Niekedy veci nevychádzajú presne podľa našich predstáv. To však neznačí, že nevychádzajú; značí to len, že sú trochu iné, ako sme si vysnívali.

To obdobie snívania je veľmi dôležité – naša duša sa dostáva k slovu a vykresľuje nám svet v tých najžiarivejších farbách. Nakoľko však tie farby budú skutočne aj svietiť, to závisí od energie prostredia. Niekedy budú žiarivé, ak ich energia prostredia podporuje, inokedy budú vysivené, ak ich energia prostredia veľmi nenesie, ale pokiaľ sa na ne zameriame a budeme ich vnímať, nikdy nezmiznú…

Je to všetko vec nášho vnímania. Buď sa sústreďujeme len na to ligotavé, čo nám okamžite udrie do očí, alebo si všímame, nakoľko je viditeľné to, čo by sme vidieť chceli. A niekedy stačí len o krôčik poodstúpiť, aby sme prestali zacláňať – a farba sa rozžiari.

V najbližšom období bude potrebné robiť tieto posuny a hľadať v realite to, čo tam vidieť chceme. Ak to tam neuvidíme naplno, potrebujeme hľadať aspoň náznaky. Takto zabezpečíme, že aj keď možno energia prostredia nie je práve priaznivá, nezmizne z reality to, čo tam potrebujeme a chceme mať!

Dôležitá bude naša ochota robiť drobné krôčiky nabok a hľadať. Ak zostaneme tvrdohlavo nástojiť na tom, že chceme mať veci po svojom a hneď a zaraz, zbavíme sa možnosti vnímať pokrok za kulisami – a nakoniec stratíme dôveru. Ak si však povieme, že veci prichádzajú postupne a my ich prijímame tak, ako prichádzajú, držíme si kontrolu nad situáciou i našou spokojnosťou a dokážeme sa tešiť aspoň z toho, čo vychádza, ak už nie zo všetkého…