Gaia…

Niekedy nechápem, ako karty môžu vychádzať tak, ako vychádzajú.

No a dnes ráno som urobila ešte ďalší mentálny krok, ktorý sa zakladá na lekciách 5, 6 a 7 zo včerajška: aby som do svojho zmýšľania dostala relativitu a začala mapovať skutočné súvislosti, prešla som na používanie myšlienkových procesov Eliyahu Goldratta. Ododneška používam “podmienku nutnú” a “podmienku nutnú, nie však postačujúcu” a vyjadrenia typu “ak… a súčasne ak… tak potom…”. To mi umožní budovať si predstavu o realite, ktorá bude prístupná korekciám a nebude “vytesaná do kameňa”.

Lekcia ôsma: Aby bolo naše uvažovanie postavené na pomerne presnom mapovaní reality, používajme formuláciu “ak… a súčasne… tak potom…”. V praxi to vyzerá takto: ak mi to, čo poznám ako “anjeli”,  niekedy klamalo a niekedy hovorilo pravdu a súčasne ja nepoznám algoritmus, ako tieto dve veci od seba odlíšiť, tak potom je to nepoužiteľný zdroj informácií. Ak je to, čo nazývam “anjeli”, nepoužiteľný zdroj informácií a súčasne ja som zameraná na vyhľadávanie informácií, tak potom nemá zmysel sa s anjelmi kontaktovať… Zábava, čo? 😀

Ešte jedno poznanie z dnešného rána: Aurík, Mariaaab a Eldhwen mi potvrdili, že v mojom včerajšom rozprávaní skutočne  išlo o Michaela. Povedala by som “sláva, nešibe mi!”, ale pravdu povediac, dnes by som si asi radšej priala, aby mi šibalo… 😦 Ak totiž to, s čím som bola v kontakte, boli skutočne anjeli a veci som vnímala tak, ako sa diali, bez skreslenia, tak potom budem mať veľký problém nechať ich za sebou. Otázkou zostáva, ako “veľký” je “veľký problém”… Uvidíme!

18.10.2009

Dnes ráno som si pri čistení pošty všimla mail, ktorý som chcela okamžite vymazať, ale nejako mi to nedalo a pozrela som sa dovnútra (v predmete mal totiž napísané Chceli by ste poraziť zemskú príťažlivosť?, čo je to posledné, čo ma tanguje 😕 ). Mail bol o novej knihe Caroline Myssovej, pomáhal ju predávať a obsahoval linku na nejakú info stránku. Nemienim si kupovať novú knihu Caroline Myssovej, ale z nejakého záhadného dôvodu som sa tam išla pozrieť. Bolo tam video. Keďže som „živú“ Caroline Myssovú ešte nevidela, pustila som si ho. Tu je – a dole pod ním je spracovaný jeho obsah:

Caroline Myss: Naša spoločnosť je zamilovaná do rozumu. Vzišla z obdobia osvietenia pred 500 rokmi a z presvedčenia, že logickým uvažovaním sa vieme dostať cez všetko. Veľké osvietenecké mozgy ako Descartes, Locke a Newton vlastne preddefinovali spôsob, akým sa dnes k veciam staviame. A vďaka ich vplyvu sme postupom času presunuli našu existenciu od duše do našej mysle a dnes sa zdržiavame predovšetkým medzi čeľusťou a vrcholom hlavy. Šialene sme sa zamilovali do rozumu a dištancovali sme sa od všetkých myšlienok, ktoré mali „dušu“. Preto myšlienky „zhustli“, získali väčšiu zemskú príťažlivosť (my by sme asi povedali, že sa znížila ich vibrácia). Stali sa závažnejšie a vážnejšie. Každú myšlienku, ktorá nám sprístupňovala dušu, sme odsunuli nabok. Toto má úžasné dopady: prístup k duši a mystickým zážitkom bol zabarikádovaný.

Len čo sme sa zamilovali do racionality, zmenilo to náš vzťah k všetkému ostatnému. Rozhodli sme, že aj Boh musí byť racionálna bytosť. Že pre všetko, čo sa s nami deje, musí existovať dôvod – a nie len hocijaký dôvod, ale logický dôvod! A potom sme túto predstavu vzali a skopírovali sme ju na zdravie. Ja s tým teraz bojujem v svojej knihe (ktorá sa, mimochodom, volá Defy Gravity) – nemôžete racionálne argumentovať s chorobou. Nemôžete racionálne argumentovať s krízou, pretože oboje patrí k tým najneracionálnejším veciam, ktoré sa nám stávajú! A celá naša terapia sa zakladá nielen na racionálnom prístupe, ale na prístupe našej psychiky – pričom v 9 prípadoch z 10 práve naša psychika je „toxická“… Čiže používame svoju toxickú psychiku na to, aby sme ňou liečili! Spoliehame sa, že tá najotrávenejšia časť z nás nám poslúži ako nástroj a že predstavuje vhodný model.

To nefunguje… A možno práve preto tak veľa ľudí v istom bode začne cítiť bolesť – nie je to tá bolesť, pre ktorú ochoreli, ale nový typ bolesti. Je to iný typ krízy – spirituálna kríza, ktorá nastáva, pretože sa v nich prebúdza akási iná sila. Je nepomenovateľná, ale je to dobrá bolesť – bolesť duše.

Možno povedať, že kdesi je veľmi tenká čiara, ktorú potrebujeme prekročiť. Bolesť je vlastne túžba nájsť túto tenkú čiaru, prekročiť ju a povedať: „Našiel som ťa, Bože.“

😕 Okej. Správa došla.

Poobede som bola za svojimi zvieratkami z osobného totemu. Po dlhom čase, takže všeličo bolo celkom inak. Navyše som za nimi išla s celkom presnou otázkou: „Kde je pravda?“

V koreňovej čakre mám ešte stále svojho slona. Vôbec nebol nahnevaný, že som tam tak dlho nebola – potešil sa. Hneď som mu vysadla na chrbát, objala som ho a povedala som mu, ako rada ho mám. Spolu s celým sloním stádom sme sa vydali stepou. Všetko bolo zelené a svieže, nádherné. Spýtala som sa ho, čo je pravda, a on sa pootáčal tak, aby som videla celú step. Začala sa mi trošku zmenšovať. Mala som pocit, že som súčasťou toho všetkého, ale že to nie je to podstatné – že to, čo mi sloník chce ukázať, je život, tá jemná rovina pod zjavným hmotným. Akoby všetko bol jeden živý organizmus a ja som bola súčasťou toho organizmu, nie jednotlivých jeho foriem.

