Dnes začalo byť populárne „mať navrch“ iným – v niečom, hocičom. Sústavné porovnávanie.
(Ono to bolo „populárne“ už za mojej mladosti 😉 , len z toho nerobili až taký zjavný „trend“. Ale doba influencerov, kedy jeden je „viac in“ ako ten zvyšok a tak ich „nasmerováva“, si vyžiadala svoju daň.)
Ja som často platila za naivku. Bola som ochotná uveriť vám – prvý raz. Každý u mňa dostával doložku najvyšších výhod – až kým to nepobabral. A potom už len „druhú šancu podraziť ma nedostaneš“. A viete, čo? Ľudia mi to zazlievali. Zdá sa, že nie je populárne prehliadnuť niečiu manipuláciu a urobiť protiopatrenia. 🙂
Dosť dlho som sa preto považovala za „pokazenú“, že reagujem takto a nie obvyklým „nastaviť aj druhé líce“. A že vôbec očakávam od každého to najlepšie.
Až do minulého týždňa, kedy som sa potkla o jeden citát Setha cez Jane Robertsovú:
„Ak sa ti iní zdajú byť klamári, je to preto, že sám seba klameš a potom to premietaš navonok na iných.“
„Tam vonku“ vidíme to, čo si podvedome myslíme, že sme my sami. Pretože s tým vnútorne nesúhlasíme a hanbíme sa za to (je to súčasť nášho „tieňa“), zhmotňujeme to do prostredia ako naše vnímanie niekoho iného.
To však znamená jediné – že si to o sebe myslíme. Nie nutne, že to skutočne aj sme!
Čiže ak sme vnútorne nezákerní, premietame to do každého a v očiach prostredia, ktoré sa naučilo žiť s podrazmi a zákernosťami, vyzeráme ako „naivka“. A my sa tak potom aj cítime.
Niekto, kto „nezapadol“.
A pritom ste len dobrý človek.
Mne toto uvedomenie hodne pomohlo. Než som to našla naformulované takto v Sethovi, nejako som si to začínala uvedomovať. Uvedomila som si, že ak som „dobrý človek“, potrebujem mať v dnešnom nie-až-tak-dobre-reagujúcom svete vytvorené veľmi presné hranice, čo ešte áno a čo už nie – pretože ak ich nemám, vždy bude niekto špacírovať zablatenými botami rovno stredom mojej duše.
Odrazu som prestala byť „dobrý človek“ alebo „naivka“ a stala sa zo mňa „neznášanlivá stará baba“. 😉
K tomuto znova Seth:
„Ak chceš vedieť, čo si myslíš o sebe, potom sa spýtaj sám seba, čo si myslíš o druhých… a nájdeš svoju odpoveď.“
Pre mňa to značí: Ešte stále každý u mňa dostáva doložku najvyšších výhod – ale akurát len raz. A ak sa rozhodne označiť to za neznášanlivosť – well done, neznášanlivec! 😆
P.S.: Už ste si z tohto uhla pohľadu niekedy pozreli to, čo napríklad politici tvrdia o svojich politických oponentoch a celkove o ľuďoch, ktorých akože „zastupujú“? Nezabúdajte: vnímaš to, čo si sám – v skutočnosti alebo v svojej najtajnejšej a najukrytejšej predstave o sebe. 🙂
Pridaj komentár