Ak sa začnete pohybovať v ezoterickej oblasti, veľmi rýchlo narazíte na svojho úhlavného nepriateľa – na “ego”. Každý s ním bojuje, každý ho potláča, každý ho pretvára, obmedzuje, mení, upravuje, rozpúšťa… A viete, čo? To, čomu venujete najviac svojej pozornosti, to v živote posilňujete. Takže čím viac bojujete so svojím egom, tým viac sa váš život zakladá na egu. Ego sa stáva meradlom všetkého ostatného a keďže ho u seba vidieť nechceme, začíname si ho všímať (a rozoberať) na tých druhých…

Lenže… na to, aby vaše ego mohlo byť “zlé”, potrebuje váš svet obsahovať veci dobré a veci zlé. Na to, aby mohlo byť vaším nepriateľom, potrebuje váš svet obsahovať priateľov i nepriateľov. Čiže tým, ako sa snažíte “vylepšiť” odstraňovaním ega, zhoršujete svoj svet. Chcete sa dostať do Neba smerovkou, ktorá hovorí “Peklo”.

Čo keby sme to vzali tak, ako to je energeticky? Ego je nástroj, ktorý niečomu slúži. Je to náš “telesný strážca”, ktorého úlohou je dávať pozor, aby sme nevliezli do každého fekálu. Nie je to “tyran”, nie je to “nepriateľ”, nie je to náš “tieň” – je to len nástroj, ktorému venujeme v snahe o osvietenie prílišnú pozornosť a pasujeme ho za ústredný bod našej existencie. A pretože energia nasleduje pozornosť… čo myslíte, čím sa tak stane?

🙂 Ústredným bodom našej existencie.

Takže nabudúce, až budete načúvať niekomu, ako sa zavzdušňuje nad egom (najčastejšie niekoho iného 😉 ), v duchu sa obráťte k tomu svojmu, potľapkajte mu po pleci a povedzte: “Odvádzaš dobrú robotu, kamarát. Nemusíme počúvať toto prskanie; pozývam ťa na pivčo.”