Bol to len pocit, ale myslím, že som vycítila podstatu. Slon pokračoval v ceste, ale odrazu sa odpútal od zeme a svojím komótnym, pomalým tempom začal stúpať do neba.

Nato nahrávka skončila a prešlo sa na sakrálnu čakru. Tam mám ešte stále svojho vodného fénixa – v dobrom rozmare, pripraveného hrať sa a vyvádzať. Najprv ma dobre ošpliechal vodou, potom som ho chytila za nohy a on ma vyniesol nad jazierko. Vtedy ma zamrzelo, že mu robím zle, a spýtala som sa ho, či ho to nebolí. Chvíľu sme šantili vo vode, zmenila som sa len na obrys človeka z vody a potom som sa ho spýtala, kde je pravda.

Vyletel so mnou strašne vysoko, preč od Zeme, až sme zakotvili niekde vo vesmíre medzi planétami, ktoré som vôbec nepoznala. Mala som pocit, akoby som bola nejaká neviditeľná vlna, ktorá prechádza cez toto všetko, nemá vlastný tvar ani substanciu a je súčasťou všetkého. Nerozumela som, tak si fénix vytrhol perá z chvosta a strčil mi ich kamsi 🙂 … V tom okamihu som sa premenila na pestrého modrozeleného páva s nádherným roztiahnutým chvostom. Vrtela som sa tam s tým chvostom v tom vzduchoprázdne a odrazu mi to prišlo také celkom neadekvátne – načo toľkú krásu niekde, kde to aj tak nikto nevidí? Vrátila som perá fénixovi a veci hneď vyzerali vyváženejšie. Znova sa mi vrátil ten pocit, že siaham od nevidím do nevidím a nie som, alebo som všetko a nič.

Solárny plexus sa mi zmenil. Naposledy som tam mala strom a v ňom sídlilo množstvo vtákov a zvieratiek a hmyzu. Tentokrát tam vyšlo Slnko a ja som doňho pomaly kráčala. Necítila som horúčavu, len som videla nejaké červené „praskliny“ na jeho žltom povrchu. Prekvapilo ma, že povrch nie je pevný, ale len akoby hustejší vzduch. Vnorila som sa do Slnka a v strede som videla niečo ako tmavý tunel, ktorým som sa pobrala. Pýtala som sa Slnka, kde je pravda, ale nedostala som odpoveď (alebo aspoň nič, čo by som identifikovala ako pokus odpovedať mi). Tak som sa obrátila, že sa vrátim na povrch, ale nejaká sila ma zvrtla späť a tlačila cez tunel. Letela som na jeho druhý koniec. Vyhodilo ma to do čiernej medziplanetárnej tmy, ale odrazu sa v nej zažalo svetlo, také nejaké žltobiele, krémové so zlatistým nádychom, trochu teplé a trochu studené, ale príjemné… Mala som pocit, akoby som dobehla do bodu, v ktorom to celé začalo, ale neviem to zdôvodniť. A potom som bola odrazu späť na Zemi a pozerala som na Slnko na oblohe.

Srdcová čakra sa tiež zmenila z niekdajšej lúky na niekdajší tmavý les a dnes tam bola len čierna medziplanetárna tma. Najprv som nevidela nijaké zviera, ale cítila som ho – zamatové, hebké, priateľsky naladené, čierne. Chvíľu som myslela, že je to netopier. Vzalo ma do pazúrov a nieslo ma kamsi pomedzi planéty. Pozrela som nahor a zbadala som usmievavého, zamatovohebkého čierneho draka so svietiacimi žltými očami. Tu sa mi to trochu pletie. Viem, že ma niesol tmou, ja som sa ho spýtala, kde je pravda, a odrazu tam bola nejaká energia, skôr som ju len cítila ako videla, a povedala, že veci sú presne tak, ako majú byť, že všetko je v poriadku a nemusím sa ničoho obávať. Že som chránená a milovaná a že teraz už treba len vyčkať.

V hrdelnej čakre som dlho nevedela nič nájsť. Najprv som myslela, že tam mám pavúka alebo nejaký iný hmyz (kvôli takému vypuklému obrovskému oku), neskôr ma napadlo, či to nebude oktopus. Ale potom som si spomenula na dikobraza a odrazu tam bol – štetinatý, prítulný a hravý, skrútený do klbka a zjavne si hovel, ako dobre mu bolo. Napadlo ma, že ak mám v hrdelnej čakre dikobraza, musím si začať dávať pozor na to, čo hovorím… Nespýtala som sa ho na pravdu, ale mala som pocit takej rozkošnej detinskej bezstarostnosti a pohody, že mi to ani nevadilo.

Tretie oko mám totálne uzatvorené. Nič som v ňom necítila a ani som nevidela. Proste – nefunkčné. Začala som volať, nech sa mi nejaké zviera ukáže, a tesne pred koncom nahrávky som zachytila záblesk svalnatého muža s levou hlavou – Narasimhu. Toto budem musieť ešte vyskúmať.

Korunná čakra vibrovala ako bláznivá. Ešte stále v nej mám labuť, niekedy dve labute, ktoré si vedľa seba pokojne plávajú a keď sa spustil dážď, tak sa nežne dotýkali zobákmi jedna druhej, akoby sa ubezpečovali, že to je vlastne nesmierna zábava… A potom sa labuť/labute premenili na energetický stĺp. Ten ma ovinul energiou a dosť prísne povedal, že viem, čo je pravda, len si to nechcem pripustiť. Že momentálne musím čakať a nemám robiť nič, pretože zvyšok mám nechať na nich. A mám sa prestať vzpierať. Pýtala som sa ho, prečo ho nevidím, ale povedal, že ho vidieť nebudem, až kým to celé neskončí. Že veci sú nepríjemné, ale to chce len čas. Všetko je rozbehnuté, ide svojím vlastným tempom a treba len prestať babrať chod vecí. Vôbec som si neprichodila milovaná ani chránená… 😦 Skôr som mala pocit prísnej otcovskej ruky.

