Eprakone – ezoterika a spiritualita

“Naša prvoradá úloha v živote je vrátiť svojmu Ja naše Ja. To značí: objaviť, kto skutočne sme. Len potom dokážeme rýchlo a ľahko zbadať, kto je v skutočnosti niekto iný, pretože nedokážeme vidieť jasne v iných to, čo nedokážeme vidieť v sebe.”

Neale Donald Walsch

Komplikované? Len na prvý pohľad…

Je za tým jednoduchý vzorec vnímania: čo nás trápi, vnímame zosilnene. Ak nás trápi pocit vlastnej bezmocnosti a nedocenenosti, premietame ten pocit na iných a vnímame zosilnene to, ako sa snažia presadiť, ako sa nafukujú a okiadzajú… Hovoríme tomu projekcia.

Ak sa cítime zle vo vlastnej koži, začíname byť citliví na prejavy, keď sa niekto iný cíti zle vo vlastnej koži.

(Myslím, že viem, čo hovorím… Vyše 30 rokov som pracovala ako posudzovateľ ľudí, istým spôsobom “profilovač”, ale taký ten nekriminalistický. Ešte sa len nadychujete a ja už začínam vnímať, čo z toho asi vylezie… a problém je, že sa vo väčšine prípadov nemýlim. 😉 )

Kým si tieto projekcie neuvedomíme a nenaučíme sa ich prehliadať, nikdy nebudeme vnímať skutočného človeka. Niekde, tuším u toltékov, som našla obraz, že žijeme v priehľadnej zrkadlovej bubline, na steny ktorej znútra premietame naše vlastné predsudky a predpojatosti a až cez túto stenu potom vnímame iných a okolitý svet. Don Miguel Ruiz Sr. tomu hovorí “začmudené zrkadlo”. Nevnímame realitu, ale náš predpoklad o tom, aká tá realita je. Nevnímame skutočné možnosti, ale len také, aké považujeme tu-a-teraz za “možné“.

Udržiava nás to v začarovanom kruhu opakovania starých vzorcov.

Aby sme z toho kruhu vystúpili, potrebujeme so sebou niečo urobiť. Popracovať na našom tieni (pretože tam sa skrývajú korene našich predsudkov) – alebo si ho aspoň pripustiť.

Ja som kedysi začínala tým, že som sa pozorovala a keď som zbadala niečo, čo sa mi nepáčilo, donútila som sa priznať si “aj to som ja”. Žiadne popieranie, žiadne potláčanie… žiadne dodávanie energie. Proste “Beriem na vedomie a ide sa ďalej; neriešim. Som ksicht – no a čo? To, čo sa mi nepáči, už len bude na niečo dobré – inak by ma Univerzum ešte stále nedýchalo.”

A tá kŕčovitá stiahnutosť, to udržiavanie istého sebaobrazu a obrazu o svete sa pomaly rozpustilo. Mohla som sa posunúť k šamanskému putovaniu a channelovaniu, pretože mi začínali prichádzať aj informácie, ktoré dovtedy moje predpojatosti vyfiltrovali a nepripustili.

Potrebujete sa prijať v svojej plnosti. To úžasné s tým mizerným. Ak vás Univerzum ešte stále dýcha, na niečo aj tie mizerné stránky budú… Treba len nájsť, kde nám prinášajú energiu miesto toho, aby nám ju ich potláčanie a popieranie a premietanie na iných bralo. 🙂

(A ak vás teraz myká okamžite 😉 ísť pozametať so svojím “tieňom”, mám na to jeden z Mastermindov – Náš tieň a práca s ním [10 €]).