Na Belangelo sa objavila dnes štvrtá kapitolka románu na pokračovanie Elvíra: Smrť bosorky, tentokrát s názvom Silná dvojka.

V tejto kapitolke sa Zuza už-už začína chytať a prechádzať do pozitivity, ale osud ukáže, že na ňu nezabúda 😉 … pretože nemožno zabudnúť týrať niekoho, kto sa s obľubou týra sám:

Elvíra je miestna bosorka a môj vzor a kamarátka. Myslím, že som si ju dosadila na miesto matky, ktorá ma opustila, keď som mala dvanásť. Rovnako si ju ako náhradnú matku okupoval aj Andrej – a ako sa zdá, s väčším úspechom. Škrelo ma to.

“Zasa sa začínaš mračiť,” upozornila ma Mari.

“Spomenula som si na Elvíru a ako sa v poslednom čase venuje Andrejovi.”

“Žiarliš?” zasmiala sa.

“Ja?! Zbláznila si sa?” Ale cítila som, že trafila klinec po hlavičke. Na svete nebolo jediného človeka, ktorý by patril len mne… A aj Andrej, hoci sa snažil do tej roly pasovať, sa dnes vybral do kostola s Babou Majou a jej synom Števinom, Maťkovým strýkom. Zasa som bola celkom sama.

Bridilo sa mi byť na všetko celkom sama.

Mari poukladala na linku koreňovú zeleninu, ale nezberala sa ju čistiť. Zvedavo si ma premeriavala.

“Andrej chodí v poslednom čase často za Babou Elou,” začala skusmo.

“Vraví, že ho Elvíra niečo učí.”

“Učí? A čo?”

“Neviem,” potriasla som hlavou. “Netuším. Možno ho učí, ako ma kritizovať,” dodala som zlomyseľne.

Zachichotala sa. “Nuž, priznávam, niekedy vie byť hodne nepríjemný s tými svojimi pravovernými názormi,” priznala, “ale obvykle je vcelku pohoďák.”

“Pokiaľ nie som na okolí ja.”

“Pokiaľ nie si na okolí ty,” prisvedčila. “K nám s Ferim je úplne v pohode.”

“K vám. K Maťkovi. Ku Gayke. Ku každému… pokiaľ to nie som ja. Vieš, že dnes ráno…” Odrazu ma zamrazilo a zmĺkla som. Čo to robím? Prečo sa idem Marianne sťažovať a vylievať si srdce? Krivda plodí krivdu… Potrebujem, aby mi chytala stranu? Aby začala prízvukovať, aký je voči mne Andrej nepríjemný, a tým ma utvrdzovala v tom, že svet je presne taký ohavný, ako ho vnímam ja? Čo by som tým dosiahla okrem toho, že by sa ich vzťah pokazil?

A v tomto okamihu si začne Zuza niečo uvedomovať… (viac v texte 😛 )

A ak nechcete prísť ani o ten zvyšok, až už prestane byť verejne prístupný, mám pre vás malý formulárik 😛 :