Nato začala návratová sekvencia. Prekvapilo ma, že tá beztvará energia išla so mnou z korunnej čakry až nadol. V Treťom oku som zasa nič nevidela, ale už som začala aspoň cítiť vibráciu. Myslím, že tam som sa dozvedela to o tom videní… V hrdelnej proste dikobrazík na mňa naskočil a odrazu som mala jeho ostne po chrbte a bolo mi dobre. V srdcovej mi odrazu vyhúkli dračie krídla a dozvedela som sa nejaký komentár k môjmu dračiemu srdcu (myslím, že nebol negatívny). V solárnom plexe sa nič neudialo okrem ďalšieho nafrflania, ktoré si už nepamätám, a potom sa frflalo cez všetky zvyšné čakry. Stále dookola: veci bežia svojím vlastným tempom, netreba sa starostiť, netreba nič robiť, neštorcovať sa, zaťať zuby a vydržať, všetko sa vyrieši, som v bezpečí a chránená a majú ma radi a bla-bla-bla…

Myslím, že som nakoniec svoju odpoveď dostala. Síce ešte stále neviem, kto som, ale to ani nie je dôležité. Som, kto som. Neviem, aké hodnoty mám, ale ani to nie je dôležité, pretože tie doterajšie sú celkom v poriadku a zjavne sa netreba ničoho zbavovať. (Jedine ten Narasimha ma trochu desí. Som zvedavá, čo to bude za rošambo…) Takže zrejme som na tej správnej strane, nech už je to hocijaká strana… Sloník by mi neklamal! Dostala som sa zjavne na takú elementárnu úroveň, s ktorou sa môj mozog nevie vysporiadať. Musím držať hubu a krok, aby som to nedobabrala. (To bude tak trochu fuška. Nie ten krok; tá huba… 😕 )

Viem ešte, že som povedala, že ale kontakt s nimi nechcem. Myslím, že odpoveď znela: je to jedno. Nemusíš ho mať, ak nechceš. Len, prepána, nezavadzaj, keď niečo robíme… Dôveruj nám!

Predsa len som blbec a budem dôverovať.

Po skončení som si ešte išla vyložiť karty s otázkou, čo z toho všetkého pre mňa vyplýva. Rozklad bol taký zlý, že by to bolo na mašľu – všetko je nanič, len hlavná odpoveď hovorila, že musím pozbierať sily, zmobilizovať rezervy a bojovať ďalej. Keď len o to… Ja som rodený bojovník! Nie preto, že by ma to bavilo – ale akosi som sa nikdy nenaučila vzdávať… 😕

19.10.2009

Včerajšia eufória z cesty za zvieratkami osobného totemu mi vydržala len asi 30 minút. Zdalo sa mi, že som sa aspoň trochu zorientovala a mám aspoň nejakú pevnejšiu pôdu pod nohami… A potom sa znova zapojil rozum. Rozum je v podstate môj jediný kamarát. Našťastie ma neobmedzuje v skúmaní nového, ale vždy sa postará, aby som sa „spamätala“, ak treba. A teraz to urobil znova – a dobre uštipačným tónom:

Takže ty si myslíš, že si bola predsa len v kontakte s nejakými bytosťami/energiami? A kde sa ten kontakt odohrával? V tvojej hlave? A keď si vezmeš svoju hlavu, pre koho je ihriskom? Pre tvoj rozum a… no? … pre koho? …. pre podvedomie? Takže prečo si myslíš, že si hovorila s niečím iným ako s vlastným podvedomím?

Pretože som tam nešla na to, aby som tam našla anjelov!

Ale, mojuška, ak sú anjeli len produkt tvojho podvedomia, tvoja vlastná projekcia, tak čo si čakala, že tvoje podvedomie urobí, len čo k nemu pootvoríš vrátka?

Hmmm…

A tak som sa ocitla zasa tam, kde som bola predtým. Všetky veci sa dajú vysvetliť racionálne alebo ezotericky. A pretože ja mám záujem na tom, aby ma vysvetlenie postavilo do istého svetla (=aby zo mňa neurobilo totálneho idiota), musím sa zdržať vysvetľovania… Interpretáciu musí urobiť niekto iný, kto nemá na veci nijaký záujem a tak bude o kúsok objektívnejší ako ja!

Lekcia deviata: ak nám záleží na výsledku, nie sme vhodný skúmateľ ani posudzovateľ. Inak budeme manipulovať poznanie tak, aby nám ukázalo to, čo chceme vidieť.

Našťastie včerajší deň nekončil takto trúchlivo… Zistila som, kto som (alebo aspoň, s čím sa identifikujem)!

Keď som spracovávala článok k LOA, je v ňom jeden citát, ktorý ma veľmi oslovil. Vytlačila som si ho a dala vedľa monitoru. Vždy, keď sedím pri počítači, z času na čas naň pozriem. Spočiatku som sa musela nútiť pravidelne si ho čítať. Teraz už to robím celkom automaticky. Na začiatku ma priťahovali niektoré vyjadrenia, potom iné a potom zasa iné. Včera mi naň znova padol pohľad. Začítala som sa – a uvedomila som si, že som sa vnútorne posunula k tomu, aby som zodpovedala tomu popisu!

Ešte raz ho sem uvediem (v slovenčine; ja používam anglický text): „Tvárou v tvár ťažkostiam, neistote a protikladným zmyslovým vnemom čoraz viac rozpoznávam magickú, nekonečnú a podporujúcu realitu, v ktorej žijem. Chápem, že nie som udalosti môjho života. A aj keď sa to možno cíti inak, ale viem, že som to, čo presahuje všetky hranice života a smrti; som moje vedomie a mám schopnosť tvoriť. Ďalej chápem a uznávam, že žiť v tejto magickej realite ako Výtvor medzi svojimi Výtvormi je absolútne dobrodružstvo. A v tejto milujúcej a magickej realite moje myšlienky vytvárajú hmotu, sny sa stávajú skutočnosťou a láska vždy víťazí. Preto, ako stále viac objavujem silu, ktorá vo mne drieme, sľubujem ju používať pre lásku, svetlo a prospech všetkých. A sľubujem sám sebe, že budem mať rád a budem šťastný za každú cenu, bez ohľadu na to, čo k tomu treba urobiť, a budem cítiť toleranciu a láskavosť voči celému zvyšku sveta. Tak bude.“

Takže toto som ja. Nemusím vedieť, či som človek, opica, energia alebo Drak – stačí, ak viem, že presne toto je pre mňa dôležité! Dopady tejto afirmácie už cítim v svojom každodennom živote. Prestala som mať depresie, pretože „sľubujem sám sebe, že budem mať rád a budem šťastný za každú cenu, bez ohľadu na to, čo k tomu treba urobiť, a budem cítiť toleranciu a láskavosť voči celému zvyšku sveta“. Prestala som sa cítiť bezmocne a zaskočene, pretože som „Výtvor medzi svojimi Výtvormi“ a žiť takto je „absolútne dobrodružstvo“ – a to aj vtedy, ak sa situácia vyvíja inak, než som si pôvodne priala. Pretože „láska vždy víťazí“ – nie nejaká „externá“ láska, ale láska k sebe samému a k vlastnému životu a pocitu pohody!

