Ako ľudia máme jednu vlastnosť, s ktorou potrebujeme rátať – pohybujeme sa v svete hmoty a jej konkrétnych podôb. Preto sa aj veľmi často upneme na nejakú konkrétnu vec, za ktorou sa naháňame – a máme pocit vlastnej nedostatočnosti, ak sa nám ju nepodarí dosiahnuť! Celý priemysel efektívnosti a stanovovania si cieľov sa zakladá presne na tomto. Sme manipulovaní stanovovať si ciele a etapy a dosahovať ich, inak sme “leniví” a “naničhodní”!

Ale kedy sa v živote cítite najlepšie? Keď sa vám podarilo niečo dosiahnuť – alebo keď vám je jednoducho dobre bez toho, aby ste museli niečo robiť a niečo dosahovať? Ono to dosahovanie je dôležité, pretože ako bytosti hmoty potrebujeme okolo seba dualitu a zmenu – z “nemám to” na “mám to”, z “nebolo” na “už je” (alebo naopak). Zmení sa náš pocit zo situácie a na chvíľku si uvedomujeme, akí sme šťastní…

Na chvíľku. A potom sa dostaví znova vnútorná prázdnota a potrebujeme ďalší cielik, aby sme sa mali za čím hnať.

Nastal čas položiť si otázku: čo presne chcete? A nevymenujte veci, ale pomenujte svoj vnútorný stav, pocit, ktorý si chcete naplniť. Nesústreďujte sa na nejakú jeho konkrétnu podobu, ale ho pred sebou noste ako maják a v hocijakej situácii sa orientujte tak, aby ste sa k nemu dostali o krôčik bližšie. Vtedy dostávajú hlboký a uspokojujúci zmysel aj tie “prázdne” úseky medzi dosiahnutím jednotlivých cieľov – lebo aj vtedy sa cítite dobre a máte pocit napredovania.

A o tom vlastne celý ľudský život je, nie? Cítiť sa dobre vo vlastnej koži a mať perspektívu, kde sa budeme cítiť vo vlastnej koži ešte lepšie. 🙂