Ako mať dieťa "po bosorácky" :-)

Júlia sa pýtala: “Rada si tu prečítam pár zaujímavostí stále ma to dojíma a nadhadzuje husiu kožu a prsty mi vibrujú. hladám však konkrétne kuzlo malo by to byť kúzlo na to, aby mohla žena otehotnieť a mala zdravé bábo.

Odpoveď: Na počatie je výborný kameň adulár (Mesačný kameň), najmä jeho svetlejšie formy. Aby bolo bábätko zdravé, na to treba čistý a fungujúci organizmus. Skúste ametyst a citrín, prípadne červený alebo žltý jaspis. Kamene noste stále so sebou alebo si ich dajte na nočný stolík, ale ten Mesačný kameň by ste mohli mať so sebou stále.

Júlia: “Dakujem pekne za radu, dosť dlho sa zaoberám čistením organizmu a chystám sa na tento krok snažím sa pristúpiť k tomu zodpovedne a mám pocit, že by sa to dalo aj nejak duchovnejšie z mojej stránky. ide mi vlastne o to, či podla čarodejníc existuje nejaký najlepší čas na plodenie zdravého a harmonického človeka?”

Odpoveď: Nesnažte sa veci “preduchovniť” – bosoráctvo je značne pragmatická záležitosť a ak nad tým budete priveľmi špekulovať, jednak rozbijete svoju koncentráciu na podstatné a potom sa ešte môže stať, že si vykresľovaním možných problémov tieto problémy do života pritiahnete.

Najlepší čas na splodenie potomka je ten, keď je matka zdravá a vo vnútornej pohode a splodenie je prirodzené, teda keď Príroda rozhodne, že teraz je ten správny čas. Deti narodené v lete majú iné silné stránky ako deti narodené v zime, ale všetky znamenia majú svoje silné i slabé stránky. Spoľahnite sa na matku Prírodu!

Ak napriek tomu chcete život svojho dieťať “plánovať” (vážne by ste mu toto urobili?), najlepšie bude skontaktovať sa s astrológom a on vám vie všeličo vyrátať. Ja som v astrológii značne nezručná, takže dokonca ani neviem odhadnúť, čo všetko sa od astrológa môžete dozvedieť 😛 .

Ale táto diskusia mala aj pokračovanie od Betoniky: “Aj ja sa pokúšam otehotnieť. Už šaliem, ked vidím malé detičky v kočiarikoch, či cupotať na ich maličkých nôžkach. Závidím každej tehotnej žene, a prítom už jednu dcéru mám aj pôrod a všetko to okolo, čo tehotenstvo a materstvo so sebou prináša som už absolvovala. Mám 31 a znovu veeľkú túžbu po dieťatku, ale zrazu neviem môjho partnera prinútiť aby sme si bábo spraviili.

Každý z nás je rozvedený a vo vzťahu máme po jednom svojom dieťatku. On má 14-ročnú ja 7,5 ročnú. Ked sme do vzťahu spolu vstupovali, sľúbili sme si, viac však to bolo z jeho strany, že si spravíme jedno spoločné, naše.

Už sme spolu cca 4,5 roka, a on zrazu pri mojom modlikaní cúva, odmieta, radšej sa poháda, ako by mal vysvetliť prečo nie. Vždy je to totiž iný dôvod, a dokopy celá plejáda titsícich dôvodov, prečo nemôžeme to dieťatko mať.

Paradoxne, na vine som z tých dôvodov iba ja. Ja som vinná. On tvrdí, že kôli mojej povahe dieťatko nebude, a ja kôli tomu, že nebude, šaliem, zúrim, plačem, deprimujem sa. On nepovolí a nepovolí. Bolí ma to, vždy viac, lebo moje 2 kamarátky práve v týchto dňoch budú mamičkami, jedna po prvý krát, druhá už druhý raz, spolu sme s tou druhou kočíkali naše deti, a ja som celý minulý rok žila v nadeji, lebo mi prislúbil, že si bábo v tento rok urobíme, ale ostalo len pri sľuboch a výhovorkách….