Naučila som sa niesť absolútnu zodpovednosť za to, ako sa cítim v situáciách, ktoré sa mi dejú.

A že neviem, kto som? Pamätám sa, keď sme robili toto cvičenie a ľudia dávali všelijaké odpovede. Posledná odpoveď, ktorá sa najviac „blížila“ cieľu Arjunu Ardagha, znela „som svoje vedomie“. Skúšala som to s týmto označením. Ale moje vedomie sa v poslednom čase toľkokrát zmenilo, že vzniká otázka „a ktoré svoje vedomie som?“

Takže otázka zostáva naďalej nezodpovedaná – a netrápi ma. Možno neviem, kto som, ale viem, čo žijem. Je to „magická realita“, ktorú môžem ovplyvňovať natoľko, nakoľko dokážem kontrolovať svoje vlastné reakcie, svoj vnútorný monológ a plynulosť a pružnosť svojich hraníc.

Myslím, že nastal čas ukončiť tento článok.

Reklamy

124 thoughts on “Z kolien späť na nohy

  1. Hm.. bohvie ako to celé je.. ale ako tak pozerám teraz ťa už skutočne dožrali. Fakt jedinú pravdu ktorú ešte stále máš je tvoja duša – tvoje vyššie ja – teda seba samú .
    Už to nebude dlho trvať a budeš sa s ním rozprávať i ty 🙂 .

    Like

  2. “Keď sa tak pozrieme na náš život – náš spirituálny a materiálny blahobyt, naše vzťahy a kariéry, naše najväčšie lásky a najvýraznejšie výkony a aj naše najväčšie prehry a nedostatky – potom sa pozeráme priamo do zrkadla našich najhlbších a často podvedomých presvedčení.”

    Super vycuc este som to necital iba par mensich clankov. Moj nazor na tvoju situaciu. Ked stratime vsetko sme otvoreny svetu cisti a sme ochotny ho prijat taky ako je nie taky aky ho mi chceme. Mi to nemame pravo sudit pokial nepozname celu pravdu. Vzdy vidime veci iba z jedneho uhlu. Kto prijme svoju rolu vyhral. Padame na dno aby sme sa mohli znova odrazit a vyletiet este vyssie. Drzim ti palce coskoro sa na nieco ajtak prilepis 🙂

    Like

  3. Po prečítaní článku mi zostalo akosi smutno.
    Pripomenulo mi to nerovnocenný partnerský vzťah. Keď jeden dáva do vzťahu viac. Dokonca sa snaží prehliadať prešľapy toho druhého a tento skúša koľko ten prvý vydrží. Myslím, že tu hrá veľkú rolu aj strach zo straty milovaného.
    Helar, držím palčeky na staronovej ceste za poznaním.

    Like

  4. “To,čo hľadáš,je v tebe.Je to tiež vonku,ale nemôžeš to spoznať zvonku”. (Satjananda)
    A ešte z rozhovoru žiaka s učiteľom: “Keď zbadáte, že ste spravili hlúposť,už ste o niečo zmúdreli. Kto si myslí,že nerobí chyby,chybuje najviac,lebo sa nepokúša čosi na sebe zmeniť”.
    Heli,ty to zvládneš,ako vždy… 🙂

    Like

  5. Vela lasky a respektu vam zelam Helar :).. ale zacat pri Higher Self je stale dobra cesta, pretoze nase vyssie ja nema dovod nam klamat. Ale kto vie aka je pravda s archanjelmi, mozno Vam chceli dobre, musime brat do uvahy, ze sa na to pozeraju z ineho obrazku ako my. 🙂 Much love

    Like

      • Aurík, Jozef to nemyslí zle. Nám je smutno za starou dobrou Helar (resp.minulosťou ), ale zároveň sa treba tešiť z Helar novej ( budúcnosť ). Ako je to? Zomrel kráľ, nech žije kráľ.
        Ale najdôležitejšia je aj tak prítomnosť. Tu a teraz.

        Like

  6. No a samozrejme smutno z toho všetkého čo skúsila, ale ako tu už niekto spomínal skúsenosť nás posúva dopredu, či už je dobrá alebo zlá.

    Like

  7. Ja neviem, ja mám helar stále rovnako rád, zachvíľku máme sabat ( bude SAMHAIN) budeme bosorovať a bude sranda 🙂 . Dáme sa dokopy. Život niesú len anjelský.. . Všetko s mierou.

    Veď ani ja to nemyslím zle. Ja veľa vecí nemyslím zle, ale ľudí to vytočí, lebo je to bez obalu šplechnuté na plochu.

    Like

      • A ježidedov ( to som povedal helarinej mamičke, lebo zdvihla helarin telefÓn 😀 ) Ale to si nepočula. Psssssssssssssssssssssssssssst.

        Like

  8. No neviem……je tolko clankov……tolko veci……tolko pohladov a tolko moznych nauk a svetonazorov. Akurat koncim s rozsiahlim citanim o clanku o mimozemskych civilizaciach a ako sa s nami kontaktuju, ako vyzeraju a ako chapu svet…a vam poviem ze dost sa bojim…..je to taky strach z neznama a z obrovskej moci a tajomstva. Boli tam vseliake fotky, vyskumy, a vsetko…….ked sa zamyslime, pozrieme tam hore na nocnu oblohu, na hviezdy, na to, co tam moze byt a existovat, na to ze my sme tu a ze existujeme….je to cely system vedomia, chapania a inteligencie co existuje v celom vesmire….pozeral som aj ze ako sa kopiruje geneticka informacia z DNA cez na vseliake zluceniny, je tam taky rozsiahly postup kodovania, take prepracovane, tolka presnost, a cela priroda je toho plna….vsetko do seba zapada, mne je az na zaplakanie z toho ako toto funguje……a preto mne pomohla neskutocne veta ktoru vyslovil aurawiever – ZI TAK, ABY Z TEBA MALO UNIVERZUM RADOST!! Ked sa nad tym zamysite, je to veta, ktora obsahuje cely vesmir, prirodu celeho cloveka, Boha, a aj to ze teraz ste sa nadychli. Ide tu o vyssii zamer – ale nieje dobre si pod tym predstavovat nejaku vyssiu extra inteligenciu, ktorej cinnost nemozeme obvplivnit, – ale nehovotim ze taka neexistuje, ved musi sak kto alebo co by riadilo tie vsetťky kody o ktorych pisal…no predsa inteligencia ich riadi…no a preto treba pracovat aj pre vyssi zamer ale aj pre celkovy prospech….Tazko sa to vysvetluje ale ked sa zamyslite task pochopite vyznam tej vety. A velmi podprucam ECKHART TOLLE – MOC PRITOMNEHO OKAMZIKU….je to ta najnaturalnejsia kniha aka moze byt a kniha ktora obsahuje presne ludsku podstatu a zmysel….Helar si podla mna az prehustena vyrokmi a informaciami….si mislis ze treba studivat, potit krv pri mysleni aby ste dosiahli osvietenie? NIe! Staci 5 viet a 10 min rozmyslania…a zrazu tvorite cely svet…..moj nazor, prosim oprite sa do mna 🙂

