V časoch, kedy nám nie je dobre, máme vo zvyku stiahnuť sa, obrniť sa. To však súčasne znamená, že sa uzatvárame v tom, čo nám nevyhovuje, a nepripúšťame zmenu – ani k lepšiemu!

A presne toto niekedy robievame aj v časoch, keď sa nám neočakávane zadarilo: nevidíme, ako sme dobrú situáciu zhmotnili do existencie, a tak sa jej úporne držíme a bránime energii, aby voľne tiekla ďalej a priniesla nové zmeny.

V oboch prípadoch sa uväzňujeme v známom a blokujeme vývoj. Energia stagnuje a situácia nás postupne začína bolieť, aj keby bola sebalepšia!

Nech už je situácia dobrá alebo zlá, najrozumnejšie je uvoľniť sa, preskúmať, ako k nej došlo a čo bola naša spoluúčasť – aby sme ju vedeli nabudúce buď zopakovať, alebo zastaviť. Miesto toho, aby sme zostali závislí na šťastných náhodách, stávame sa pánom nad svojimi schopnosťami. Situácie sa môžu meniť, ale našu schopnosť riadiť ich nám už nik nevezme. Prestávame sa báť, viac si dôverujeme, prestávame sa snažiť kontrolovať všetko a naša osobná sila vzrastá. 🙂

Dôležité je len to, na čo sa sústredíme – či na neprajnosť prostredia alebo na našu schopnosť meniť podmienky podľa našej potreby. Ak ju dnes ešte nemáme, bedákanie nám ju nevybuduje, ale rozbor situácie áno.

Pre najbližšie obdobie je vhodné prestať sa siliť do vecí, prestať sa snažiť všetko predvídať a riadiť. Potrebujeme v sebe objaviť hravosť dieťaťa, ktoré veľkými očami pozerá okolo seba a vníma to krásne vo všetkom. Aj keď to možno spočiatku bude vyzerať ako sebaklam, ale zdvihneme tým vibráciu na novú úroveň a tá k nám pritiahne viac toho krásneho… Stačí len dôverovať a tešiť sa.