“Prítomný okamih” nestojí vždy za to

12189806_445107759008735_1821180039181590311_n

“V tom okamihu, kedy svoju pozornosť obrátiš na tu-a-teraz, pocítiš život a pokoj, pocítiš mier.” — Eckhart Tolle

“Pokiaľ práve nie si úplne vypenený.” — Sun Belangelo 😉

Tolleho citát dnes beriem ako odrazový môstik pre zamyslenie sa nad “prítomným okamihom”. Nehovorím, že tie orácie okolo prítomného okamihu nemajú svoje opodstatnenie. Poznám chvíľky, kedy som bola plne pozornosťou v tu-a-teraz – a bolo to skutočne také, ako Tolle píše. Ale na to, aby som to tak mohla cítiť, musela som predtým a potom cítiť niečo iné – nebyť v “prítomnom okamihu”. Musela som poznať aj niečo iné, aby som vedela, kedy je to Tolleho “prítomný okamih”, moje tu-a-teraz.

Môj problém s týmto “bytím v prítomnom okamihu” spočíva v tom, že nikdy nikto nepoužíva “konať v prítomnom okamihu”… Ono by to bolo aj nezmysel. Každé konanie totiž spočíva z východiskového stavu, popudu na jeho zmenenie, aktivity a cieľového stavu. A toto všetko nemožno narvať do jediného tu-a-teraz.

Naozaj nemožno? Ťažko… Aj keď vám len treba ísť na záchod, máte dve možnosti: prítomnookamihovú (urobiť potrebu priamo tam, na mieste, bez pohnutia sa) alebo časovú (vziať do úvahy vzdialenosť k najbližšiemu záchodu a vybrať sa dostatočne včas, aby ste to stihli).

Problém s “prítomným okamihom” je totiž ten, že žiaden “okamih” ako taký neexistuje. Existuje len prítomnosť – proces “stávania sa”, nie nejaká zamrazená situácia bez napojenia na kontext, v ktorej by sme sa mohli uzavrieť a zotrvať v nej. Preto nemožno “prítomný okamih” dosiahnuť a pestovať si ho. Neexistuje totiž nič, čo by sme mohli “dosahovať” a “pestovať si”. Prítomný okamih nie je miesto, ale pocit… pocit prepojenosti so všetkým. A v rámci toho všetkého aj tou minulosťou a budúcnosťou. 🙂

Čo teda môžeme? Môžeme sa len sústrediť na to, ako veci práve vyzerajú, aké možnosti práve vidíme, ako sa práve cítime. Toto nám rozhodne pomôže do svojho vnímania dostať zmysel pre tie správne proporcie a nejeden svetový problém sa odrazu spľasne ako prepichnutý balón. Neumožňuje to však nič budovať. Pamätáte si na tú bájku o mravcovi a cvrčkovi? Kým jeden poctivo znášal zásoby na zimu (=”žil v budúcnosti”), druhý žil v “prítomnom okamihu” a dostal sa v zime do trablov?

Celá tá teória “prítomného okamihu” má svoje opodstatnenie, keď ide o obnovenie proporcií v našom vnímaní. Pomôže nám uvoľniť sa, zhodiť na okamih svoje predstavy o svete a pozrieť sa, akoby sme mali naše vnímanie zmeniť. A potom potrebujeme z “prítomného okamihu” vystúpiť a popracovať na tej zmene, aby sa skutočne aj niečo udialo.

Facit: Potrebujeme vedomie tu-a-teraz, aby sme sa lepšie orientovali, a potrebujeme vedomie včera-zajtra, aby sme prežili a dokázali z tej lepšej orientácie aj niečo vyťažiť. Nepotrebujeme byť len časť zo seba – tá, ktorá medituje, uniká zo sveta a žije v prítomných okamihoch, pretože minulosť je príliš bolestivá na spracovávanie a budúcnosť príliš desivá na to, aby sme jej čelili. Potrebujeme byť kompletný človek – so svojou minulosťou, ktorá nás istým spôsobom formovala a urobila z nás to, čo sme dnes. So svojou prítomnosťou, ktorá nám hovorí, kam odtiaľto pôjdeme. A so svojou budúcnosťou, ktorá predstavuje hlavný dôvod, prečo sa máme ráno zobudiť a nadýchnuť a pokračovať. 🙂

P.S.: A keď ste vypenení alebo sa necítite dobre, radšej v tom “prítomnom okamihu” príliš dlho neobchendujte. 😉 Začnite sa hýbať. Každý pohyb otvára nové možnosti, ktoré by ste vysedávaním v “prítomnom okamihu” nezískali.

Reklamy

3 thoughts on ““Prítomný okamih” nestojí vždy za to

  1. Mne sa stalo že pri obrátení pozornosti na tu-a-teraz práve v situáciách, kedy by bolo najúčinnejšie pohrýzť niekoho, sa mi zrazu tá situácia pekne odosobnila, a dalo sami s nadhľadom nadýchnuť a povedať si, napríklad: “a, čo, veď je to len pracovný problém, nie životný”. Už keby bol aj životný, tak čo? Veď je to situácia z tých, o ktorých si stále v kľudných obdobiach vtĺkam do hlavy, že sú na poučenie. Podobne ako v “Gabrielovom prechode 2. – 8. 11.”
    Vychytávanie múch nie je účinné, keď sme pripravení, ale otestuje nás práve tým, keď vybafne spoza rohu – vtedy sa ukáže moje najslabšie miesto, kde mám čo zlepšovať.

    Like

  2. A keď nemáš žiadne kľudné obdobia, na zvažovania situácií..non stop žiješ v neúnosnych ťaživých podmienkach..o univerzal.zákonoch veľa nevieš a ani ´ta vtedy nezaujímajú, ako to funguje.. Tak vtedy byť v TU a TERAZ je to najhoršie, čo možeš prežívať !

    Like

Povedz svoj názor

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.