    Like

    • “no a preto treba pracovat aj pre vyssi zamer ale aj pre celkovy prospech….”
      Hmm neviem ako to vnímaš ty ale ja to vnímam tak, že keď “pracuješ” pre vyšší zámer pracuješ pre celkový prospech no nie? 😀

      Like

  9. Rozalka si 1. pochopila si spravne …))) Clovek ma byt otvoreny vsetkemu novemu, a posudzovat vec z viacerych stran.Vtedy sa neda strhnut jednym smerom.

    Like

  10. … Anthony de Mello … BDELOSŤ… v podstate vzdy a vsetko je o tom istom a smeruje k jednemu … tak to vnimam ja … vnutorna sloboda, “pochopenie” iluzie tohto celeho i onoho dalsieho ci ostatneho … (tazko sa chape to, ze vsetko je a zaroven to vlastne nie je 🙂 chichiii ) … nuz … 😉

    Like

  11. Aj keď som Bosorka, nezatracujte ma za môj komentár!
    Aj vaša duša vás môže oklamať. Mne sa to stalo a klamali mi v tom aj anjeli.
    Messiel sa mi ale priznal, že skutočnosť je iná a že aj moja duša ma klamala, lebo sa je zapáčilo hrať sa so mnou. Potom sa mi priznala, že skutočne klamala, lebo ja som chcela niečo, čo v skutočnosti nebolo a ona mi to vytvorila. Len tým oklamala sama seba, seba ako človeka!
    Má vlastnú myseľ a pomocou ľudskej mysle sa oklamala.
    Smutné, ale občas sa to stane. Nehovorím a netvrdím, že každému.
    Bohužiaľ mne áno. Asi som si nevytvorila dostatočnú dôveru svojmu vyššiemu ja. :o(

    Like

    • Ok …teraz je blbe obdobie,netreba si tieto “duševné” šoky pripušťať…hm

      ja tomu vravm,že začala sezóna ručných prác a tichých meditácii..v ramci “cesty k sebe”.

      To len vo všeobecnosti. .-)

      Like

  12. Heli,

    neuveris, ale dnes mam taky den, ze mam chut najradsej zomriet. A je mi z toho smutno (slabe slovo), najma ked si pomyslim, ze ako mozem niekomu pomoct, poradit, ked nezvladam sam seba?!

    (Maja, samsara, sen planety…a pod….. ma vcucava spat. A to uz som si myslel ze som z vacsej casti z toho vonku…..) 😦

    Like

    • miro,
      iným pomáhaš stále – niekedy stačí len prečítať Tvoje príspevky na Mračnej hore a taký malý kúsok slov dokáže urobiť veľkú vec pre ducha … aj patrím k anonymným, ktorým už pomohli Tebou vybrané slová. A keď máme pocit, že nevládzeme, tak vždy sa objaví skrytá rezerva a ani Ty by si nemal byť výnimka 😉

      Like

      • Dakujem, ani som si nemyslel, zeby to niekto tam pravidelne cital…..
        Kedze nie som nijak zvlast majster slova, moje prispevky su “iba” 🙂 slova inych, v ktorych som ale nasiel nieco hodnotne pre nasu pracu na sebe.
        Mimochodom, tak trosku mi pomohla aj Helar s tymto clankom v uvode. Nemyslel som si, ze ten nas “rozhovor” bol pre nu az taky …. ako by som to…. napomocny….. (aj ked som si zo srdca zelal jej pomoct), ale potesilo ma to, ked som videl ze ju to inspirovalo k napisaniu clanku (a dufam aj inak). A vlastne ked tak premyslam, zlepsila mi naladu…… DAKUJEM, Helar….
        😀 😀

        Like

  13. A ešte taký antidepresívny citát na toto jesenné obdobie so zimným počasím 🙂

    Životě se počítá pouze TO – jestli na své cestě se sebou za SEBOU – pomůžeme druhým na jejich cestě. To je opravdu to jediné a podstatné! Počítá se, co silou Země a silou Nebe, co ve středu své bytosti, v Srdci, dokážeme pro druhé. Vše co z Lásky učiníme. Všechny činy a skutky pocházející z našeho Srdce. Buďme v pozornosti, abychom nepřišli na své cestě ke zjištění, že jsme nežily. Že nás vlastní život minul a my v chaosu sebelásky si …u …žili …jen …sebe. Nebuďme hňupi a vzpomeňme si, proč jsme se narodili, a kdo vlastně JSME …my?

    Like

  14. ale vybrať trefné slová iných je tiež umenie a patrí to k duchaplnej pomoci pre tých pohodlnejších anonymných čitateľov 🙂 a nie je to len o vyberaní citátov – je to aj o Tvojich komentároch – aj keď asi TAO komentujú ľudia menej ako túto sekciu.

    Like

  15. helar,
    Michael a anjelska spol. su sice zdatni, ale Ty mas dary, ktore oni nemaju /a nie je to len o ludskej slobodnej voli/, takze v tom “boji” s nimi mas moznosti uhrat kvalitny vysledok … Fandim Ti.

    Like

    • Moonica,

      nerada to priznávam – ale slobodnú vôľu už nemám… 😕 (Mám, ale v takom obmedzenom rozsahu, ktorý nijako výraznejšie neprekračuje hranicu mojej vlastnej aury.)

      Súčasť anjelských “dohôd”… 😦

      A nejde o “boj”. Nikdy nešlo o boj! Ak anjeli existujú a ak toto boli anjeli, tak potom celkom presne vedia, čo robia. Ja to neviem, ale to nie je podstatné… Podstatné je, že to vedia oni.

      Ak ja som človek a ak súčasne zo seba nechcem urobiť nič viac, tak potom mám nárok nevyhľadávať situácie, ktoré mi vnútorne nerobia dobre. Podstatné je si to uvedomiť a zariadiť si život podľa toho.

