Eprakone – ezoterika a spiritualita

Pretože v nedeľu sme začali na Belangelo znova s interpretáciami snov a ja potrebujem na ilustráciu rozboru istý úryvok z Elvíry, rozhodla som sa obšťastniť 😛 vás ďalším článkom z Elvíry: Monštrum. Tentokrát ide o hľadanie paralely so životom:

V noci sa mi snívalo, že stojím v dedine uprostred námestia. V jednej ruke som držala Maddin náramok a delfínkom a Horovým okom, v druhej som za vlasy držala Robovu hlavu.

Zbiehali sa ku mne dedinčania. Obzerali moje príšerné dary a zdesene cúvali. Neboli pripravení na pravdu… a ja som im ju doniesla bez varovania!

Cez zástup sa predrali Maddina a Robova mama. Zastali predo mnou, tváre pokrivené bolesťou. Natiahla som k nim obe ruky. Bolo to, ako keby som hovorila, že rovnica je vyvážená. Oko za oko, zub za zub.

A vtedy, presne uprostred tej scény, sa vo mne ozval nečakane vnútorný hlas a trpko sa pýtal, že prečo ale všetky tie oči a zuby musia byť moje vlastné…

Zobudila som sa.

/…/

Keď sa Elvíra tesne po obede objavila a prišla ma poprosiť, aby som jej pomohla odniesť bylinky k Boďovcom, aj ma lákalo zdvihnúť sa od počítača, aj ma desila predstava, že zasa budem musieť medzi ľudí. Ešte som si pamätala svoj sen zo včerajšej noci.

Cestou k nej som jej ho porozprávala.

“Aký pocit si z neho mala?”

“Trpkosť… Všetko bolo v poriadku až do chvíle, kedy ten hlások povedal, že všetky oči a zuby sú moje vlastné. Nerozumiem tomu. Vôbec to tak neberiem. Najprv som myslela, že je to signál, že sa bojím odsúdenia, ale potom… potom som už celkom stratila niť.”

“Čo presne sa v tom sne stalo? Jednou vetou!”

“Tak sa mi vidí, ako keby hlavná výpoveď spočívala vo vyrovnávacej spravodlivosti: oko za oko, zub za zub.”

“A z toho máš aký pocit?”

“Celkom dobrý… Ako keby som neniesla zodpovednosť za to, čo sa stalo a že sa to celé prevalilo… pretože by bol prišiel niekto iný a bolo by sa to prevalilo tak či tak.”

Prisvedčila. “A bolo na tom sne niečo, čo vnímaš ako neobvyklé?”

Potriasla som hlavou. “Len pár logických lapsusov… Napríklad už nemám Maddin náramok a ani Robovi som neodrezala hlavu. Nezabila som ho.”

“Na prvý pohľad… Ale ak by to mala byť výpoveď o tvojom vnútri, čo by ti to hovorilo?”

“Neviem, Elvíra… naozaj neviem.”

“Prečo by si mala v ruke držať Maddin náramok, keď už ho nemáš?”

“Ako symbol niečoho?”

Odmietavo pokrútila hlavou. “Predstav si, že to, ako tam stojíš s Maddiným náramkom v ruke, je výpoveď o tebe… Čo by hovorila?”

Zastala som a po chrbte mi prebehli zimomriavky. “Že som sa toho náramku ešte nezbavila?”

“Presne! Ešte stále si tú vec s Maddou neuzavrela; nosíš ju so sebou ako taký tŕň v päte.”

“A čo potom tá pravá ruka? Robova hlava?”

“To je dosť evidentné, nie?”

“Nezabila som ho! Nezničila som ho!”

“V svojom srdci asi predsa len áno.”

Stála som a bojovala so slzami.

“A teraz poďme ešte o úroveň hlbšie,” ozvala sa mäkko, zdrapila ma za lakeť a znova ma rozhýbala. “Čo pre teba predstavoval Robo?”

Nebola som schopná odpovedať. Nebola by som tie slová zo seba dostala, ani keby od toho závisel môj život!

“Dôveru a nádej,” odvetila miesto mňa. “Takže v rámci nejakej ‘spravodlivosti’ si obetovala svoju dôveru a nádej. Aj oko aj zub boli tvoje; aj ilúzia, aj realita boli tvoje. To bolo to, čo ti vnútorný hlas vravel – našla si odpoveď, ale nikomu si tým nepomohla, iba čo si ublížila sebe. Madda neožila. Oko za oko jednoducho nefunguje.”

Sklonila som hlavu. Bola by som si rada utrela slzy, ale nechcela som jej prezradiť, že plačem.

Zastavila ma. Vedela lepšie ako ja, čo sa vo mne deje… Neviem, ako to vedela, pretože som nič nehovorila, ale vedela to. Niekedy možno aj mlčanie prenáša emócie.

“Snažíš sa vyvažovať nerovnováhu, ktorú si nezapríčinila a ktorú ani vyvážiť nejde,” povedala ticho. “Berieš na seba zodpovednosť za zvyšok sveta – ale zvyšok sveta na seba nepreberá zodpovednosť za teba,” dodala varovne.

“Takže celý ten sen bol nákop do zadku?”

“Niečo na ten spôsob,” prisvedčila. “Prestaň sa snažiť byť spravodlivejšia ako spravodlivosť sama! Zlé veci sa dejú. Tomu nezabrániš. A nie je tvojou povinnosťou trestať sa za to, že si im nezabránila.”

A pretože knižka je ešte stále rovnako dobrá 😉 , možno si ju aj kúpiť 😉 (ale odporúčam prečítať si najprv Elvíra: Zatmenie srdca 😛 ):

Kúpiť knihu