Veľmi často sa obklopujeme ľuďmi, ktorí nám neprospievajú – znižujú našu hodnotu, zosmiešňujú našu dôstojnosť (a je jedno, či je prehnaná alebo nie; žiaden súdny človek nepotrebuje ponižovať iného človeka), spochybňujú naše schopnosti a voľby a uberajú nám vzduch na dýchanie…

Prečo to robíme? Niekedy sme sa do takej situácie narodili, ale veľmi často presne táto situácia slúži ako doklad nejakého samonastoleného obmedzenia, nejakej nevraživosti, ktorú v sebe nosíme – a naše okolie nám jednoducho potvrdzuje, že máme pravdu.

A teraz si predstavte, že náhodou nemáte radi sami seba. Je jedno, z akej príčiny… proste nemáte sa radi. Čo myslíte – akými ľuďmi sa obklopíte?

Tými, ktoré vám budú večne ukazovať také aspekty z vás, pre ktoré sa budete mať radi ešte menej. 😦

Ale aj keby ste sa hneď dostali do nevhodného prostredia náhodou, napríklad sa doňho narodíte alebo vás cesty osudu doň zavedú, tlak prostredia na naše vnímanie je obrovský. Aby sme v ňom prežili, začíname preberať jeho prejavy – stávame sa ako oni.

Spomeňte si na ježibaby – tie desivé bytosti, čo si stavajú domčeky z perníka 😉 , hádžu ľudí do pece a robia “mágiu”. Čo myslíte, prečo žijú uprostred opusteného lesa, ďaleko od ľudí? Pretože robia ne-ľudské veci. Keby zostali medzi obyčajnými ľuďmi, budú robiť len obyčajné veci. Na druhej strane, potom by nemali hrb, čiernu mačku a bradavicu na nose 😛 a mohli by večer ísť do krčmy s kamarátmi.