      Anjeli-neanjeli, ja sa chcem cítiť “v poriadku”. 😛

      Like

      • Helar,
        boj v uvodzovkach som myslela v prenesenom vyzname na proces ucenia = sme ucni a ucnice a dialog s nasimi ucitelmi mozno pripodobnit k boju, lebo tiez je niekedy ucenie spojene s ranami, bolestou, strachom, tremou …
        Boj aj ucenie su vzajomne aktivity, v ktorych je potrebna spatna vazba a ucenim sa uci nielen ucen/ucnica, ale aj ucitelia, samozrejme viem, ze toto vsetko Ty uz vies.
        A byt v poriadku je ludske pravo a myslim, ze prave toto v konecnom dosledku ludom pomahaju uskutocnovat aj Anjeli, a to v takom optimalnom rozsahu, ze je to niekedy fakt neznesitelne, lebo zatial sme len ludia tejto dimenzie …

        Like

  16. Helar, to s tým kolegom, si si nevymyslela. Akurat to na sabate riesime a pytali sme sa traja vyssieho ja. Kazdemu vysla odpoved rovnaka – bol to michael. Takze odpadaju body, ze ti hrablo, si dusnevne zdrava 🙂 . Malo to v tebe evokovat spravodlivost, doveru, sebaovladanie, podporu a lásku k bohu.

    mariaaab dodáva: ,, pravdepodobne sa im to nepodarilo.. teda urcite nie 😀 ,,

    Eldhwen dodáva: ,, dobrú noc ,,

    Dnes sme silno bosorovali, az nas z toho hlavy boleli. Cistili sme vudu, pracovali s karunou ki a zajtra nás čaká dlhý a namáhavý email. Toto je iba verejná časť, súkromnem ti poviem osobne. Držkaj sa, testy reality som prezil ja, prezijes ich i ty, dračica moja 🙂

    mariaaab dodáva: ,, draci forever 😀 ,,

    Eldhwen dodáva: ,, dobrú noc ,, 😀

    Like

    • Díky… Niekedy človeku pomôže dostať signál, že predsa ešte je aspoň jednou nohou na zemi 😀 …

      Nechtiac ste ma vydesili ešte viac! Kedysi mi Gabriel (alebo teda čo to bolo) predpovedal nejakú udalosť s tým, že “predtým sa s tebou kontaktuje Michael”. Mám toto považovať za “podmienka naplnená”? Ľudia, je mi z toho tak zle, že skutočne by už jednoduchšie a bezbolestnejšie bolo na mieste skapať…

      A pretože neskapem, idem to rozdýchať. Alebo si dám panáka. Alebo si idem porevať. (Je dobré vedieť, že aspoň plakať ma neodučili…)

      Like

      • Zvol radsej tu cestu porevania si.. alebo sa este chces dostat pod vladu demonov alkoholu? ..

        Novidis ze si normalna .. cize to mozes rovno v clanku upravit tych 5 bodov.. 🙂

        Like

    • ja som zase pri citani Tomasovho channelingu Karma na Angelariu mala tam na konci, kde Michael hovori o bipolarnom vnimani ludi pocit, ze to nehovori ani tak Tomasovi, ale skor Helar…

      Like

  17. … k slobodnej voli … kto z nas skutocne vie, do akej miery to je ci nie je jeho vlastna vola? i bez akychkolvek “kontraktov” … kto z nas vie, do akej miery je to “vnutorny” (ci iny) hlas (ci ine), ktory(e) tu slobodnu volu “usmerni” ? …

    Like

  18. … iluzia … co uz, ved sa nic nedeje … kracat, potknut sa, spadnut, vstat, ist … atd … so svojou podstatou v srdci … ked je vnutro plne spiny, otazky nebudu tykat sa “viny”, pretoze tu neciti vnutro, ktore nic za srdce nechyti … 🙂 … kazdeho cesta je to, a preto … obcas len obist treba … a najst potravu, chleba, pre srdce inde 🙂 …

    Like

    • ???

      “ked je vnutro plne spiny, otazky nebudu tykat sa “viny”, pretoze tu neciti vnutro, ktore nic za srdce nechyti”

      Tak ja len dúfam, že to nebolo o mne, ale bez urážky, ani v najlepšom si neviem predstaviť kontext pre túto výpoveď v tomto článku. Pozor, ľudia – otvorila sa mi hrdelná čakra! Začínam hovoriť bez obalu, čo si myslím!

      Like

      • … konecneee … je skvele hovorit A KOMUNIKOVAT BEZ OBALU 🙂 … to ja osobne veeelmi preferujem 🙂 … a ked zaboli, tak mam dovod na otazky voci sebe samej 😉 … a preco by to malo byt o Vas? uprimne, ani len nahoodu, bola to obecna reakcia na to, ze vnutro plne spiny sa NEMA DOVOD PYTAT 😉 tot vsjo 😉

        Like

    • ???

      Neviem, komu toto bolo určené – ale odkiaľ ty vieš, či sa niekto riadi alebo neriadi tým, čo píše? Staviaš sa do pozície posudzovateľa – tak pevne dúfam, že na to máš nejaké morálne odôvodnenie.

      Dnes mám svoj totálne netolerantný deň. 😦

      Like

      • Zaciatok clanku A zas mám anjelské utrum! aj niektore clanky na inich blogoch a mnozstvo komentarov. Nie je toto nahodov falosna predstava seba sameho a ostatnich ? Najradsej by som vsetky nazori radsej niekam zakopal cez to sa neda vidiet realita. A existuje vobec objektivna realita ? Mne sa zda ze existuju iba nazory na nu. Ukazem skupine ludi jednu osobu na hodinu a kazdy si v hlave z nej urobi iny obraz. Toto je moj obraz. Ktory je ten spravny ? Naco sa starat.. O co ide kazdemu na svete. Stastie. Radsej budem stastny a blby ako sa topit v deliacich nazoroch. Krasa je v jednoduchosti. Sami si tu robime prekazky. Cim mudrejsia bytost tim ma vetsiu zodpovednost za seba. Neberte si to osobne. Moj blabol je moj vas je vas. Vedomosti tu su zbytocne. Preto su deti tak ciste. Skutocny svet je ovela krajsi nez ho vidime my.