Prsoím teda o pomoc: 1. buď mi počarovať, tak, aby som ostala pasívna voči mojej túžbe mať dieťatko, už nikdy viac, 2.alebo pomôcť mi presvedčiť muža ( alebo aj počarovať) aby konečne súhlasil s maličkým bábätkom 3. alebo dodať mi odvahu, a oklamať ho a keď už budem tehotná….. ( tak budeme trpieť všetci, lebo sa nikdo nebude chcieť tešiť , každý bude hľadať vinu na tom druhom, a to malinké ani nechcelo byť na svete, že je to tak?)

Tak čo mám robiť, som veľmi zúfalá, neunesiem svoju túžbu psychicky, a násilím nezmôžem nič. Som medzi dvomi mlynskými kameňmi, ktoré ma zmačkali, nemám kam ujsť….Viem len, že sa zbláznim, a nikto mi nevie pomôcť, paradoxne pomoc by som potrebovala od svojho muža, ale on je hluchý! Tento problém nevidí nepočuje, POMOC!!!”

To bola odpoveď hodne odlišná: Prečo tak veľmi chcete dieťa? Totiž, jedno ma napadlo pri čítaní vášho komentára: váš partner nechce dieťa vraj preto, lebo niečo na vašej povahe nie je v poriadku (teda: jemu sa nezdá). To by mohlo znamenať, že váš vzťah je v neporiadku. A vy možno podvedome chcete cez dieťa tento vzťah upevniť. To ma napadlo – môže a nemusí to byť pravda.

Fakt je ten, že ak škrípe vzťah, dieťa ho neupevní, ale ešte viac zhorší. Ja by som teda začala najprv pracovať na vzťahu. Urobiť si pekný večer nad sviečkami a porozprávať sa o tom, ako by to malo vyzerať, aby sa do rodiny mohlo narodiť dieťa. A potom začať tieto veci realizovať.

Neodporúčam partnera ošáliť – bude sa cítiť znevýhodnený a bude vám to sústavne dávať najavo, atmosféra v rodine sa zhorší a začnú tým trpieť všetky deti, nielen to spoločné. To predsa nechcete!

A už vonkoncom nie podvod… Ako by ste sa cítili s mužom, ktorého ste museli podviesť, aby ste mali dieťa – a on si to ani nevšimol? (A ak si to všimne, ako chcete spolu ešte ďalej žiť?!)

A Hanelie pridala: “Ja by som išla na to od lesa, spracovať najskôr dievčatá potom vysadiť antikoncepciu a už len očakávať príchod bábätka… manžel to určite strávi, najskôr si však preverte podmienky pre príchod bábätka – je manžel zodpovedný pri výchove vašich dievčat, ako sa k nim správa, berie ich na výlety, venuje sa im pri učení ap.”

Odpoveď Betoniky obom nám: “Máte pravdu, niečo v našom živote škrípe. Ale nerozmýšľala som nad tým tak, že podvedome chcem dieťatkom náš vzťah upevniť. Zamyslela som sa nad tým, a vychádza mi to tak 50na50.

Vlastne, som rada, že ste mi odpísala takto. Potrebovala som to počuť od niekoho iného, v mojom podvedomí, som to tak cítila tiež, , že dieťatko by situáciu mohlo asi iba zhoršiť. Hoci sa my dvaja nehádame príliš často,( ale keď to príde, tak je to ostré) a máme medzi sebou úprimný vzťah, /on je poznačený neverou svojej prvej ženy, ale to je na véééľmi dlhý debat, čím všetkým musel prejsť on a ja tiež už v našom vzťahu/ nie je čas na dieťatko, keď to nechcú dvaja . Bolo by to znásilňovanie. Ja však už nedokážem po psychickej stránke viac čakať a dúfať.

Ale, myslím, že vaše slová, ma presvedčia rodinku viac nezakladať.

Včera moja suseda priviedla na svet synčeka, a dnes som ich už bola pozrieť. Veľmi sa z nej teším, a mám radosť, že je mama. Keď budem chcieť jej babätko pozabávať, pôjdem k nej. Úprimne: v ktútiku srdca jej tak trošku závidím, ale viac jej doprajem ako závidím.Aj ona je na takej istej lodi ako ja, jej muž už má z predchádzajúceho manželstva deti dve, a ona sa cítila taká menejcenná, keď vlastné nemala, teraz jej po 10 ročnom vzťahu Ten Najvyšší doprial byť mamou. a tak to má byť. Takto to je spravodlivé.

