Keď sa nám niekedy núkajú možnosti, ktoré nevieme ani odhadnúť, prípadne nevidíme jasne ich dopad, najmúdrejšie urobíme, ak sa na ne pozrieme cez svoje srdce, svoje nespútané vnútorné dieťa. Ako by sa cítilo, keby sme si zvolili jednu alebo druhú alebo tretiu? Čo by nás najviac bavilo? Čo by nám spôsobilo najväčšie potešenie? A potom, aj keby voľba nebola najúspešnejšia, ale zázrak v našom živote už nastal – chvíľku sme si ho vychutnávali bez výhrad a bez obáv.

Najbližšie obdobie poskytuje viac, než je voľne prístupné nášmu oku. Preto potrebujeme na veci pozrieť očami našej duše a riadiť sa pritom vnútornou spokojnosťou a nadšením. Nerobme si očakávania na výsledok a hlavne – buďme ochotní skúšať nové veci a nové cestičky! Možnože ich úlohou nie je ani tak niekde nás viesť, ale znova v nás prebudiť dávno zabudnutú čistú radosť zo života.

Niekedy jediný pohľad vpred je pohľad za seba na to, čo sme už preskákali… Keď je budúcnosť nejasná, ukazuje nám minulosť vzorce nášho reagovania a ich výsledky. Tam, kde naše reakcie neviedli k želanému výsledku, máme teraz možnosť urobiť úpravy – práve tak, že budeme reagovať neobvyklým spôsobom. Miesto zlosti zvedavá otvorenosť; miesto podráždenia radosť, miesto strachu dychtivosť. To je mena, ktorá nás dovedie najďalej.

Niekedy jednoducho potrebujeme novú iskru, aby sa náš plameň rozhorel znova a naplno. Najbližšie obdobie bude iskrami len tak sršať – tak ich nechajme, nech nám osvetlia našu cestu!