        Like

  19. Heli pomozes prosiiiiiim,pisala som aurikovi na bylinky,ale nikto neodpisuje. Snazim sa najst odrana okuliare,chcela som poprosit anjelov o pomoc no napojila sa vraj namna nejaka temna sila,opytas sa prosim Ta svojho vyssieho JA? Ja uz som hladala vsade…

    Like

  20. kontext: … kraca dalej ten, kto chce, padne, vstane, kraca dalej … ten, kto nechce kracat, zvoli “stat”, nehladat odpovede, JEHO CESTA… obcas (?) suvisi prave s tym, ake je vnutro (zjednodusene povedane) … 🙂 ale o5 len a len JEHO CESTA 🙂 … ja som si vsimla, ze obcas je sok pre okolie tie moje dristy citat ci pocuvat , hmmm … asi vidim suvislosti i tam, kde nie su, hmm … vsechno se vsiiim souvisiii … vsetko a nic … realita a iluzia … a tak 😉 …

    Like

  21. Som Tvorca, ktorý vytvoril v astráli “paralelnú realitu” a obsadil ju tvormi, ktorí si o sebe skutočne myslia, že sú anjeli. Takže nie blbec, ale macher.

    Like

    • každý je tvorca… či nevieš že VŠETKO rozdelilo sa, aby seba poznalo? :D…
      a či sa dokonalosť môže nedokonalosťou stať ? 🙂 😕 a či by otec svojim deťom nedoprial ? A či odhodíš svoju ruku, lebo špinavá jest ? A či svoju lásku nekonečnú
      inak dokážeš ? hm.. 😕

      Like

  22. Prišiel ku guruovi žiak a spýtal sa : ” Majstre,čo mám urobiť? Mám dielničku,horko-ťažko z nej uživím svoju rodinu.A teraz oproti spustili továreň na podobné výrobky.Čoskoro ma zničia.”
    “Poradím ti.Každé ráno,keď otvoríš svoju dielňu,vyjdi na ulicu,otoč sa k tej továrni a požehnaj jej,nech sa im darí.Potom sa otoč aj k svojej dielničke a sprav to isté,tiež jej požehnaj”, odvetil guru.
    “Mám žehnať tým,ktorí ma idú zničiť?” divil sa ten nešťastník.
    “Vieš,chlapče,v Stvorení panuje taký zákon:každý skutok,každá myšlienka sa vráti k svojmu pôvodcovi”, vysvetľoval guru.
    Po čase žiak vraví guruovi:”Tak,moja dielnička už skrachovala”.
    “A čo teraz robíš?” spýtal sa ho guru.
    “Stal som sa vedúcim v tej továrni”.

    Like

  23. Gúľam očami…budem rada.Hoci som tam včera niečo písala,ale mi to neuverejňuje…
    Keď nemám otvorenú “krkovú” čakru, tak aspoň myšlienky iných… 🙂

    Like

  24. Helar,
    Musim Ti to napisat,neda mi to. Tak velmi sa tesim,rano som mala sice docinenia s temnou silou… Tak som sa presunula do inej casti domu a sla som kyvadlovat. zavolala som si na pomoc Rafaela,cela zufala lebo dcerkine okuliare nie anie najst a uz ju bolela hlavicka lebo si namahala ocka… poprosila som Rafaela zo srdca,aby mi povedal kde mam okuliare hladat. Povedal,ze su pod dekou,pod sedackou padnute. tak som tam sla hladat,dala som dolu deku,matrace a nic. nahnevana som zacala rafaelovi vycitat preco si robi srandu z takej vaznej veci,ze dcerka tie okuliare naozaj vazne ptrebuje no a muza napadlo odtiahnut celu sedacku a co tam nebolo????
    Okuliare,takze Rafael mi vo svojej podstate pravdu povedal,len som ju zle pochopila!!! Na sedacke je predsa deka a on povedal ze su pod sedackou,takze nie pod matracmi,ale pod celou sedackou padnute…
    Jupiiiiiiiiiiiiii!!! Ja sa tak tesiiiiim,ze mi neklamal 🙂 🙂 🙂

    Like

  25. pre: Groover (14:56:53) z 17.10.09

    Mily Groover ,
    Neda mi, som ja uz taka papulnata.
    Vies, podla mojho nazoru, temer, resp. vsetci ti, ktori pravidelne chodime na tieto stranky pochopili jednu VEZNU VEC… ZMEN SEBA, ZMENIS SVET … to, podla mojho nazoru tu nie je iba o zvedavosti, ci inych radostkach, NAOPAK, prave preto hladaju odpovede, resp. prave preto sem chodime … verim, ze i ostatni chapu, ako to myslim. Ak mam hovorit za seba, jednoducho sa „nezmierim“ s istymi vecami ako funguju (resp. nefunguju) a preto hladam cestu, ako ich s nadhladom akceptovat, i cez to vsetko kracat cestou, ako si pisal, aby jeden kludne spaval a zaroven aby tvoril iba pozitivne … asi tolko k tomu, co si pisal … ak som sa niekoho z vas dotkla, resp. VOBEC SO MNOU NESUHLASITE A MATE NA TO INY NAZOR – PROSIM, HOVORTE, PRETOZE samozrejme je to iba moj osobny pocit z toho, co citam od cloviecikov, ktori sem chodia … ze su iste veci, na ktore mame podobne nazory a aj k nim postoje … A PRETO SA SNAZIME ZIT PRESNE TAK, AKO SA TU PISE, v mnohych komentoch … mily groover, tak si to ja myslim 😉 …
    Niekedy je tazke ostat clovekom a zaroven neznicit sam seba … 😉

    CARPE DIEM

    Like

  26. Ale naopak uplne s tebou suhlasim !

    ZMEN SEBA, ZMENIS SVET ? Ved to je jasne. Cely svet sa odraza na tvojej momentalnej frekvenciji. Aj mamka mi to uz vela krat vysvetlovala.

    Len to posledne slovo som si musel ist prelozit 😀

    Like

  27. Helar,

    ma tak napadla jedna vec: ja ked som parkrat mala taketo stavy ze to cele dlabem a uz mi je jedno, co sa bude diat, tak som mala napriek strasnej bezutesnosti pocit slobody, az tak, ze mi sucasne bolo naprd ale aj som si kvoli tej slobode v tom stave celkom rochnila… taky paradox..

    tak ci si v celej tej zmene trosku nerochnis aj ty 🙂

    a ozaj, potom sa vzdy veci dali do pohybu, najprv nenapadne a potom takym tempom ze som mala co robit. takze si myslim ze za nejaky cas nam tu zase vyrazis dych nejakou necakanou specialitkou :), ako to uz zvyknes 🙂

    Like

    • Esme,

      hanbím sa to povedať, ale… je mi nesmierne dobre 😛 … Dnes som po návšteve zvieratiek v osobnom toteme mala chvíľu zasa pocit anjelskej spolupatričnosti, tak som si ho veľmi rýchlo škrtla 😛 … Som sama sebou. Nič menej a nič viac.

