Často sa ženieme za snami, kedy na dosiahnutie nestačia naše vlastné sily – potrebujeme aj “šťastie”, priaznivé okolnosti, potrebujeme “zázrak”. A rovnako často mávame pocit, ako keby ten zázrak nie a nie nastať.

To preto, že keď sa nanovo naorientujeme, keď v sebe nastavíme nový smer a začíname zbierať energiu na jeho dosiahnutie, ešte stále zostáva jedna vec spoločná s menej úspešnou minulosťou – my sami. My sami sa stávame svojou najväčšou prekážkou. Buď sme ešte niečo nespracovali, prípadne trpíme nejakým obmedzujúcim presvedčením… ale všetko začína stáť a padať s tým, či si umožníme prijať niečo viac a lepšie, než už dnes máme.

Problém s prijímaním je totiž jeden – v živote máme len určitý priestor, ktorý môžeme zaplniť. A ak je dnes už plný a my nie sme ochotní vzdať sa niečoho, čo tam dnes už je, nemá sa náš “zázrak” kam zhmotniť… jednoducho preň niet priestoru.

Takže posun na novú úroveň napĺňania snov znamená, že potrebujeme vyštartovať vnútorným upratovaním. Potrebujeme si urobiť inventúru toho, čo dnes už máme a čo môžeme buď pustiť k vode alebo nahradiť nejakou vylepšenou, novou verziou. Nemôžeme so starým inventárom chcieť nové veci. Potrebujeme novému vymedziť priestor. A čím väčší bude, o to menšie bude naše sklamanie, keď sa nám sen začne zhmotňovať. Náš priestor potrebuje pojať všetko z toho dobrého, nie len kúsok tu a kúsok tam.

Ale ako zistíme, čoho sa môžeme bez ľútosti zbaviť? Tak, že v najbližšom čase budeme sledovať situácie, čo sa nám prihodia. Budú nám ukazovať, kde sami seba obmedzujeme, kde so sebou vláčime balast a ten zaberá cenný priestor. A priebežne, ako situácie budú prichádzať, začnime sa balastu zbavovať. Je vysoko pravdepodobné, že sa uvoľnený priestor hneď zaplní niečím novým. Možno to nebude celkom to, po čom sme túžili, ale vibračne nás to vytiahne niekam inam, odkiaľ si postupným preberaním a púšťaním ďalšieho balastu vytvoríme priestor pre to, aby sa “zázrak” konečne dostavil. 🙂