Veď aj ja mám dcérku, aj ja som prežila bábätkovské starosti, teraz to čaká ju, a ja jej vlastne môžem byť možnože aj nápomocná, a možno ak raz Pán Boh dá…. Nebudem žiť zo dňa na deň a utápať sa v sebeľútosti, že aj ja chcem …. Treba sa na problém pozrieť z inej stránky, z tej lepšej, múdrejšej….
myslím, že viete, čo tým chcem povedať.”

Neviem, či sa Betonika rozhodla správne. Niekedy nás pohľad do nášho vnútra vydesí natoľko, že kmitneme do absolútneho protikladu. Existuje ešte spústa možností medzi tým. Základná je počkať, vyriešiť si prípadné problémy a znova si začať napĺňať svoju potrebu… Takže vždy, keď sa nájdete v situácii, že chcete odrazu presný opak toho, čo ste chceli predtým, položte si otázku, nakoľko za to môže vaša nechuť čeliť problému, ktorý sa vynára na obzore… Aspoň mne to pmáha.

Betonika odpovedala aj Hanelie: “Appelujem na Hanelie, môj muž je zodpovedný otec k svojim dvom deťom aj k mojej dcére, myslím si že je oveľa lepší vychovávateľ ako ja. Ja som tá prísna, zásadová, a on taký ležérny ale správny a spravodlivý. Ja by som vždy iba niečo zakazovala, on dovolí, ale detom vysvetlí, čo daná situácia môže priniesť, (zlé aj dobré) a potom je to už na deťoch, čo si z toho vyberú. Majú vačši priestor na voľbu a rozmýšľanie, či je ich daná potreba taká nutná alebo nie.

Ja s jeho výchovou súhlasím, myslím, že otcovia musia byť takí, aký je môj partner, a mamám prislúcha väčšinou taká rola, akú mám ja. Aj moja mama bola taká prísna, no ja som si vždy želala nebyť takou mamou, no ruku na srdce, nie vždy sa mi darí byť tou dobrou k deťom, ako môj partner.

Musím sa priznať, že aj ja sa niekedy zamýšlam nad sebou, prečo sa nezlepšiť, takže asi tak.
Po tejto stránke je topodľa mňa o.k.

Hm, keď tak čítam, čo som napísala, prichádzam na to, že keď môj muž mi vraví, že ja som taká aká som, asi má pravdu. Že aj tie hádky, vlastne spôsobujem ja práve tou mojou”viktoriánskou” výchovou, akú som mala ja, čo vôbec do tejto doby nepatrí.”

Na to som zareagovala: Ako ste písali svoju odpoveď pre Hanelie, sama ste presne vystihli, čo všetko zapríčiňuje problémy vo vzťahu. Vy sa správate ako vaša mama. Možno vtedy to bolo potrebné – dnes to už môže byť príťaž. Máte možnosť trošku sa otvoriť, nebrať veci až tak prísne a vážne a byť viac kamarátkou ako maminou. Možno je práve toto tá črta na vás, ktorá partnerovi hovorí, že ešte nenastal čas pre dieťa.

Mám pre vás radu – je otrepaná, ale ešte stále je vysoko účinná. Nekráťte si svoj život a dobré chvíle tým, že sa poodáte nutkaniu mať veci presne podľa svojho. Ak nejde o život, možno zásady z času na čas vysadiť (a potom to aj jasne povedať) a nechať iných, nech si presadia svoje. Predstavte si, že daný okamih je váš posledný – a potom sa rozhodnite, ako zareagujete, či budete chcieť mať veci tak, “ako sa má”, alebo si ho radšej vychutnáte a starosti si budete robiť až zajtra. Pamätajte: ak nejde o život, nejde o nič. Hovorí k vám človek, ktorý už zopár ľudí pochoval a ktorého možno čoskoro pochovajú tiež. Trvalo dlho, než som zistila, aké dôležité je vychutnávať si každý okamih, ale odkedy som začala, moje vzťahy sa nesmierne zlepšili a minulosť a budúcnosť ma prestali spútavať. Ak sa vám podarí naučiť toto aj svoje deti, myslím, že pre nich urobíte hodne. Našinec je už zo školy tak strašne fixovaný na to, aby robil “správne” a “dobre” a “podľa predpisu”, že niekdy kvôli tomu zabúda žiť.

Reklamy