      Neviem, čo bude – a je mi to fuk. Toto “popapuli” nebude ani prvé ani posledné, čo schytám. Doteraz som ich vždy nejako ustála a neboli mi nikdy na škodu… Keby niekto skúmal moju DNA, tak zistí, že som zmes granitu a legovanej ocele! 😛

      Like

      • Tesim sa na casy, ked to “popapuli” nebudes povazovat za skutocne po papuli, a este sa na to budes tesit a dakovat…. 🙂 🙂 🙂 (trochu prehanam)

        “Samsára je tvoja myseľ a nirvána je tiež tvoja myseľ, všetka radosť a bolesť a všetky klamy neexistujú nikde inde, než v tvojej mysli.”

        …..ostatne je na mracnej hore v “zdroje” 😉

        Like

      • Všimla som si, že je asi už lepšie… Alebo sa mýlim?

        Ak ešte stále máš z niečoho nervy, kľudne mi napíš na mail. “Rýchla rota” je už zasa v plnej poľnej! 😀 (Len má nejakú nevymáchanejšiu papuľku… 😕 )

        Like

      • A mne môže niekto vysvetliť,že keď píšem v prvej osobe,tak vynecháva – m?
        Sranda,ale robím to asi mesiac,a stále sa to opakuje….Asi si onikám… 🙂
        Heli, to “popapuli” sa bude opakovať,opakovať,opakovať,opakovať………. 🙂

        Like

    • Mne anjeli nevadia, Aurík. 😛 Mne vadí len to, keď niekto zo mňa robí vola. Pri všetkej práci na mojom egu – toto mi zostalo… 😥

      Ale aby som ťa trochu zarmútila, tak ja to viem tak, že aj Krišna je avatar jedného z nich, pravdepodobne Michaela… teda, ak ma aj v tomto nevodili za nos! A ak vodili, tiež sa nič nedeje – už je to celé za mnou. Deanjelizovaná forever! 😛 (Dúfam, že tentokrát to “forever” vydrží aspoň 2 týždne 😕 …)

      Like

      • Krišna je Avatarom Nárajánu jediného a zároveň žiadneho, čiže ťa ofajčili. Michael je časť Šívu.

        Like

  28. Helar,
    aktualne znenie clanku mi potesilo dusu a mam pocit, ze aj na otazku – Kto som – si odpovedala uz pred niekolkymi dnami slovami – Som, kto som – lebo dnes si obohatena o vcerajsok a zajtra budes obohatena o dnesok, je to vyvoj akoby v nekonecnej spirale a je to dobrodruzstvo carovnych skutocnosti, takze si vzdy ina a zaroven ta ista, lebo si jedinecna a zaroven si sucast Jednoty.

    Like

  29. tak ako je to potom s tymi anjelmi? co ak klamu nam vsetkym? tak potom je to fakt odvec…ja nehovorim, ze mi nepomohli alebo, ze nepomahaju vobec ale kde je istota, ze ludi s prepacenim neodrbavaju? hmf…

    Like

    • Ginger123456,

      toto musí vyriešiť niekto iný. Ja ešte stále neviem, s čím som bola v kontakte, a možno to už ani nikdy nezistím.

      Ale nemôžem povedať, že by mi to, s čím som bola v kontakte, nebolo pomohlo… Pomohlo mi – a koľkokrát! A niektoré “predpovede” boli tak príšerne presné, až mi bralo dych…

      Takže späť k pôvodnej odpovedi – ja neviem. 😕

      Like

  30. no potom je to teda fakt na dve veci…na jednej strane pomahaju na druhej klamu…byt vdacny ze pomahaju alebo nastvaty ze klamu…hmf…ale ako fakt ze to tentokrat prehnali…ach jo…

    Like

    • Sú ludia, ktorý s nimi komunikujú len cez predstavy, počas meditácie a pomáhajú im s liečením a ak potrebuje niekto radu, tak mu pomožu. Občas mu telepaticky napovedia. Nevolajú ich kyvadlom a myšlienkami. Kamarátka s nimi 6 rokov kumunikuje a nemá žiadnu negatívnu skúsenosť. Ju naviedli na správnu cestu, sú jej duchovnými sprievodcami a pomáhajú jej s liečením.
      No hold, každý nemá šťastie na nich a záleží na ktorú časť ich energie práve natrafí a v akom citovom rozpoložení sa práve zrejme daný anjel nachádza 😀

      Like

  31. Neverím tomu, že anjeli klamú – je to čistá energia. A ak niekto klame potom to nie je “anjel”, ale iná bytosť.
    Pri stretnuti s anjelmi clovek citi krásu, harmóniu a lásku. Anjelovi môžem povedať, aby mi zmizol z očí. Urobí to a nenahnevá sa. Bude ma mať vždy rád, ako matka, ktorá ľúbi svoje deti, bez ohľadu na to, aké sú.
    Keď poviem inej bytosti, aby mi zmizla z očí bude sa mi rehotať do ksichtu.

    Like

  32. Helar, vďaka za článok!!! 🙂 V niektorých bodoch som sa tak trošku našla 😛
    A toto bolo 100-bodové:
    Viem ešte, že som povedala, že ale kontakt s nimi nechcem. Myslím, že odpoveď znela: je to jedno. Nemusíš ho mať, ak nechceš. Len, prepána, nezavadzaj, keď niečo robíme… Dôveruj nám!
    😀 rozkaz… 😆

    Iana – a čo je podľa teba pravda?!?!?! 😉 Predstav si úplnú pravdu (po čom niektorí bažia a čo sa asi aj tak pochopiť nedá) a keď ti niekto povie z tejto pravdy kúštik… je to pravda… ale keď to nie je tá celá úplná pravda… tak to je v podstate klamanie, hoci to pravda je… 😆 😆 😆 haluz…

    Like

  33. ou maj goš.clovek/ ja/ s tym zivotom stale musi nejak zapasit a pritom si v hlbke zela pokoooj,harmoniu.mier,zdravu prirodu,pekne vztahy.uff hovorim jak misska pri vitaznom monologu 😀 je zarazajuce,ze iste odpovede a”ukludnenie”najcastejsie nachadzam na nete pri myslienkach neznamych ludi ako pri niekom koho osobne poznam.hm.kde udelali soudruzi asi chybu?hm tak ma napadlo,ze nielen “soudruzi faraři” by mali byt honest ako to vehementne prizvukovala ta spravne rozhorcena /nasr.ta/ pani vo videu. DDD pekny vikend priatelia na nete

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.